Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/131/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom č. XXX, XXX XX W. M., štátny občan SR, o zaplatenie 2 378,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.4.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 378,07 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 276,75 eur od 21.3.2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Návrh ďalej dôvodil tým, že dňa 20.3.2008 uzatvoril postupca s odporcom zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy VÚB a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, podmienky ich čerpania a splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca odstúpil od zmluvy a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 2 388,07 eur a pozostávala z istiny v sume 1 286,75 eur, úroku 819,67 eur, úroku z omeškania 191,01 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 90,64 eur. Odporca uhradil po postúpení pohľadávky sumu 10 eur. Dlžná suma vo výške 2 378,07 eur pozostáva z istiny v sume 1 276,75 eur, úroku 819,67 eur, úroku z omeškania 191,01 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 90,64 eur. Navrhovateľ v konaní právo na peňažné plnenie odvodil s poukazom na ustanovenie § 497 až 507 Obchodného zákonníka a na úrok z omeškania na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a úrok z omeškania požadoval vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 276,75 eur od 21.3.3 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd výzvou zo dňa 1.8.2013 vyzval navrhovateľa na špecifikáciu žalovanej sumy a na predloženie výpisu z účtu. Navrhovateľ podaním zo dňa 10.3.2013 uviedol, že bol odporcovi poskytnutý úver v sume 1 327,76 eur, pričom pred postúpením pohľadávky odporca uhradil sumu 120,66 eur a po postúpení pohľadávky uhradil sumu 10 eur. Úrok v sume 819,67 eur bol vypočítaný sadzbou 18,90 % ročne z neuhradenej istiny ku dňu omeškania t.j. zo sumy 1 286,75 eur od 21.6.2008 do 8.12.2011, t.j. do dňa postúpenia pohľadávky. Odporcovi boli vyúčtované poplatky za poskytnutie úveru

33,19 eur, poplatky za vedenie účtu 14,64 eur, poplatky za upomienky 79,66 eur, pričom navrhovateľ na poplatky započítal platby odporcu v sume 36,85 eur.

Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnili.

Odporca sa k návrhu pred začatím konania vo veci samej na výzvu súdu a danej lehote nevyjadril. Pred otvorením pojednávania vo veci samej na pojednávaní uviedol, že má viacero pôžičiek, nevie však uviesť v prospech koho, kto je oprávneným, mu zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy. Koľko komu uhradil nevie, odpisovalo sa mu z účtu.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocnenca a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.3.2008, Žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 17.3.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 a k nej patriacou prílohou, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.7.2012, pokusom o zmier zo dňa 26.3.2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.3.2013, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 27.10.2008, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 a k nej patriacou prílohou má súd preukázané, že postupca Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý je navrhovateľom v tomto konaní pohľadávku voči odporkyni.

Žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 17.3.2008 požiadala odporkyňa pôvodného veriteľa o poskytnutie úveru.

V Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.3.2008 je uvedená výška úveru 1 327,76 eur (40 000 Sk) s lehotou splatnosti 60 mesiacov. Odporca sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 34,37 eur (1 035,42 Sk) v počte splátok 60 s RPMN 25,09 % s úrokovou sadzbou 18,9 % ročne, dátumom prvej splátky 20.4.2008, dátumom poslednej splátky 20.3.2013, s celkovými nákladmi dlžníka 66 425,43 Sk, s úrokmi z omeškania 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby za každý deň omeškania. V zmluve boli uvedené poplatky za poskytnutie úveru 1000 Sk, poplatok za I. upomienku 200 Sk, poplatok za ďalšiu upomienku 1000 Sk, poplatok za vedenie úverového účtu 55 Sk mesačne a poplatok za zmenu zmluvných podmienok 1000 Sk. Súčasťou zmluvy je v časti III. v bode 6 vyhlásenie zmluvných strán o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v úverovej zmluve.

Vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom s účinnosťou od 1.1.2008 je v článku II. v bode 1. uvedené, že banka poskytne dlžníkovi spotrebný úver spravidla na osobný účet klienta v termíne stanovenom v úverovej zmluve. Podľa článku III. bod 1. sú úvery úročené na základe pevnej úrokovej sadzby, ktorá je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru. Výška úverovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky. Podľa bodu 2. sa dlžník zaväzuje v prípade omeškania so splátkami úveru zaplatiť úrok z omeškania vo výške + 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky. Podľa bodu 4. sa dlžník zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie úverového účtu.

Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 27.10.2008 vyzval pôvodný veriteľ odporcu na predčasné splatenie úveru do 15 dní od dňa doručenia výzvy.

Pokusom o zmier zo dňa 26.3.2013 súd zistil, že ním navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie pohľadávky v sume 2 379,91 eur, ktorá pozostávala z neuhradeného úveru v sume 1 276,75 eur,

zmluvného/zákonného úroku 1,84 eur, riadneho úroku 819,67 eur, úroku z omeškania 191,01 eur a nákladov klienta 90,64 eur, najneskôr do 2.4.2013 a to z dôvodu, že dňa 28.11.2008 bola pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru.

Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.7.2012 v časti 2. odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom číslo zmluvy/zákazníka XXXXXXXXXXXXX. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 1 286,75 eur, z ostatného príslušenstva 90,64 eur, z úroku z omeškania 23,9 % ročne zo sumy 1 286,75 eur za dobu od 15.11.2011 do splatnosti poslednej splátky podľa dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. V časti 3. dohody označenej ako forma splatenia záväzku sa odporca zaviazal splniť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach v minimálnej výške 60 € s dátumom prvej splátky 15.8.2012 a termínom splátok v 15. deň v mesiaci. Súdu predložená dohoda sa nedá priradiť k zmluve o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXX, nakoľko na dohode je iné číslo než je uvedené ako číslo zmluvy o pôžičke a preto súd uvedenú dohodu nebral ako dôkaz do úvahy.

Prehľadom histórie transakcií na úverovom účte odporcu súd zistil, že dňa 20.3.2008 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eur, v rovnaký deň bol odporcovi účtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 33,19 eur. Odporcovi boli ďalej účtované poplatky za vedenie účtu a poplatky za upomienky. Z výpisu z účtu sú zrejmé tiež kreditné položky odporcu v sume 155,68 eur.

Odporca pri výsluchu uviedol, že si úver bral pre potreby domácnosti, nebol podnikateľom, podmienky v zmluve nedohadoval. Pri podpise dohody mu nevysvetlili, čo všetko podpisuje, dohodu podpísal v domnienke, že podpisuje splátkový kalendár, aby získal možnosť splátok. V prípade, ak by ho súd zaviazal platiť, chcel povoliť splátky.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.3.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úkonoch“) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi. Súd má za to, že predmetná zmluva o poskytnutí flexipôžičky má spotrebiteľský charakter zmluvy, zmluva spĺňa podstatné náležitosti spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu uzavretú ako spotrebiteľskú, ktorej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, odporca túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, z ktorej vyplýva, že vzájomné vzťahy sa budú medzi účastníkmi spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V spotrebiteľskom vzťahu platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z.z., účastníci uzatvorili platnú zmluvu s tým, že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Keďže ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné použiť na daný vzťah tiež ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo forme spotrebiteľského úveru.

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku. Pri posudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež , podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd tak postupoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Navrhovateľ uzatvoril dňa 20.3.2008 s odporcom Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, pričom predčasnú splatnosť dlhu vyhlásil svojím podaním zo dňa 27.10.2008, kde vyzval odporcu na splatenie celého zostatku dlhu do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Navrhovateľ síce nepredložil doručenku, ktorou doručil odporcovi výzvu na predčasné splatenie úveru, ale odporca pri výsluchu v konaní nenamietal, že mu bola táto výzva doručená a preto má súd za to, že mu bola koncom roka 2008 výzva doručená, čím sa stal splatným celý záväzok vyplývajúci zo zmluvy. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota uplynula najneskôr koncom roka 2011. Návrh na súd bol podaný až dňa 19.4.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto bolo potrebné premlčaný návrh navrhovateľa ex offo ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne súd poznamenáva, že aj keby súd na daný stav aplikoval štvorročnú premlčaciu lehotu podľa obchodného práva, taktiež by bola pohľadávka navrhovateľa premlčaná.

Vzhľadom k zamietnutiu návrhu pre premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, súd sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky.

Čo sa týka Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.7.2012 navrhovateľ z nej nevyvodil žiadne tvrdenia rozhodné pre vec. Aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, keďže je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohodu nemožno priradiť k tomuto konaniu, keďže číslo zmluvy na dohode zo dňa 19.7.2012, ku ktorej sa dohoda viaže je XXXXXXXXXXXXX, informácia o tom z ktorého dňa je zmluva v dohode chýba. Na zmluve zo dňa 20.3.2008, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto konaní je uvedené iné číslo zmluvy č. XXXXXXXXXX a preto súd v tomto konaní na „dohodu“ neprihliadal. Pokiaľ sa týka dohody ide o predtlač - formulár navrhovateľa, označený ako „o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ môže u spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu upozorňovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho

postihu a urovnať svoje záväzky voči veriteľovi s tým, že si nemusí byť vedomý aké ďalšie prehlásenia podpísal, vzhľadom k tomu, že samotná Dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Záver v predchádzajúcej vete súd robí z doterajšej praxe navrhovateľa, súdu známej z jeho rozhodovacej činnosti o návrhoch navrhovateľa, smerujúcim voči spotrebiteľom. Z množstva Dohôd, ktoré predložil splnomocnenec navrhovateľa spotrebiteľom a na ich základe v súdnych konaniach žiada navrhovateľ priznať premlčaný dlh, uznanie dlhu odporcami v iných súdnych konaniach súd považoval za právne neúčinné, pretože odporcovia nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do Dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom v iných konaniach mal súd pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcov uznať dlh a nešlo iba o ich vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. Aj v tomto konaní bolo výsluchom odporcu preukázané, že odporca podpísal dohodu len preto, aby získal splátkový kalendár, s tým, že iné zámery pri podpise dohody nemal a teda neprejavil vôľu uznať premlčaný dlh. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody spotrebiteľom, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku so záverom, že pri podpísaní dohody spotrebiteľom boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného spotrebiteľa v zmysle ustanovení § 7 ods. 2 písm. a), b) a r) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon účinný v čase podpísania Dohody). Podľa § 7 ods. 1 tohto zákona sú nekalé obchodné praktiky zakázané a čo je zákonom zakázané nepožíva právnu ochranu. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaným štandardizovaným formulárom, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom dopĺňané údaje. Súd dohodu pre nekalú obchodnú praktiku použitú navrhovateľom vyhodnotil ako neplatnú, odporujúcu v zmysle § 39 účelu zákona a uznanie záväzku za neúčinné.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca sa výslovne práva na náhradu trov konania vzdal.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).