Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/258/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu R. X., bytom X., W. XXX/ XX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Adrianou Kmecovou, Moldavská cesta 6, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu, odboru opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach z 23.09.2013 č. 11/2013/05472, takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach z 23.09.2013 č. 11/2013/05472, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach z 12.06.2013 č. 2/2013/00058-03-KSM a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 70,-- eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalovaného rozhodnutím napadnutým žalobou zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach z 12.06.2013 č. 2/2013/00058-03-KSM. Týmto rozhodnutím bolo žalobcovi zrušené osvedčenie technika emisnej kontroly podľa ustanovenia o podmienkach prevádzky vozidiel k premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „) za to, že ako technik emisnej kontroly poukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v a kontrolnej nálepky.

Žalobca v žalobe podanej v zákonnej lehote tvrdil, že obe rozhodnutia sú nezákonné, a preto navrhol, aby súd po ich preskúmaní ich zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Ako dôvod nezákonnosti žalobca uviedol neúplné poučenie o odvolaní, keďže v poučení napadnutého rozhodnutia absentuje údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Konštatoval, že s účinnosťou od 01.01.2004 vyplýva zo v znení neskorších predpisov zákonná povinnosť správnych orgánov poučovať o zákonnom práve účastníka správneho konania podať mimoriadny opravný prostriedok podľa osobitného zákona, t.j. žalobu podľa Od poučenia nemožno upustiť ani v prípade, ak by rozhodnutie bolo podľa osobitného zákona vylúčené zo súdneho prieskumu. Keďže poučenie žalobou napadnutého rozhodnutia neobsahuje tento údaj, žalobca má za to, že toto rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti správneho poriadku.

Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov bolo vydané na základe neúplného zistenia skutočného stavu veci. Poukázal na to, že žalobca je oprávnená osoba, sa opakovane vyjadrovali, že možnosť manipulovať s heslom bez možnosti žalobcu, túto skutočnosť ovplyvniť, mal (v tom čase technik emisných kontrol) J. E., ktorý tak urobil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach z 28.01.2013 č.j.: 12/2013 12/20013/00306-KSM, ktorým bola J.K. E.Y. uložená pokuta vo výške 166,-- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v , pretože v dňoch 04.07.2007 a 11.01.2008 neoprávnene vykazoval vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel okrem svojej osoby na osobu technika emisnej kontroly PEK R. X. a neoprávnene vydával doklady o vykonaní emisnej kontroly podľa na technika emisnej kontroly PEK R. X.. Týmto svojím konaní menovaný porušil právnu povinnosť ustanovenú v , a to tým, že nezabezpečil, aby emisné kontroly boli vykonávané v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonávanie tohto zákona a s metodikami schválenými a vydanými ministerstvom. Žalobca poukázal ďalej na to, že J. E. odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nepodal a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť. Správny orgán túto skutočnosť pri rozhodovaní nielenže opomenul, ale J.G. E.Y. nepredvolal a nevypočul ako svedka, hoci bol tento uznaný vinným zo správneho deliktu, za ktorý v podstate iba z iného uhla pohľadu bol uznaný vinnými žalobca, a bol zaň omnoho závažnejším spôsobom postihnutý. Z uvedeného dôvodu žalobca má za to, že tým, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán J.G. E.Y. nepredvolal ako svedka v uvedenej veci, konal v rozpore s ustanovením správneho poriadku a nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.

Hoci vyššie uvedeným rozhodnutím bol to práve J. E., ktorý porušení ustanovenia nezabezpečil, aby emisné kontroly boli vykonávané v súlade s týmto zákonom, žalobcovi bolo zrušené osvedčenie technika emisnej kontroly podľa ustanovenia tohto zákona za to, že ako technik emisnej kontroly preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v a kontrolnej nálepky. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca ako technik emisných kontrol v plnom rozsahu nezabezpečil uschovanie svojich prihlasovacích kódov do systému AIS EK a neuchránil ich proti zneužitiu, aj keď mal byť o tejto skutočnosti upovedomený ústne v rámci základného školenia, táto informácia je uvedená v učebných textoch a manuáli uvedenom na webovej stránke poverenej organizácie. V tejto súvislosti žalobca v žalobe poukázal na to, že ústne pokyny, učebné texty, ani manuál nie sú prameňmi práva, a teda nemajú všeobecne záväzný charakter. V žiadnom prípade však nimi nie sú viazané súdy pri rozhodovacej činnosti, a ani prípadná argumentácia účastníka konania odvolávajúca sa na výklad daný takým interným predpisom, by nemala nijaký právny základ, ktorý by súd mohol či mal brať do úvahy pokiaľ nie je takýto výklad výslovne súladný so zákonom. Overená technická služba vo svojom vyjadrení, ktoré je zahrnuté i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedla, že zákon technickej službe v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť nejakým špecifickým spôsobom oznamovať osobám oprávneným používať AIS EK.

Spôsob, akým má užívateľ informačného systému zabezpečiť svoje užívateľské meno a heslo, tak aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu inou osobou, nie je v žiadnom právnom predpise zadefinovaná. Žalobca konštatoval, že vzhľadom na spôsob akým technická služba vytvára heslá, nakoľko ide o kombináciu čísel a písmen, je možno s určitosťou konštatovať, že nezainteresovaná osoba nemá možnosť takého užívateľské meno a heslo správne „uhádnuť“, a preto je toho názoru, že svoje heslo má z uvedeného dôvodu dostatočne zabezpečené, uchovával ho v tajnosti, ale nemohol ovplyvniť fakt, že J. E. ako technik emisných kontrol poznal spôsob, akým sa tieto heslá vytvárajú, čo je podľa jeho názoru vina poverenej technickej službe, že túto informáciu neuchovávala v tajnosti, resp. nezabezpečila vytváranie hesiel sofistikovanejším spôsobom. Z uvedeného dôvodu žalobca má za to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobné námietky považoval za účelové a zavádzajúce. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktorým bola J.K. E.Y. uložená pokuta vo výške 166,-- eur za porušenie povinností stanovenej v , žalobca podľa žalovaného účelovo obchádza skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo výsledkom konania za porušenie povinnosti technika emisnej kontroly, ktoré uvedený zákon kvalifikuje ako správny delikt podľa ustanovenia , za ktorý správny orgán uložil pokutu. Technik

emisnej kontroly J. E. porušil ustanovenú povinnosť tým, že na protokol o emisnej kontrole uviedol identifikačné údaje žalobcu, ktorý emisnú kontrolu nevykonal a na určené miesto nalepil perforovanú kontrolnú nálepku ako žalobca, pričom tak urobiť nemohol (nesmel). Vzhľadom na uvedené, ako aj na ustanovenie v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, považoval žalovaný žalobu v tomto bode za nedôvodnú. Podstatou konania vo veci žalobcu je naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia , podľa ktorého ak technik emisnej kontroly preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v a kontrolnej nálepky, správny orgán zruší osvedčenie technika emisnej kontroly. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nezabezpečenie prístupových práv je sekundárna zodpovednosť technika emisnej kontroly, ktorá priamo súvisí s jeho primárnou zodpovednosťou vyplývajúcou z ustanovenia v negatívnom vyjadrení, teda povinnosťou technika emisnej kontroly počínať si tak, aby neumožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v tohto zákona, a kontrolnej nálepky.

Na základe vyjadrení žalobcu, ako aj oprávnenej osoby emisnej kontroly, je zrejmé, že oprávnená osoba nemá vydaný interný predpis, ktorý by upresnil uchovávanie prístupových práv do AIS EK, a z ktorého by vyplynulo, že práva a povinnosti v súvislosti s uschovávaním a zmenami prístupových práv technikov emisnej kontroly do AIS EK by prináležali funkcii vedúceho pracoviska emisnej kontroly (ako správcovi), a v tomto prípade osobe J.G. E.Y.. Z vyjadrenia poverenej technickej služby emisnej kontroly vyplýva, že prístup do AIS EK je zabezpečení a priradený pre každého evidovaného užívateľa samostatne. Každý užívateľ je povinný zabezpečiť svoje užívateľské meno a heslo tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu inou osobou.

Len administrátor systému AIS EK, t.j. poverená technická služba emisných kontrol môže prideliť funkciu (práva) správcu „systému vedúceho pracoviska emisnej kontroly“, a to na základe požiadavky oprávnenej osoby emisnej kontroly. To znamená, že nadobudnutím práva vykonávať funkciu vedúceho pracoviska emisnej kontroly nie je súčasne nadobudnuté právo správcu AIS EK. O nadobudnutie práva správcu pre vedúceho pracoviska emisnej kontroly musí požiadať oprávnená osoba emisnej kontroly.

Osoba J. E. (v dobe kedy k skutku došlo, bol technikom emisnej kontroly), nie je v AIS EK evidovaná ako správca, a teda nemal pridelené práva na nakladanie a zmeny prihlasovacích práv technikov emisnej kontroly na pracovisku emisnej kontroly prevádzkovanou oprávnenou osobou emisnej kontroly.

Zo skutočností známych správnemu orgánu, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, vyplýva, že žalobca mal svoje prihlasovacie práva uschované v trezore, pričom do trezoru mal prístup aj J. E.. Žalobca ako samostatný užívateľ AIS EK mal svoj prístupové práva do AIS EK zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu inou osobou. Zároveň, tak ako to vyplýva z vyjadrenia poverenej technickej služby emisných kontrol, mal žalobca ako užívateľ AIS EK možnosť kedykoľvek požiadať o zmenu prístupových práv, teda aj hneď po ich pridelení.

Podľa názoru žalovaného nezabezpečenie prístupových práv je sekundárna zodpovednosť technika emisnej kontroly, ktorá priamo súvisí s jeho primárnou zodpovednosťou vyplývajúcou z ustanovenia po negatívnom vyjadrení, teda povinnosťou technika emisnej kontroly počínať si tak, aby neumožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v tohto zákona a kontrolnej nálepky. Podľa názoru žalovaného žalobca ako kontrolný technik emisnej kontroly naplnil skutkovú podstatu ustanovenia a citované ustanovenie jednoznačne určuje správnemu orgánu zrušiť osvedčenie technika emisnej kontroly tomu, kto preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov a kontrolnej nálepky.

Súd v konaní podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že podnetom na začatie konania o zrušenie osvedčenia technika emisnej kontroly bol protokol Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o výsledku hlavného štátneho odborného dozoru č. 15/2012 vykonaného na pracovisku emisnej kontroly č. 0808 v Košiciach na Ukrajinskej ulici 32, prevádzkovaného oprávnenou osobou emisnej kontroly František Jurčo - JUKON, IČO: 32514140, miesto podnikania Edisonova 10, Košice. Z protokolu vyplýva, že dňa 04.12.2007 a

11.01.2008 žalobca ako technik emisnej kontroly nevykonával na pracovisku emisnej kontroly č. 0808 emisné kontroly motorových vozidiel, pretože v rovnakom termíne a čase absolvoval doškoľovací kurz technika montáže plynových zariadení a vykonával skúšky z odbornej spôsobilosti technika montáže plynových zariadení u poverenej technickej služby montáže plynových zariadení IGAS, s.r.o., so sídlom v Žiline. Emisné kontroly na motorových vozidlách vykonával iba technik emisnej kontroly J. E., ktorý neoprávnene vykazoval v uvedenom čase vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel okrem seba aj na žalobcu, a neoprávnene vydával doklady o vykonávaní emisnej kontroly podľa Na základe týchto skutočností Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dospelo k záveru, že žalovaný v potrebnom rozsahu nezabezpečil uschovanie svojich prihlasovacích práv (prihlasovacie meno a heslo) do systému automatizovaného informačného systému emisných kontrol (AIS EK) a neochránil ich pred zneužitím, čím preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v tohto zákona. V protokole sa konštatuje, že uloženie prihlasovacích kódov technika emisnej kontroly v trezore na pracovisku pravdepodobne na voľne prístupnom dokumente (napr. v nezabezpečenej obálke), do ktorého majú prístup aj iné osoby, nepovažovala kontrolná skupina za dostatočné. Ak by žalobca v tejto súvislosti urobil dostatočné opatrenia, nemohlo by sa stať, že technik emisnej kontroly J. E. sa prihlasoval do systému pod jeho menom, a vykonával takto emisné kontroly s vydaním príslušných tlačív a dokladov. Ďalej kontrolný orgán v protokole konštatoval, že podľa ustanovenia vyhlášky č. technologickým vybavením pracoviska emisnej kontroly je okrem iného trezora alebo uzamykateľná plechová skriňa, v ktorej sú uložené tlačivá, kontrolné nálepky a pečiatky pred možnosťou odcudzenia alebo zneužitia neoprávnenou osobou (nie prihlasovacie kódy technikov emisnej kontroly do AIS EK), v súvislosti s tým nebolo zistené porušenie právnych predpisov zo strany oprávnenej osoby pracoviska emisnej kontroly. Zabezpečenie proti zneužitiu a uschovaním prihlasovacích kódov do AIS EK je zodpovednosť príslušného technika emisnej kontroly, nie oprávnenej osoby PEK.

Zo spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa oznámil začatie správneho konania vo veci zrušenia osvedčení technika emisnej kontroly listom z 29.10.2012 žalobcovi, aj oprávnenej osobe, ktorú v ďalšom konaní považoval za účastníka konania, keďže jej doručoval rozhodnutia do vlastných rúk.

Rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zo dňa 20.11.2012 č. 2/2012/05624-02-KSM bolo osvedčenie technika emisnej kontroly žalobcovi zrušené, ale na jeho odvolanie Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach ako odvolací orgán rozhodnutím z 15.03.2013 č. 11/2013/01236 rozhodnutie zrušil a vrátil vec správnemu orgánu z dôvodu nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, keďže správny orgán nezisťoval spôsob prideľovania a distribúcie prístupových práv do automatizovaného systému emisných kontrol preverenou technickou službou emisnej kontroly a či existuje možnosť ich použitia inou osobou ako technikom PKO, ktorému boli prístupové práva pridelené. Tiež správny orgán sa nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom a kde boli uložené prístupové práva a pečiatky technikov emisných kontrol s dôrazom na to, či ich mal každý technik emisnej kontroly uložené samostatne bez možnosti prístupu inej osoby k nim, alebo prístup k nim mali všetci technici emisnej kontroly a či prístupy k nim mala aj oprávnená osoba emisnej kontroly, a či existoval interný právny akt vydaný oprávnenou osobou emisnej kontroly, ktorý by upravoval postup uschovávania prístupových práv k AIS EK a nakladaním a uschovávaním pečiatok pridelených jednotlivých technikom emisnej kontroly.

Správny orgán v rámci doplnenia dokazovania vyžiadal stanovisko poverenú technickú službu emisnej kontroly S-EKA spol. s r.o., so sídlom Kupecká 5, Nitra, ktorý vo svojom stanovisku z 22.05.2013 uviedol, že technici EK sú v zaobchádzaní s prístupovými heslami oboznámení ústne v zápisnici základného školenia počas samostatnej prednášky venovanej výlučne informačnému systému. Táto informácia je uvedená v učebných textoch, ktoré dostávajú na školení, resp. majú možnosť si ich stiahnuť z ich webovej stránky. Tiež je táto informácia uvedená aj v samostatnom manuáli na používanie informačného systému, ktorý je takisto sprístupnený na webovej stránke tejto organizácie. Podľa uvedených textov prístup do AIS EK majú len oprávnené osoby emisnej kontroly, technická služba emisnej kontroly a príslušné orgány štátnej správy, a to prostredníctvom jednotlivých užívateľov v potrebnom rozsahu. Prístup do systému je zabezpečený a priradený pre každého evidovaného užívateľa samostatne, pomocou užívateľského mena a prístupové hesla, priradeného len konkrétnemu užívateľovi. Každý užívateľ je povinný zabezpečiť svoje užívateľské meno a heslo tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu inou osobou. Užívateľské meno a prístupové heslo môže podľa potrieb zmeniť správca systému (administrátor) alebo vedúci pracoviska (správca). Zároveň uvedená organizácia konštatovala, že

zákon technickej službe v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť nejakým špecifickým spôsobom oznamovať osobám oprávneným používať AIS EK, preto pre správu prístupových údajov do informačného systému zvolil spôsob, ktorý sa doteraz preukázal ako dostatočný.

Žalobca sa k tomuto stanovisku písomne vyjadril na žiadosť správneho orgánu, a vo svojom vyjadrení z 03.06.2013 uviedol, že prístupové práva technika emisných kontrol neboli oznámené oprávnenej osobe emisnej kontroly. U oprávnenej osoby neexistuje interný právny akt, ktorý by upravoval postup uchovávania prístupových práv k AIS EK. Oprávnenej osobe emisnej kontroly prístupové práva neboli oznámené a u oprávnenej osoby nie je zriadená lokálna informačná sieť. Ďalej uviedol, že technici emisnej kontroly si uchovávali pečiatky sami v spoločnom trezore, kde majú prístup iba technici emisnej kontroly.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 12.06.2013 č. 12/2013/00058-KSM zo dňa 12.06.2013 opätovne rozhodol o zrušení osvedčenia technika emisnej kontroly podľa z dôvodu, že žalobca preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v zákona a kontrolnej nálepky.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie jednak oprávnená osoba, a tiež žalobca, ktorý okrem už spomenutých skutočností uviedol, že prístupové heslá do AIS EK zasiela technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel e-mailom, keďže spôsob prideľovania hesiel zákon nijako neukladá, každý technik má možnosť na danom pracovisku požiadať aj o prístupové heslo svojho kolegu. Pretože ani technikom emisných kontrol zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť meniť prístupové heslo, nebol dôvod heslo meniť ani v jeho prípade. V odvolaní uviedol, že spôsob, akým technická služba vytvára heslá, je veľmi jednoduchý, a preto ten, kto pozná meno technika a čísla pracoviska, môže sa jednoducho dostať do systému hociktorého technika emisných kontrol, pokiaľ si to heslo nezmenil. Ďalej uviedol, že zmeniť heslo na pracovisku môže len správca - technik na základe svojho prihlasovacieho mena a hesla, t.z. že ak chce technik zmeniť heslo, musí požiadať správcu, v dôsledku čoho správca môže zneužiť heslo ktoréhokoľvek technika na danom pracovisku.

Právny predchodca žalovaného napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil z dôvodov, že doplnením dokazovania bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v Žalovaný konštatoval, že žalobca ako technik emisnej kontroly sa považoval za samostatného užívateľa AIS EK a ako taký má svoje prístupové práva zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu inou osobou.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že považoval za účastníka tohto konania aj oprávnenú osobu - František Jurčo - JUKON, ktorý rovnako ako žalobca podal proti prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie. Zároveň žalovaný konštatoval v odôvodnení, že žalobca podal odvolanie po zákonnej lehote. Napriek tomu rozhodol o odvolaní žalobcu, ako keby ho podal v zákonnej lehote, čo vyplýva z úvodnej časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej sa konštatuje, že rozhoduje o odvolaní technika emisnej kontroly R. X.. V odôvodnení rozhodnutia napadnutého žalobou sa zaoberá aj dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zamestnávateľ žalobcu, ktorý podľa zákona je oprávnenou osobou emisnej kontroly.

Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na: a) výberové konanie podľa § 25 ods.3 - 6, b) konania ministerstva podľa § 99 písm.i), j), k), m), n) a písm.o) 16. - 21. bodu (§ 109 ods.2 citovaného zákona.

Podľa v znení neskorších predpisov správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa prvá veta v znení neskorších predpisov správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jeho objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 21 ods.2 citovaného zákona na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa názoru súdu, správne orgány nevykonali dokazovanie v takom rozsahu, aby bol zistený stav veci spoľahlivo zistený.

Z rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom a z akého dôvodu bolo J.K. E.Y. umožnené použiť doklady v neprítomnosti žalobcu a čo žalobca porušil, keď neexistoval žiadny interný predpis ani prevádzkový poriadok a podobne na zamedzenie zneužitia príslušných dokladov a tlačív jednotlivých technikov emisnej kontroly.

Zákon stanovuje, aby bolo preukázané, že technik emisnej kontroly preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v a kontrolnej nálepky. Správnemu orgánu sa nepodarilo zabezpečiť vyjadrenie J.G. E.Y., ktorý na výzvu správneho orgánu nereagoval, a preto mal podľa názoru súdu zabezpečiť jeho účasť na ústnom pojednávaní, kde by aj žalobca aj menovaný, ktorí by tak mohli si vzájomne uplatniť svoje pripomienky a námietky.

Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu uvedeného v , pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Pre úplnosť súd dodáva, že hoci odvolanie žalobcu bolo podané v lehote, správny orgán druhého stupňa o ňom rozhodol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok súd sa s touto otázkou v preskúmavacom konaní nemohol zaoberať.

Námietka žalobcu týkajúca sa nedodržiavania lehoty na vydanie rozhodnutia je právne bezvýznamná, pretože ide o poriadkovú lehotu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa priznal právo na náhradu trov konania v sume 70,-- eur, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok. Advokát, ktorý zastupoval žalobcu, svoje trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, preto mu ich súd nepriznal ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.