Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/64/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľa V. F., Z.. X. X. XXXX, trvale bytom A., L. O., právne zastúpeného JUDr. J. C., advokátom so sídlom Advokátska kancelária V. A., Š. XX, proti odporkyni v 1. rade V. F., Z.. X. X. XXXX, trvale bytom A., B. XX, a odporcovi v 2. rade F. F., Z.. X. XX. XXXX, trvale bytom V. A.D., B. XX, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e výživné zo strany navrhovateľa na odporkyňu v 1. rade zo sumy 60 € na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne od 1. 4. 2014 do 31. 12. 2014 a na odporcu v 2. rade zo sumy 60 € na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne od 1. 4. 2014 do 31. 12. 2014.

Tým mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. z 13. 2. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 3. 2013.

Za obdobie od 31. 1. 2014 do 31. 3. 2014 a od 1. 1. 2015 do budúcna návrh na zníženie výživného voči odporcom v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 1. 2014 domáhal zníženia výživného voči odporkyni v 1. rade zo sumy 60 € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne a na odporcu v 2. rade zo sumy 60 € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne, a to počnúc dňom 31. 1. 2014 do budúcna, a tiež náhrady trov konania.

Odporcovia sa k návrhu vyjadrili podaniami doručenými súdu dňa 2. 12. 2014, v ktorých uviedli, že s návrhom navrhovateľa na zníženie výživného nesúhlasia, pretože naposledy súdom určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam navrhovateľa, ktorý však daný potenciál nerealizuje z vlastného rozhodnutia bez zákonných dôvodov v snahe vyhnúť sa plneniu rodičovskej vyživovacej povinnosti, a preto navrhli, aby súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania. Poukázali na to, že zdravotné problémy, pre ktoré navrhovateľ údajne nepracuje, nie sú takého rozsahu, že by nemohol vykonávať pracovnú činnosť. Odporkyňa v 1. rade navyše poukázala na to, že toho času chodí na vysokú školu, je odkázaná získať adekvátnu pracovnú kvalifikáciu v živote, pretože má vrodenú vážnu srdcovú vadu a v budúcom živote sa nemôže živiť manuálnou prácou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. -157 zo dňa 13. 2. 2012 (správne 13. 2. 2013), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 3. 2013. Týmto rozsudkom súd zvýšil výživné zo strany otca na v tom čase ešte maloletú odporkyňu v 1. rade na sumu 90 € mesačne od 7. 4. 2010 do 21. 1. 2013 a od 1. 2. 2013 do budúcna na sumu 60 € mesačne, a na odporcu v 2. rade v tom čase tiež maloletého na sumu 60 € mesačne od 7. 4. 2010 do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné výživné povolil súd otcovi splácať spolu s bežným výživným v 50 € mesačných splátkach pre každé dieťa až do zaplatenia. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 4. 10. 2013 sp. zn. 7345/13 bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi a bol mu určený advokát JUDr. J. C. so sídlom Š. XX, A., na zastupovanie navrhovateľa v predmetnom konaní.

V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti Ž. Q. J. B. V. B. na pozícii zámočník koľajových konštrukcií, avšak už v čase rozhodovania bol dlhodobo práceneschopný z dôvodu zlého zdravotného stavu s podozrením na ochorenie skleróza multiplex. Od uvedeného času bol naďalej práceneschopný a jeho zdravotný stav sa opätovne zhoršil. Podozrenie na sklerózu multiplex sa však nepotvrdilo, bolo mu však zistené iné ochorenie, a to heretidárna spastická paraparéza. Bol dlhodobo práceneschopný až do dňa 21. 3. 2014. V uvedený deň absolvoval preventívnu zdravotnú prehliadku a vzhľadom na to, že mu bola zistená strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie jeho doterajšieho zamestnania, a to zámočník koľajových konštrukcií, bol s navrhovateľom dňom 21. 3. 2014 ukončený pracovný pomer u zamestnávateľa Ž. Q. J. B., a to zo zdravotných dôvodov. Zamestnávateľ nedisponoval takými voľnými miestami, na ktoré by mal možnosť navrhovateľa preradiť, na inú pre neho vhodnú prácu, dokonca ani na pracovisku V. A.. Od nasledujúceho dňa bol navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €. Na základe ďalších lekárskych vyšetrení bolo zistené, že navrhovateľ trpí stredne ťažkou paraparézou dolných končatín a z uvedeného dôvodu bol uznaný invalidným s MPSVZČ 50 % od 21. 10. 2014 - dátum neurologického vyšetrenia, ktorý dokumentuje uvedený klinický nález, pracovná rekomandácia: navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nie, na trhu práce áno, obmedzenie schopnosti môže vykonávať prácu len v prostredí bez: fyzickej námahy, dlhého státia a chôdze, môže vykonávať prácu: sedavý charakter zamestnania - informátor, dispečer. Od 1. 1. 2015 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 192,90 € a zároveň počnúc dňom 1. 2. 2015 bola navrhovateľovi odňatá dávka v hmotnej núdzi, ktorú dovtedy poberal. Navrhovateľ je naďalej evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to od dňa 22. 3. 2014. Od 7. 1. 2015 vykonáva navrhovateľ aktivačné práce na dohodu formou dobrovoľníckej služby, a to od 7. 1. 2015 do 30. 6. 2015, a to v rozsahu 20 hodín týždenne u Q. H. Š. V., Z. F. X.Z. X V. A.. Z článku 3 Dohody o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti z bodu 5 vyplýva, že počas vykonávania dobrovoľníckej služby je poskytovaný uchádzačovi o zamestnanie, ktorý vykonáva aktivačnú činnosť, paušálny príspevok vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe na úhradu jeho nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavku na cestovné z miesta jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu do miesta vykonávania dobrovoľníckej služby. Suma životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby činí 198,09 € na mesiac. Navrhovateľ býva toho času u svojej matky, ktorej neprispieva na bývanie, pretože všetky úhrady za bývanie platí jeho matka. Stravuje sa sám a za stravu vynaloží mesačne približne 100 €. Ďalšie výdavky má na lieky, čo je približne mesačne okolo 15 €. V čase kedy bol nezamestnaný, musel cestoval L. B. za účelom vyšetrení, bol tam 4-krát a táto cesta ho vyšla na 80 €. Ďalšie výdavky sú bežné ako výdavky za mobilný telefón, oblečenie. Mimoriadne výdavky však má navrhovateľ na topánky, ktoré si musí kupovať veľmi často, pretože vzhľadom na jeho diagnózu, pri ktorej má problémy s chôdzou, často zakopáva a rýchlo zničí topánky, si musí kupovať trekingové topánky približne raz za pol roka. Od marca 2015 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. A. bol navrhovateľovi vystavený preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a taktiež mu bol vystavený aj parkovací preukaz osoby so ZŤP. Navrhovateľ napriek tomu, že má určenú vyživovaciu povinnosť voči odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade, túto vyživovaciu povinnosť si neplní a ničím im neprispieva, pretože tvrdí, že mu to jeho finančné pomery nedovoľujú.

Odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade žijú spolu so svojou matkou v 3-izbobom byte na Ťahanovciach, pričom výdavky súvisiace s úhradami za bývanie sú mesačne vo výške 150 € za celý byt. Matka odporcov je polovičná invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 160 € mesačne a pracuje na dohodu s mesačným príjmom približne 100 € mesačne, a tiež poberá prídavky na deti vo výške 46 € mesačne. Matka odporcov sa o nich osobne stará a zabezpečuje všetky ich potreby.

Odporkyňa v 1. rade v čase poslednej úpravy bola študentkou U. Z. M. R. V. A.. Toho času odporkyňa v 1. rade je študentkou 2. ročníka denného štúdia na X. R. V. X., G. I. H.. Od nástupu na vysokú školu odporkyni v 1. rade vzrástli výdavky z toho dôvodu, že do školy cestuje denne. Kupuje si mesačník na MHD V. A. aj MHD V. X., pretože vzhľadom na jej zdravotný stav nie je reálne, aby chodila pešo viac ako 20 minút. Za mesačníky uhrádza mesačne dokopy 19 €. Do školy dochádza vlakom, ktorý je zadarmo, ale dvakrát alebo trikrát do týždňa cestuje do Prešova autobusom, a to vtedy, keď majú v škole prax vzhľadom na to, že žiadny vlak takto skoro ráno nejde, musí cestovať autobusom. Jeden lístok na autobus stojí 1,10 €. Na túto prax chodí pravidelne počas semestra. Okrem bežných výdavkov na stravu a oblečenie má odporkyňa v 1. rade zvýšené výdavky so svojím zdravotným stavom vzhľadom na to, že musí brať lieky na riedenie krvi, čo činí približne 12 € mesačne. Raz ročne chodieva na kontrolu L. B., pričom cestovný študentský lístok je v hodnote 22 € za cestu tam a späť. Naposledy uhradila 50 € u zubára za plomby a taktiež má situačné náklady, ktoré súvisia s bežnými ochoreniami. Zvýšené výdavky má toho času odporkyňa v 1. rade súvisiace s vysokoškolských štúdiom, musí si kupovať skriptá, knihy a rôzne učebné pomôcky. Tieto náklady vychádzajú približne na 50 € na semester. Ďalej používa internet, za ktorý vynaloží mesačne 12 € a ktorý potrebuje pre svoje štúdium. Na začiatku štúdia na univerzite si musela zakúpiť uniformu za 50 €, špeciálnu obuv za 30 €, záznamník výkonov za 17 €, na stravu minie mesačne 100 €. S navrhovateľom nie je v kontakte.

Odporca v 2. rade v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom Q. H. Š. K., kde v školskom roku 2012/2013 bol žiakom 1. ročníka. Toho času je odporca v 2. rade študentom 4. ročníka Q. H. Š. K. Z. A.Z. R. V. A.. V tomto školskom roku mal zvýšené náklady so školou, a to z toho dôvodu, že ide o maturitný ročník, preto bolo potrebné prispieť na stužkovú vo výške 250 € a ďalšie poplatky za maturitu vo výške 20 €. Mesačne vynaloží na mesačník 10 €, na stravu približne 100 €. Čo sa týka mimoriadnych výdavkov, tieto nemá, pretože nemá mimoškolské aktivity, jeho zdravotný stav je dobrý, prekonáva iba bežné ochorenia. Po skončení strednej školy by chcel ísť študovať na Vysokú školu L. Ž., odbor požiarna ochrana.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 56/2005 Z. z. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 2, 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie do troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je čiastočne dôvodný. Súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2013, došlo ku zmene pomerov na strane navrhovateľa, avšak na druhej strane mal súd za preukázané aj to, že od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na odôvodnené potreby odporkyne v 1. rade, ako aj odporcu v 2. rade, keďže odporkyňa v 1. rade medzitým nastúpila na štúdium na vysokej škole V. X. a odporca v 2. rade toho času študuje v maturitnom ročníku, je preto zrejmé, že odôvodnené potreby odporcov v 1. rade a 2. rade od poslednej úpravy výživného sa zmenili, a teda aj výdavky s nimi spojené priamo úmerne vzrástli. Navrhovateľ už aj v čase poslednej úpravy bol práceneschopným, teda výška jeho mesačného príjmu pozostávala z nemocenských dávok, ktoré dostával vo výške približne 50 % z jeho príjmu, ktorý v tom čase činil 500 až 600 € netto. Napriek tomu súhlasil s výškou výživného 60 € mesačne na obe deti. Navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného na sumu 30 % zo sumy životného minima voči odporcom, a to od podania návrhu, teda od 31. 1. 2014. Súd však dospel k záveru, že opodstatnená zmena v zárobkových pomeroch, a teda finančných možnostiach navrhovateľa nastala až počnúc dňom 1. 4. 2014, pretože koncom mesiaca marec 2014 navrhovateľ ukončil pracovný pomer u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa Železnice Slovenskej republiky v Bratislave zo zdravotných dôvodov, a následne bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, odkedy bola jeho jediným príjmom iba dávka v hmotnej núdzi. Tento stav trval až do 31. 12. 2014. Od januára 2015 bol navrhovateľovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok a taktiež vykonáva aktivačné práce. Preto sa opätovne jeho zárobkové pomery zmenili a vyrovnali sa približne tým zárobkovým pomerom, ktoré mal v čase poslednej úpravy, kedy bol práceneschopný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že návrh na zníženie výživného zo strany navrhovateľa je opodstatnený iba za obdobie od 1. 4. 2014 do 31. 12. 2014, a preto za toto obdobie súd znížil výživné zo strany navrhovateľa na odporkyňu v 1. rade aj odporcu v 2. rade zo sumy 60 € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, a teda je potrebné prihliadať nielen na celkové majetkové pomery povinného rodiča, ale aj na tzv. potencionalitu príjmov, z čoho vyplýva, že nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd prihliadal na potencionalitu príjmov navrhovateľa. Z lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého bol navrhovateľ uznaný invalidným s 50 %-nou MPSVZČ, vyplýva, že aj napriek svojmu zdravotnému stavu, je schopný vykonávať prácu v prostredí bez fyzickej námahy dlhého státia a chôdze, a teda môže vykonávať sedavý charakter zamestnania, ako informátor a dispečer. Z toho vyplýva, že navrhovateľ je schopný sa uplatniť na trhu práce, a teda je schopný okrem čiastočného invalidného dôchodku si privyrobiť, riadne sa zamestnať a poberať ďalší príjem. Navrhovateľ ako povinný rodič bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady je povinný poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu výživné, avšak aj napriek súdom určenej výške výživného si svoju vyživovaciu povinnosť voči odporcom neplní ani neprejavuje o nich žiaden záujem. O uspokojovanie životných a bytových potrieb oboch odporcov sa stará ich matka, ktorá si vlastne dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči nim, a to na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem. Preto by bolo nepochybne v rozpore so zákonom o rodine morálkou a spravodlivosťou, ak by súd pristúpil k úprave výživného súlade s návrhom navrhovateľa a znížil výživné aj za obdobie od 31. 1. 2014 do 31. 3. 2014 a od 1. 1. 2015 do budúcna. Preto súd v prevyšujúcej časti

návrh na zníženie výživného za obdobie od 31. 1. 2014 do 31. 3. 2014 a od 1. 1. 2015 do budúcna súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, vo dvoch vyhotoveniach. Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.

Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2 O. s. p.).