Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoPr-1-2015.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M. J., F. XX, zastúpenej: JUDr. Ing. Linda Kovandová, advokátka so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 1, proti odporcovi: Obec Čierne Kľačany, Mlynská 2, Čierne Kľačany, zastúpenému: JUDr. Daniela Laktišová, advokátka so sídlom v Nitre, Damborského 3, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. októbra 2014 pod č. k. 15Cpr/1/2014-114 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že navrhovateľka bola podľa menovacieho dekrétu z 31.01.2012 starostom obce Čierne Kľačany dňom 01.02.2012 menovaná do funkcie riaditeľky Materskej školy v A. X.. Odporca dal navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.11.2013 s týmto obsahom: „Okamžité skončenie pracovného pomeru - odporca oznámil navrhovateľke skutočnosti podľa §-68 ods. 1 písm. b/ ods. 2 ZP - okamžite s Vami končíme pracovný pomer. Závažne Ste porušili pracovnú disciplínu a to tým, že Ste sa dňa 30.-31.10.2013 nedostavili riadne do práce a Vaša neúčasť bola kvalifikovaná ako neospravedlnená absencia. Na uvedené dni Ste sa najskôr snažili čerpať náhradné voľno, na ktoré Vám však nevznikol nárok. Svojvoľne Ste dva dni neprišli do práce. Pracovný pomer skončí doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ing. J. T., starosta obce. Zamestnanec odmietol prevziať 18.11.2013 o 9.15 hod., 18.11.2013 T. J..“ Navrhovateľka listom zo dňa 02.12.2013 adresovanému odporcovi - oznámila nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvala na tom, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával. Listina bola doručená na Obecný úrad Čierne Kľačany 14.12.2013. V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal na výpovede účastníkov konania, svedkov a ustanovenie § 59 ods1. § 68 ods.1 písm. b/, ods. 2 § 70, § 77, § 38 ods.1 Zákonníka práce a uviedol, že zistený skutkový stav treba posúdiť podľa citovaných zákonných ustanovení. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručované do vlastných rúk dňa 18.11.2013 starostom obce na jej pracovisku. Odmietla ho prevziať, čím nastali účinky doručenia výpovede v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Zákonníka prace. Túto skutočnosť mal za preukázanú výpoveďou svedkyne J.. Preto sa ďalej zaoberal, či sú splnené podmienky podľa zákonného ustanovenia § 59 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce a § 68 ods. 1 ZP. Dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na postup podľa citovaných zákonných ustanovení. Navrhovateľka nebola v práci 30.-31.10.2013, písomnosť o skončení pracovného pomeru
je datovaná 18.11.2013. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomne a v písomnosti bol skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo v ustanovenej lehote doručené navrhovateľke. Ide o platné okamžité skončenie pracovného pomeru. Nemal za preukázané tvrdenia navrhovateľky, že písomnosť o okamžitom skončení pracovného pomeru jej nebola doručovaná. Písomnosť bola doručovaná odporcom navrhovateľke na jej pracovisku a účinky nastali, lebo prijatie tejto písomnosti odmietla. Preto ďalej skúmal, že porušenie pracovnej disciplíny za neospravedlniteľnú absenciu v práci možno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dospel k záveru že navrhovateľka ako riaditeľka závažne porušila pracovnú disciplínu. Odporca dokázal, že ju porušila minimálne úmyselne z nedbanlivosti. Zároveň uviedol, že navrhovateľka bola do 18.11.2013 bezproblémovou pracovníčkou. Pracovnú disciplínu porušila v dňoch 30. a 31.10.2013 nenastúpila na pracovisko, pričom bola riaditeľkou MŠ A.. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zákonného ustanovenia § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 221 ods.1 písm. h/ OSP v spojení s § 205 ods.2 písm. b/, d/, f/ OSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z toho vyplýva, že odvolanie podala z dôvodu inej vady konania, nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia. Ako v žalobe aj v priebehu konania opätovne popisovala ako predkladala 28.10.2013 starostovi obce požiadavku na čerpanie náhradného voľna, odmietnutie starostu z pracovných dôvodov a následný jej postup v dňoch 29.10. a 30.10.2013, 31.10.2013. Tvrdila, že dňa 28.10.2013 pri jej osobnej návšteve starosta obce nevyjadril nesúhlas s čerpaním náhradného voľna, a preto ho čerpala v dobrej viere. K doručeniu okamžitého zrušenia pracovného pomeru namietala zistený skutkový stav, pretože 18.11.2013 prebiehal rozhovor len medzi ňou a starostom. Svedkyňa J. bola v kuchyni. Starosta je nedával žiaden dokument, ani sa nepýtal, čo ho prevezme. Preto nesúhlasila s rozhodnutím súdu v časti týkajúcej sa doručenia okamžitého zrušenia pracovného pomeru a nesúhlasila ani s jeho posúdením intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Poukázala na ustanovenie § 68 ods.1 Zákonníka práce, podľa ktorého podstatou tohto výpovedného dôvodu je obvykle opakované konanie zamestnanca. Uviedla, že svoje pracovné povinnosti si vždy plnila a výrazne sa zaslúžila o rozvoj materskej školy. Bolo bežnou praxou, že náhradné voľno zamestnanci častokrát čerpali a nemali ho vopred písomne schválené. Problém nastal len za danej situácie a nešlo o opakovaný jav. Náhradné voľno čerpala počas prázdnin, ktoré materská škola nemala, veľa detí bolo odhlásených zo škôlky a stačila jedna učiteľka, čo riadne zabezpečila. Po dni 31.10.3013 do 18.11.2013 riadne pracovala.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podrobne sa vyjadril k namietanému zistenému skutkovému stavu navrhovateľkou a právnemu posúdeniu. Uviedol, že v odvolaní sa opakujú tie isté tvrdenia a účelové konštrukcie navrhovateľky ako v priebehu konania, ku ktorým sa už opakovane vyjadril. V konaní bolo preukázané doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľke výpoveďami účastníkov, svedkyne a prvostupňový súd správne vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou ako riaditeľkou materskej školy.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručované starostom obce 18.11.2013 v škôlke a odmietla ho prevziať. Odvolací súd sa v tejto časti plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňového súdu a jeho právnym posúdením. Prvostupňový súd v tejto časti podrobne poukázal na výpovede účastníkov konania a svedkyne J. na ktorej založil svoje rozhodnutie, poukázal na ustanovenia Zákonníka práce, podľa ktorých posudzoval doručenie výpovede. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti spĺňa atribúty ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a odvolací súd k dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa na zdôraznenie správnosti nemá čo dodať. Odvolací dôvod v tejto časti navrhovateľky preto nie je daný. Odvolací súd poznamenáva, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené súdom navrhovateľke na prvom pojednávaní 18.02.2014.
V druhej časti odvolania navrhovateľka namietala nesprávne vyhodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny prvostupňovým súdom a tvrdila, že náhradné voľno čerpala v dobrej viere, pretože postupovala podľa zvyklostí zaužívaných rokmi pri čerpaní náhradného voľna a dovolenky. Za tým účelom odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie a vypočul účastníkov konania a svedkyňu J..
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľa dňa 28.10.2013 doniesla starostovi obce súpis náhradného voľna (čl.34 spisu) a žiadala o náhradné voľno v dňoch 30. a 31.10.3013. ktoré následne vyčerpala. Po nástupe do práce 04.11.2013 jej telefonovala svedkyňa J., že starosta nesúhlasil s náhradným voľom, aby si vypísala dovolenku. Navrhovateľka si vypísala dovolenkový lístok s dátumom 29.10.2013 na dni 30. a 31.10. 2013, ktorý predložila 05.11.2013. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či starosta v uvedený deň 28.10.2013 neudelil navrhovateľke súhlas s čerpaním náhradného voľna a napriek tomu ho čerpala, alebo konala v dobrej viera, ako to v priebehu konania tvrdila.
Navrhovateľka na odvolacom pojednávaní uviedla, že dňa 28.10.2013 zaniesla na obecný úrad dve tabuľky náhradného voľna, jednu jej a druhú pre pani R.. Nechala ich v kancelárii, na druhý deň ich doniesla pani R., jej tabuľka náhradného voľna nebola podpísaná, dátumovaná, vyjadrená nesúhlasom starostu, preto ju vrátila na obecný úrad na druhý deň. Od 30.10.2013 čerpala náhradné voľno, aj keď k tomu nemala súhlas starostu obce, pretože to bola bežná prax.
Starosta obce uviedol, že do funkcie starostu nastúpil v decembri 2010, mal dôveru k navrhovateľke, náhradné voľno spočiatku neriešil. Dňa 28.10.2013 osobne prišla navrhovateľka za ním s tabuľkou náhradného voľna, hneď jej povedal, že s ním nesúhlasí, súpis ňou predložený podpísal, opečiatkoval a napísal nesúhlasím a odovzdal pani J.. O čerpaní náhradného voľna sa dozvedel asi po troch dňoch a pani J. mu oznámila, že navrhovateľke navrhla čerpanie dovolenky za sporné dni, s čím nesúhlasil. Napriek jeho nesúhlasu navrhovateľka čerpala náhradné voľno a ani mu neoznámila nenastúpenie do práce.
Svedkyňa T. J. uviedla, že za bývalého starostu mala škôlka väčšie privilégia, o čerpaní náhradného voľna jej zamestnancov sa niekedy dozvedela až dodatočne. Po nástupe nového starostu sa situácia zmenila, vždy nechával vopred vypisovať dovolenkové lístky a náhradné voľno, ktoré podpísal a ak dal súhlas s čerpaním náhradného voľna, telefonicky to zamestnancom oznamovala. Navrhovateľka 2 týždne predtým avizovala náhradné voľno, oznámila to starostovi, nesúhlasil s tým a jeho postoj oznámila navrhovateľke.
Odvolací súd po doplnení výpovedí účastníkov konania, svedkyne, ich predchádzajúcich výpovedí a vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tvrdenie navrhovateľky k
porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou spôsobenej podľa jej tvrdenie dobrou vierou nebolo preukázané. Navrhovateľka sama v priebehu konania potvrdila, že do práce nenastúpila a nemala súhlas starostu obce. Konala tak úmyselne do práce nenastúpiť, pretože nerešpektovala rozhodnutie starostu obce o neudelení náhradného voľna, čo napokon potvrdila aj na odvolacom pojednávaní, že do práce nenastúpila napriek tomu, že jej bol 29.10.2013 vrátený súpis náhradného voľna nepodpísaný starostom s poznámkou nesúhlasu s čerpaním náhradného voľna (ktoré tvrdenie odvolací súd považoval za nepravdivé).
Z výpovedí starostu obce a svedkyne v priebehu konania vyplynulo, že navrhovateľka nerešpektovala starostu obce ako svojho nadriadeného napriek opätovným upozorneniam na porušovanie pracovnej disciplíny. Je zrejmé, že sa snažila zachovať si postavenie majúce za bývalého starostu obce, vyskytovali sa častejšie problémy pri náhradnom voľne a napriek tomu, že nemala žiaden písomný (ani ústny) súhlas s čerpaním náhradného voľna, svojvoľne do práce 30. a 31.102013 nenastúpila. Pokiaľ by si bola istá vo svojom tvrdení, že postupovala podľa daných zvyklostí a konala v dobrej viere, nezvolila by následný postup vypísania dovolenky so spätným dátumom dňom 29.10.2013.
Odvolací súd sa preto aj v tejto časti stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ktorý podrobne aj v tejto časti poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zákonné ustanovenia, podľa ktorých posúdil závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto rozsudok ako vecne správny potvrdil. Námietka navrhovateľky, že pri okamžitom skončení pracovného pomere pre absenciu zamestnanca musí ísť o opakované porušenie, odvolací súd dodáva, že z hľadiska postavenia navrhovateľky ako vedúcej pracovníčky, jej predchádzajúce konanie bolo toto opatrenie zamestnávateľa v súlade so zákonom.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.