Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-1456-2014.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/1456/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta č. 8-10, Bratislava IČO: 30 807 484 proti odporcovi KFZ Sys, s.r.o., so sídlom Kosútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 738, o zaplatenie 127,30 € s prísl., na odvolanie odporcu zo dňa 03. 11. 2014 proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 20C 199/2012-102 zo dňa 18. 09. 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 127,30 € na účet navrhovateľa v Štátnej pokladnici, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok v sume 16,50 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľovi náhrada trov konania priznaná nebola.
V ďalšom okresný súd uviedol: „Navrhovateľ navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 127,30 Eur v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ a nasledujúce.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchmi účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, oznámením o úmrtí zo dňa 28. 12. 2010, exekučným príkazom EX 1427/2010, odpisom listu navrhovateľky zo dňa 18. 02. 2011, zo dňa 08. 11. 2011, zo dňa 16. 05. 2012, doručenkami, listom súdneho exekútora zo dňa 25. 05. 2011, výpisom z účtu nebohej povinnej, odporom odporcu.
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že C.. Y. U., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, zomrela dňa XX. XX. XXXX, bytom U. XX, Y. bola poberateľkou invalidného dôchodku a vdovského dôchodku. Z predmetných dôchodkov na základe exekučného príkazu č. EX 1427/2010 zo dňa 09. 08. 2010 boli vykonávané exekučné zrážky z dôchodku povinnej Y. U. v prospech odporcu SKP, k. s., so sídlom Lazovná 64,
Banská Bystrica, a to na účet exekútorky Mgr. Lujzy Mihalovičovej. Celková suma pohľadávky bola 1005,57 Eur a exekučné zrážky boli vykonávané od 14. 10. 2010 mesačne po 119,70 Eur.
Oznámenie o úmrtí povinnej bolo navrhovateľovi doručené dňa 07. 01. 2011.
Podľa § 116 zákona č. 461/2008 dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Podľa § 113 ods. 2 nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby ak zákon neustanovuje inak.
Povinná mala splatnosť výplaty dôchodkovej dávky vždy v 14. deň v kalendárnom mesiaci a jej nárok na invalidný a vdovský dôchodok a nárok na ich výplatu zanikol dňa 27. 12. 2010. Zároveň zanikol aj dôvod vykonávania exekučných zrážok povinnej na základe exekučného príkazu zo dňa 09. 08. 2010.
Navrhovateľ sa o úmrtí povinnej dozvedel až dňom doručenia oznámenia o úmrtí, t. j. 07. 01. 2011 a nebolo objektívne možné zastaviť výkon exekučných zrážok za obdobie od 14. 01. 2011 do 13. 02. 2011 vo výške 127,30 Eur. Táto poukázaná suma už nebola zrážkou z dôchodku povinnej, pretože nárok na výplatu dôchodku jej zanikol dňom úmrtia, ale bola poukázaná z fondu dôchodkového poistenia, t. j. z verejných prostriedkov.
Navrhovateľ sa domáhal svojho nároku s poukazom na § 451 ods. 2 OZ a § 454 OZ. Mal za to, že bola naplnená dikcia ustanovenia § 454 OZ tým, že na strane povinnej existovala povinnosť plniť, a to splácať pohľadávku voči oprávnenému cez exekútora a na strane navrhovateľa dňom smrti povinnej zanikla povinnosť vykonávať exekučné zrážky, keďže už na strane povinnej už neexistovala povinnosť vykonávať zrážky.
Navrhovateľ mal za to, že ide o nárok na vrátenie poskytnutého plnenia, ako plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Technicky nebolo možné pozastaviť poukázanie zrážky dňa 26. 01. 2011 v prospech účtu exekútora, keďže to podlieha časovému harmonogramu spracovania poukazovania platieb, ktorý musel zohľadniť hromadné zvyšovanie dôchodkových dávok vykonávaných každoročne v januári.
Navrhovateľ vyzval súdnu exekútorku listami zo dňa 18. 02. 2011, ktorý prevzala dňa 02. 03. 2011 a listom zo dňa 08. 11. 2011, ktorý prevzala dňa 15. 11. 2011 o vrátenie tejto sumy. Súdna exekútorka oznámila listom zo dňa 29. 11. 2011, že sumu nemôže vrátiť, keďže navrátenie do predošlého stavu nie je možné podľa § 61 EP. Súdny exekútor uvedenú sumu poukázal oprávnenému, čo vyplýva z konania Okresného súdu Bratislava I. č. k. 21C/114/2011.
Okresný súd Banská Bystrica v skrátenom konaní pod č. k. 20C/199/2012-25 zo dňa 15. 08. 2012 vydal platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu v zákonnom stanovenej lehote podal odpor odporca. Potvrdil skutočnosti uvedené navrhovateľom v návrhu ohľadne prebiehajúceho exekučného konania a mal za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 66 ods. 1 Exekučného poriadku, § 89 Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na ustanovenie § 66 ods. 2, 3 Exekučného poriadku a § 67 ods. 1, 3 Exekučného poriadku a § 82 Exekučného poriadku.
Uviedol, že exekútor dňa 13. 09. 2010 vydal exekučný príkaz na vydanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 23. 09. 2010 a bol povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať odporcovi ako oprávnenému sumy zrazené z dôchodku povinnej. Mal povinnosť vykonať zrážky za obdobie od 14. 08. 2010 do 13. 09. 2010, od 14. 09. 2010 do 13. 10. 2010. Zaslal na účet súdneho exekútora platby v termínoch 29. 10. 2010, 30. 11. 2010, 30. 12. 2010 a dňa 31. 01. 2011 sumu 127,30 Eur. Poukázal, že si navrhovateľ riadne svoju povinnosť neplnil, začal ju plniť až od 14. 10. 2010 a ukrátil odporcu o zrážky za obdobie 14. 08. 2010 do 13. 09. 2010, nevykonal dve zrážky po doručení príkazu dvakrát po 119,70 Eur. Mal za to, že nedošlo k naplneniu ustanovenia § 454 OZ, keďže porušil svoje povinnosti vykonávať zrážky z dôchodku, čím vznikla voči nemu pohľadávka 235,80 Eur. Nakoľko odporca evidoval pohľadávku započítal si plnenie
zo strany navrhovateľa vo výške 127,30 Eur zo dňa 26. 01. 2011 a odporca mal možnosť podľa § 82 EP podať podlžnícku žalobu za nevykonanie dvoch zrážok po doručení príkazu na začatie exekúcie. Nakoľko došla uvedená úhrada 127,30 Eur odporca z dôvodu hospodárnosti podania podlžníckej žaloby takúto nepodal. Žalovanú sumu nie je možné vrátiť ani vzhľadom na ustanovenie § 61 EP.
Navrhovateľ k odporu odporcu uviedol, že odporca v odpore nenamieta ani žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosť, že exekučná zrážka za obdobie od 14. 01. 2011 do 13. 02. 2011 vo výške 127,30 Eur nebola vykonaná z dôchodkovej dávky povinnej, pretože nárok na výplatu dôchodku dňom smrti zanikol. Táto bola vykonaná z prostriedkov navrhovateľa, t. j. z verejných prostriedkov a preto odporcovi nepatrí a bola vyplatená neprávom.
Z dôvodu nevykonávania exekučných zrážok odo dňa doručenia exekučného príkazu podal odporca návrh na Okresný súd Bratislava I., ktorým žiada navrhovateľa o zaplatenie 112,10 Eur s príslušenstvom a svojvoľne si sumu 127,30 Eur započítal na úhradu svojho dlhu, keďže ide o spornú dlžnú sumu.
Odporca vo svojich písomných vyjadreniach uvádzal, že dobromyseľne prijal od súdneho exekútora peňažné plnenie ako vymožený nárok v rámci exekučného konania a nemal dôvod domnievať sa o spornosti vymoženej pohľadávky. Zároveň mal za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný subjekt v konaní, keďže nemôže ovplyvňovať alebo skúmať pôvod a dôvodnosť preposlaných vymožených finančných čiastok a všetky prijal v dobrej viere ako vymožené v rámci exekučného konania zákonným spôsobom. K tejto situácii došlo z dôvodu oneskoreného konania, resp. nekonania na strane navrhovateľa, nakoľko ak by navrhovateľ včas evidoval úmrtie a nevykonal neoprávnenú zrážku, nemuselo k takémuto konaniu dôjsť. Na ich strane nikdy nedošlo k majetkovému prospechu získanému bez právneho dôvodu, nakoľko odporca prijal žalovanú sumu z dôvodu vedenej exekúcie, ktorá sa viedla na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a počas exekučného konania odporca vystupoval ako oprávnený a bola vedená dôvodne. Taktiež sa neobohatil plnením z neplatného právneho úkonu, nakoľko sumu prijal z dôvodu exekučného konania a taktiež nejde o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže prijal uvedenú sumu v čase, keď sa ešte viedlo exekučné konanie.
Bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. V danom prípade na strane odporcu nikdy nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže sumu prijal z dôvodu exekučného konania a navrhovateľovi vznikla pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia voči povinnému, resp. voči dedičom, nakoľko povinný zomrel záväzky s dedičstvom prešli na jeho dedičov. Navrhovateľ poukázal v priebehu exekučného konania žalovanú sumu, plnil tým za povinného, resp. jeho dedičov a teda pohľadávka vznikla voči dedičom povinnej.
Zároveň odporca namietal právomoc okresného súdu. Mal za to, že ide o vzťah v oblasti verejného práva a teda nie je daná právomoc okresného súdu.
S uvedeným názorom nesúhlasil navrhovateľ. Uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vyplýva z povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie a v zmysle § 1 ods. 1 OZ je občianskoprávnym vzťahom a teda je daná právomoc súdu. Keďže došlo k poukázaniu exekučnej zrážke po smrti dôchodkyne povinnej je občianskoprávnym vzťahom bezdôvodného obohatenia a sociálna poisťovňa nemá verejnoprávne postavenie, ale jej postavenie vychádza z občianskoprávneho princípu rovnosti strán a teda je možné aplikovať § 7 OSP.
Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd mal za to, že je daná právomoc súdu vo veci konať, ide o občianskoprávny vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, nejde o rozhodovanie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
V konaní nebola sporná skutočnosť, že na základe vykonateľného exekučného titulu, a to platobného rozkazu č. k. 10RO/28/2010 zo dňa 05. 03. 2010 Okresného súdu Michalovce bolo vedené exekučné konanie proti povinnej Y. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom U. XX, Y.. Povinná bola poberateľkou invalidného a vdovského dôchodku, z ktorého boli vykonávané exekučné zrážky v prospech oprávneného, v danom konaní odporcu na účet exekútora Mgr. Lujzy Mihalovičovej, so sídlom Hurbanova 14A, Banská Bystrica. Celková pohľadávka bola 1005,57 Eur a zrážky boli vykonávané od 14. 10. 2010 po 119,70 Eur mesačne.
Z oznámenia o úmrtí (č. l. spisu 3) je nepochybné, že povinná dňa T.XXXX zomrela.
Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky.
Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí sociálna poisťovňa.
Povinná v rámci exekučného konania mala splatnosť dôchodkovej dávky 14. deň v kalendárnom mesiaci a nárok na výplatu invalidného a vdovského dôchodku zanikol dňom smrti dňom 27. 12. 2010.
V konaní bolo zistené, že sa navrhovateľ dozvedel o úmrtí povinnej dňom doručenia oznámenia o úmrtí, t. j. 07. 01. 2011 a za obdobie od 14. 01. 2011 do 13. 02. 2011 bola v rámci exekučného konania poukázaná suma 127,30 Eur, ktorá však už nebola zrážkou z dôchodku, pretože nárok na dávku dôchodku a na jeho výplatu zanikol dňom smrti povinnej podľa § 113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Uvedená suma bola poukázaná zo základného fondu dôchodkového poistenia, t. j. z verejných prostriedkov.
Uvedenú sumu exekútor vyplatil odporcovi a súd mal za to, že na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie a teda majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže uvedená suma už nebola vyplatená z dôchodkových dávok povinnej, na ktorú stratila nárok dňom úmrtia ale bola vyplatená z verejných prostriedkov, keďže navrhovateľ už nemal povinnosť vykonávať zrážky. Súd mal za to, že odporca je pasívne legitimovaný v danom konaní, keďže uvedená suma mu bola poukázaná avšak už nie z príjmu povinnej.
Súd mal za to, že v danom konaní je nepodstatné, že navrhovateľ začal vykonávať zrážky až v októbri 2010, pretože tak ako aj bola podaná žaloba mal možnosť sa v inom konaní domáhať nároku tým, že navrhovateľ začal vykonávať zrážky oneskorene.
Povinný mal možnosť si do dedičského konania prihlásiť priznanú a vykonateľnú pohľadávku.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný. Náhradu trov konania si neuplatnil, preto súd o náhrade rozhodol tak, že navrhovateľovi sa trovy konania nepriznávajú.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je od poplatku oslobodený.
Navrhovateľ podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch je oslobodený od ich platenia a preto podľa § 2 ods. 2 zákona prešla táto povinnosť na odporcu. Súd potom odporcovi určil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky 1, písm. a/ 6 % najmenej 16,50 Eur, t. j. sumu 16,50 Eur.“
Proti rozsudku odvolanie podal odporca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a prizná odporcovi náhradu trov konania.
Odporca vytýkal okresnému súdu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odporca zopakoval svoje doterajšie prednesy.
Opätovne poukázal, že zo strany súdneho exekútora tento prijatú platbu v sume 123,30 € musel považovať za oneskorené plnenie zákonnej povinnosti navrhovateľa, pričom stále aj po takomto čiastočnom splnení si povinnosti zo strany navrhovateľa ostal stále na strane navrhovateľa nesplatený záväzok (a to z dôvodu oneskoreného poukazovania zrážok z dôchodku), do dňa podávaného odvolania zo strany navrhovateľa tento záväzok nebol splnený. V prípade, ak zo strany odporcu tento zaplatí sumu 127,30 € tak následne zo strany odporcu vznikne podľa názoru odvolateľa opätovne právo na požiadanie zaplatenia sumy v tej istej výške od navrhovateľa z dôvodu jeho oneskoreného vyplácania zrážok z dôchodku, v súlade s ust. § 82 Exekučného poriadku. To znamená, že vznikne mu právo na podanie podlžníckej žaloby voči navrhovateľovi.
Odvolateľ poukazoval znova na ust. § 61 EP. Tiež poukázal, že odporca v dobrej viere prijal všetky vymožené finančné plnenia s tým, že k ich vymoženiu došlo zákonným spôsobom. Odporca ako bývalý oprávnený v exekúcii nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.
Odporca počas konania uvádzal viaceré skutočnosti, ktoré podľa neho mali podstatný vplyv na rozhodnutie súdu (ako namietanie toho, že odporca, ale dedičia povinného sa bezdôvodne obohatili, ďalej to, že zodpovedný sa samotný výkon exekúcie je súdny exekútor a teda samotné uplatňovanie bezdôvodného obohatenia by malo byť uplatňované skôr voči nemu ako odporcovi, ako aj ohľadne možnosti podania podlžníckej žaloby z dôvodu oneskoreného vykonávania zrážok z dôchodku povinnej zo strany navrhovateľa), pričom podľa názoru odvolateľa sa súd jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal s týmito namietanými skutočnosťami. Má za to, že súd dostatočne neodôvodnil vydané rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza.
Ustanovenie § 61 EP, na ktoré odvolateľ poukazuje nie je v sporovom prípade akceptovateľné. Ustanovenie § 61 je vyjadrením platnej zásady, že stav navodený exekučným konaním nie je možné vrátiť späť. V praxi to znamená, že aj nezákonne realizovaná exekúcia má také právne dôsledky, ako by bola realizovaná v súlade so zákonom. „Náprava“ prípadných nezákonných rozhodnutí, alebo postupov v exekučnom konaní môže byť dosiahnutá iba nepriamo prostredníctvom iných postupov napr. náhradou škody. Neprichádza však do úvahy obnovenie pôvodného stavu. Právna úprava vychádza z obdobného princípu zakotveného v ust. § 234d OSP (v súvislosti s dovolaním) podľa ktorého právne vzťahy niekoho iného, než účastníka konania, nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Už z uvedeného vyplýva, že ust. § 61 neumožňuje obohatenie sa, ale podrobnejšie zakotvuje vzťahy vzniknuté v exekučnom konaní.
Treba zdôrazniť, že navrátenie do predošlého stavu sa vzťahuje len na exekučné konanie. Nemožno ho aplikovať pri exekučných sporoch, v ktorých exekučný súd nekoná podľa ust. § 45 EP, ale ako súd v riadnom inštančnom postupe (konanie o vylučovacej, odporovacej žalobe, o nárokoch voči podlžníkovi a iné).
V priebehu tohto konania preto ust. § 61 EP nemožno použiť.
Podľa názoru odvolacieho súdu, odvolateľ sám pozná riešenie vzniknutej situácie, keď priamo v odvolaní poukazuje, že na strane odporcu vznikne nárok na podanie podlžníckej žaloby (ust. § 82 EP).
Odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď vyhovel návrhu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Úspešný navrhovateľ si v odvolacom konaní trovy neuplatnil a preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodované nebolo.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.