Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-4-2015.pdf
PDF · 113.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpená Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47234679, s adresou na doručovanie Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému: J. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. A. - V. B., Š. XXXX/X, bývajúci v D. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 431,62 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 319,22 eura s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 16.11.2013 až do jej zaplatenia, pričom zaplatenie priznanej pohľadávky súd povoľuje žalovanému v splátkach po 40,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca tak, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu pomernej časti trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 44,65 eura a ďalších trov vo výške 10,34 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 08.01.2015 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 431,62 eura, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 27,46 eura a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 431,62 eura od 18.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že dňa 15.02.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. 6302015774 (ďalej len „ÚZ“), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru (ďalej len „RÚ“). Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., (ďalej len „ÚP“), obdržané žalovaným od žalobcu ako neoddeliteľná súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej len „Sadzobník“). Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. ÚZ nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - RÚ vo výške úverového rámca v sume 320,- eur zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany ÚZ, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca).
Rovnako je to zrejmé aj z úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3. RÚ je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter RÚ, t.j. na skutočnosť, že ani žalobca ani žalovaný pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa tiež zaviazal zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Toto tvrdenie a výnimka z povinnosti uvádzania RPMN boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 6Co/95/2010, kde jednoznačne stanovil, že „... keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov.“ V zmysle hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom z 29.10.2013 k splateniu celého zostatku úveru, pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Tento postup žalobcu bol v súlade aj s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V žalobe si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. K uplatnenej sadzbe úroku z omeškania - 5,25 % ročne uviedol, že táto je vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. k 15.11.2013 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Vyčíslený úrok z omeškania 27,46 eura je z čiastky 479,62 eura od 15.11.2013 do 17.12.2014, t.j. do dňa vyhotovenia žaloby. Vzhľadom na uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina 319,22 eura, úrok 55,80 eura, poistenie PZK 1,50 eura, upomienka 36,- eur, opravné úroky - grace period vo výške 6,87 eura, úrok za poistné vo výške 0,20 eura, úrok za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,03 eura, upomienka II. vo výške 12,- eura, dlh spolu 431,62 eura a vyčíslený ročný úrok z omeškania 27,46 eura tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad.
V podaní zo 17.03.2015 na výzvu súdu upozornil na prehľad čerpania a splácania žalovaného, ktorý bol priložený k žalobe. Z jeho rekapitulačného riadku vyplýva, že žalovaná istina vo výške 319,22 eura je čiastka, ktorú žalovaný neuhradil z celkovo vyčerpanej čiastky vo výške 319,22 eura. Zmluvný úrok sa vypočíta z dlžnej čiastky. Pri jeho výpočte sa zohľadňujú čerpania a splátky v danom mesiaci, teda aktuálny stav úveru za konkrétny počet dní. Zmluvný úrok je uvádzaný v ÚP hl. 5 § 5. Opravný úrok - grace period je úrok za nevyužité bezúročné obdobie od čerpania do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, kedy bola čiastka splatná. Hlava 5 § 14 ÚP hovorí, že v prípade, že klient uhradí spoločnosti celkovú nesplatenú dlžnú čiastku (t.j. výšku vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a prípadne sankciami) vyčíslenú k poslednému dňu určitého účtovného obdobia (za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac) tak, aby táto bola pripísaná na účet spoločnosti najneskôr ku dňu splatnosti nasledujúcej pravidelnej mesačnej splátky, čerpania uskutočnené v tomto účtovnom období. Pri splnení uvedenej podmienky nebude klientovi účtovaný žiadny úrok z úveru čerpaného výlučne bezhotovostne. Bezúročné obdobie sa nevzťahuje na akékoľvek hotovostné čerpania. Výška poplatku za poistenie PZK je uvedená v sadzobníku poplatkov, jedná sa o poistenie zneužitia karty a je uvedené aj v úverovej zmluve v kolónke č. 54. Poplatok za upomienky II je vyčíslený na základe ÚP - Hl. 14 § 1. Úrokom za poistné sa chápe dorátanie úroku odo dňa úhrady splátky do posledného dňa v mesiaci, t.j. od 21. dňa v mesiaci (po ukončení bezúročného obdobia do posledného dňa v mesiaci). Poistné je uvedené v ÚP - Hl. 5 § 8. Úrokom za nevyužité
poistné sa chápe dorátanie úroku od 1. dňa do ukončenia bezúročného obdobia, lebo žalovaný neuhradil splátku v tejto lehote, t.j. do 51 dní. Poistné za nevyužité poistné je uvedené v ÚP - HL. 5 § 8. Žalovaný bol o všetkých poplatkoch informovaný prostredníctvom už spomínanej metodickej príručky, ktorá je žalovanému zasielaná spolu s úverovou kartou. Žalovaný čerpal nasledovne: 15.02.2013 - 23,9 eura, 17.02.2014 - 14,47 eura a 7,8 eura, 18.02.2013 - 69,9 eura, 57,9 eura, 10,5 eura, 19.02.2013 - 12,- eur, 23.02.2013 - 69,9 eura,, 23.02.2013 - 15,29 eura, 24.02.2014 - 29,90 eura a 7,- eur a 08.03.2013 0,66 eura. Dňa 29.10.2013 bola žalovanému v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami Hlava 8 § 2 písm. a) zaslaná výzva na splatenie celého dlhu s výzvou k úhrade dlžnej čiastky, ktorá mu bola poštou odoslaná 31.10.2013. Úrok z omeškania žalobca požaduje podľa § 517 ods. 2 OZ v súlade so základnou úrokovou sadzbou NBS a účtuje si ho od 15 dňa po zaslaní zosplatnenia - 15.11.2013 vo výške 5,25 % ročne stanovenej zákonným spôsobom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 15.11.2013 (31.10.2013 - ako deň odoslania výzvy + lehota 15 dní na zaplatenie, t.j. ku dňu 15.11.2013 je veriteľ v omeškaní s plnením peňažného dlhu). Žalobca v žalobe vyčíslil úrok z omeškania ako ročný úrok z omeškania: vo výške 27,46 eura z čiastky 479,62 eura od 15.11.2013 (prvý deň omeškania) do 17.12.2014, t.j. deň vypracovania žaloby.
Súd konal a na pojednávaní 18.03.2015 rozhodol s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu (jeho zástupcu), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní (do začatia tohto pojednávania) neospravedlnil.
Žalovaný na uvedenom pojednávaní vypovedal, že asi po mesiaci ako uzavrel ÚZ sa stal nezamestnaný. Teraz je už zamestnaný ako taxikár. Požiadal žalobcu o splátkový kalendár a nevie, prečo to v žalobe nie je uvedené. Má záujem zaplatiť žalovanú sumu, ale môže to zaplatiť len na splátky. Zarába len minimálnu mzdu. Pracuje na dohodu a mesačne zarobí len 136,- eur a maximálne 250,- eur. Žije sám, za byt platí mesačne po 160,- eur + 35,- eur elektrika. Má dlh na poplatku za komunálny odpad, ktorý je vymáhaný exekučne a ktorý spláca po 20,- eur mesačne. Iné dlhy nemá. Už tretí rok nebýva na adrese svojho trvalého pobytu. Vie, že dostal jednu výzvu na zaplatenie a vtedy požiadal o tie splátky. Druhý výzvu asi nedostal. Nevie však uviesť, ktorú z tých dvoch výziev, ktoré žalobca pripojil k žalobe, obdržal. Pretože má toho moc, splácať by to mohol po tých 40,- eur mesačne. V záverečnom prednese uviedol, že asi zaplatil 3 alebo 4 splátky po 25,- eur. Nevie, prečo to tam nie je zaevidované. Zaplatil som to možno pred štyrmi rokmi. Nemá o tom žiadny doklad. Mohli to však byť splátky na niečo iné.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 15.02.2013 žalobca ako veriteľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu a žalovaný ako dlžník uzavreli v Dolnom Kubíne úverovú zmluvu (ÚZ) vo forme predtlačeného formulára. V jej hornej časti boli obsiahnuté osobné údaje o žalovanom ako dlžníkovi (pod výrazným označením „klient“ v jej ľavej časti), pod tým údaje o zamestnávateľovi žalovaného (pod označením „zamestnanie klienta“). V ďalšej časti pod označením „úver“ je uvedený druh úveru - bezúčelový revolvingový, výška kreditného limitu (úverového rámca)
- 320,- eur, výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba 26,28 %, 11,88 % * (kolónka č. 42), priemerná hodnota RPMN 26,7 %, RPMN 43,93 % **, celková čiastka splatná spotrebiteľom 385,11 eura **. Odkaz na symbol * sa nachádza až v dolnej časti písaný veľmi drobným písmom s textom „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“ a odkaz na symbol ** s textom „Predpoklady použité pre výpočet - čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Údaje ohľadne poistenia výdavkov nie sú v zmluve v kolónke pod č. 52 alebo č. 53 vyplnené (vyznačené), čiže medzi účastníkmi nedošlo k dojednaniu tam vymedzeného niektorého z balíčkov poistenia. Krížikom je vyznačené poistenie zneužitia karty pod bodom 54. za úhradu 0,5 eura mesačne. Termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu mesiaci. Splátky majú byť poukazované na tam uvedené číslo účtu pod variabilným symbolom čísla ÚZ. Pod tým v rozsiahlejšom texte písanom drobným písmom je na začiatku uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú ÚP žalobcu a že žalovaný svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a že prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami. V ich závere je prehlásenie, že žalovaný ako klient svojím podpisom potvrdzuje, že prevzal neoddeliteľné súčasti, a to ÚP s kódom ITK113, Sadzobník poplatkov a odmien a Pravidlá programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.
Predloženým Výpisom čerpania, splátok a úhrad žalobca zdokladoval priebeh čerpania a splácania úveru žalovaným, ktorý žalovaný prvýkrát začal čerpať 15.02.2013. Listom z 29.10.2013 zasielaným žalovanému doporučene (podľa pripojeného podacieho hárku, z ktorého sa nedá zistiť dátum podania na pošte) žalobca vyzval žalovaného (v súlade s § 2 písm. a) Hlavy 7 ÚP) k splateniu celého čerpaného úveru v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z ÚZ, na splatenie ktorého poskytol žalovanému lehotu 15 dní od odoslania výzvy, ktorého výšku vyčíslil na sumu 431,62 eura.
Uvedenú ÚZ súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali
- ako veriteľ žalobca konajúci pri jej uzatvorení a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžník žalovaný - spotrebiteľ, keďže tento nekonal pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Konkrétne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere, pri ktorom žalobca poskytol žalovanému možnosť čerpania finančných prostriedkov kreditnou kartou v rámci poskytnutého úverového rámca 320,- eur. Podstatné náležitosti takejto zmluvy stanovoval v čase uzavretia zmluvy účinný zákon NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ (ďalej len „ZoSÚ“). Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách, bez ohľadu podľa akého predpisu boli uzavreté, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ v tom smere, že s poukazom na cit. ust. § 54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvy s poukazom na § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky (vyjmúc prípadov, ak ide o predmet alebo cenu plnenia, alebo ak ide o ustanovenia, ktoré boli individuálne dojednané) a ktorých príkladmý výpočet obsahuje ust. § 53 ods. 4 OZ).
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve, ktorej jedno vyhotovenie dostane spotrebiteľ, čo v danom prípade bolo naplnené. V odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy, ktoré takáto zmluva (okrem všeobecných náležitostí podľa OZ) musí obsahovať. Nedostatok týchto náležitostí, konkrétne náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) má v zmysle §11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ ten následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (za predpokladu, že takýto úver bol poskytnutý).
Zástupca žalobcu vo svojom podaní zo 17.03.2015 pomerne obšírne argumentoval na výzvu súdu ohľadne toho, že predmetná ÚZ obsahovala všetky zákonom stanovené údaje (náležitosti), a to tie, ktoré s ohľadom na charakter poskytnutého úveru mohli a mali byť uvedené. Ohľadne viacerých z nich odkazoval aj na ÚP a Sadzobník. Zo znenia samotnej ÚZ vyplýva, že jej súčasťou mali byť „len“ ÚP žalobcu, ohľadne ktorých žalovaný podľa formulárového znenia ÚZ mal svojim podpisom potvrdiť, že je s nimi oboznámený a že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. To, že by jej neoddeliteľnou súčasťou mal byť aj Sadzobník, priamo z ÚZ nevyplýva. Akurát žalovaná mala svojim podpisom potvrdiť prevzatie nielen ÚP, ale aj sadzobníka ako neoddeliteľných súčastí (nie je zrejmé čoho). V ÚP sú odkazy na Sadzobník platný v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Samotné ÚP majú rozsah 6 strán. Je čisto iluzórne, že by žalovaný skutočne si mohol tieto ÚP pred podpisom ÚZ celé prečítať, keď len po ich prečítaní by mohol zodpovedne prehlásiť, že ich považuje za dostatočne určité a pre seba zrozumiteľné a tým poznať aj tie ich ustanovenia, v ktorých mali byť obsiahnuté zákonom požadované základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované v § 9 ods. 2 ZoSÚ (bolo by to možné, ak by žalobca len tieto konkrétne ustanovenia ÚP obsahujúce takéto náležitosti žalovanému ukázal alebo prečítal pred podpisom ÚZ), nehovoriac aj o cenníku, na ktorý je v ÚZ a ktorý cenník bol (mal byť) žalobcom žalovanému zaslaný podľa samotného žalobcu až v rámci metodickej príručky, ktorá mala byť žalovanému zasielaná (následne po uzavretí ÚZ) spolu s úverovou kartou (nie je zrejmé ani to, či celý žalobcov sadzobník bol obsiahnutý v danej príručke alebo v príručke bol uvedený len o výňatok zo sadzobníka).
Napriek argumentom zástupcu žalobcu súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná ÚZ neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, resp. pokiaľ ide o vyjadrenie úrokovej sadzby, táto je v zmluve uvedená nejednoznačne (neurčito) tak, že z ÚZ nie je zrejmá jej skutočná výška úrokovej sadzby úveru poskytnutého žalobcom žalovanému na jej podklade.
Žalobca v priebehu konania tvrdil, že dohodnutá ročná úroková sadzba predstavovala 26,28 %. Ako už súd uviedol, pod kolónkou č. 42 sú uvedené ohľadne výšky úrokovej sadzby dva výrazne rozdielne číselné údaje oddelené čiarkou, a to 26,28 % a 11,88 %, nad ktorými údajmi je symbol „*“. Odkaz na uvedený symbol je nad kolónkou č. 58 s textom „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník“. Z toho sadzobníka obsiahnutého na listine označenej ako „Pravidlá programu odmien pre clubcard kreditnú kartu“ súd zistil, že v rámci „Sadzobníka poplatkov a odmien“ je uvedená úroková sadzba pri nevyužití bezúročného obdobia pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1000 eur - 2,19 % p.m. (26,28 p.a.) a že úroková sadzba pri nevyužití bezúročného obdobia pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1000 eur - je 0,99 p.m. (11,88 p.a.). Odhliadnuc od toho, že bežnému spotrebiteľovi nemusia byť bežne zrejmé použité skratky p.a. a p.m., teda prečo pri týchto úrokových sadzbách nebolo pre každého zrozumiteľne vyjadrené, že jedna - prvá z nich je mesačná a druhá ročná úroková sadzba, z tohto sadzobníka nevyplýva ani to, aká by bola výška úrokovej sadzby v prípade, že by vyčerpaná čiastka predstavovala presne 1000,- eur. Za situácie ak žalobca v prejednávanej veci poskytol žalovanému úverový rámec 320,- eur, je pre súd nepochopiteľné, prečo žalobca, ktorý zmluvu vyhotovoval, do zmluvy uvádzal dve ročné úrokové sadzby, ak s ohľadom na výšku úverového rámca mala pripadať do úvahy len úroková sadzba 26,28 % ročne. Podľa názoru súdu daná situácia, že žalobca v zmluve uviedol dva výrazne rozdielne číselné údaje ohľadne výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorých rozdiel je viac než dvojnásobný, ak súčasne údaj o ročnej úrokovej sadzbe predstavuje jeden z tých základných parametrov pre rozhodovanie spotrebiteľa pri voľbe úverového produktu, pričom zistenie skutočnej výšky úrokovej sadzby (zistenie len tohto jedného parametra) z písomných dokumentov vyžaduje od spotrebiteľa skutočne podrobné prečítanie nielen samotnej ÚZ, ale aj rozsiahlych ÚP a sadzobníka (ktorý na rozdiel od ÚZ nemal podľa výslovného znenia samotnej ÚZ tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť zmluvy - to sa možno výslovne dočítať len z ÚP - § 12 Hlavy 15 ÚP) a ani potom by nemuselo byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, aká tá úroková sadzba vlastne má byť. Preto uvedená duplicita ročnej úrokovej sadzby v prípade úveru poskytnutého žalovanému, kedy mohla prichádzať s ohľadom na výšku úverového rámca a žalobcovo vymedzenie v sadzobníku u žalovaného len jedna z nich, spôsobuje neurčité vymedzenie tohto parametra, ktorý nedostatok má rovnakú váhu, ako keby ročná úroková sadzba nebola v ÚZ vôbec uvedená. Pritom ako už bolo uvedené, že pre prípad vyčerpania sumy presne 1.000,- eur zo sadzobníka nie je zrejmá výška ročnej úrokovej sadzby, teda pre takýto prípad nebola v sadzobníku nijako vyjadrená a v kontexte s údajom v ÚZ by už vôbec pre nikoho nebolo zrejmé, aká by mala byť z týchto dvoch údajov uvedených v kolónke č. 42 výška ročnej úrokovej sadzby. Dokonca v sadzobníku nie je uvedené ani to, aké časovo dlhé obdobie, za ktoré dochádza k čerpaniu, má byť rozhodujúce pre určenie výšky ročnej úrokovej sadzby (možno len dedukovať, že rozhodujúcou pre použitie jednej alebo druhej výšky ročnej úrokovej sadzby má byť zrejme vyčerpaná výška prostriedkov za jednotlivý kalendárny mesiac, ktorý podľa § 1 Hlavy 5 ÚP je zúčtovacím obdobím). Už len z tohto dôvodu je preto potrebné podľa §11 ods. 2 písm. b) ZoSÚ považovať žalovanému poskytnutý úver za úver bezúročný a bez poplatkov.
Podľa názoru súdu základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť obsiahnuté priamo v zmluve a nie v súčastiach zmluvy ako ÚP (obsahujúcich často rozsiahly text ako je tomu aj v súdenom prípade) a rovnako to platí aj ohľadne dojednávania sankcií za porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa. V tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013 sp. zn. I.ÚS 3512/2011, kde uvedený súd konštatoval, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. K tomu súd uvádza, že o to viac musia byť priamo v ÚZ uvedené všetky zákonom stanovené nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva aj z požiadavky, aby formulárová zmluva bola pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná (aj použitím vhodnej veľkosti písma, čo platí o to viac pri podstatných náležitostiach zmluvy) a logicky usporiadaná, aby sa v nej priemerný spotrebiteľ dokázal bez problémov orientovať. V danom prípade je odkaz v ÚZ na ÚP ako jej súčasť, napísaný tým najmenším písmom, ktoré ÚZ obsahuje, čo u bežného spotrebiteľa je spôsobilé vyvolať presvedčenie, že tieto podmienky upravujú len nepodstatné záležitosti technického rázu, poprípade rôzne vysvetlenia atď. V prejednávanom prípade okrem neurčitého vymedzenia ročnej úrokovej sadzby, ktorý údaj (uvedením úrokovej sadzby aj vo výške „len“ 11,88 %) mohol naviac vyvolať u žalovaného mylnú predstavu o skutočnej výške úrokov, že táto je nižšia než v skutočnosti bola, zo základných náležitostí úverovej zmluvy je len v ÚP obsiahnutý údaj o splatnosti prvej splátky (v ktorý mesiac je splatná), čo je obsiahnuté len v Hlave 5 § 1 ÚP, kdežto uvedenie príslušného dňa mesiaca,
ku ktorému je splatná príslušná splátka, je obsiahnuté priamo v ÚZ za kolónkou č. 57. Z ÚZ (a ani z ÚP) nie je zo ZoSÚ požadovaných náležitosti v jeho ust. § 9 ods. 2 písm. k) uvedené ani to, koľko (aspoň percentuálne) má predstavovať v súhrnnej mesačnej splátke splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka prípadných poplatkov. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva, že z ÚZ má byť o.i. zrejmá ako výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, tak aj výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané, čo v ÚZ uvedenej výške súhrnnej splátky (uvedenej percentuálne z výšky dlžnej čiastky - 4 % - kolónka č. 41)) nie je zrejmé.
Pre vyššie popísané nedostatky ÚZ je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanému žalobcom považovať s poukazom na §11 ods. 2 ZoSÚ za úver bezúročný a bez poplatkov.
Z prehľadu splácania úveru (Výpisu čerpania, splátok a úhrad - č. l. 33) mal súd preukázané, že žalovaný celkovo čerpal sumu 319,22 eura, z ktorej sumy doposiaľ nič nesplatil. Preto súd zo žalovanej istiny zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi práve sumu 319,22 eura.
Zároveň súd z priznanej istiny priznal žalobcovi voči žalovanému aj úrok z omeškania za obdobie omeškania žalovaného s jej zaplatením a to od 16.11.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej žalobcom vo výzve k splateniu celého dlhu (ak daná výzva z 29.10.2013 mala byť podľa tvrdenia žalobcu odoslaná 31.10.2013, žalobcom stanovená lehota uplynula 15.11.2013 a až nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania). Uvedený úrok priznal v uplatnenej výške 5,25 % ročne, t.j. vo výške zákonných úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov.
Vo zvyšnej časti z dôvodov uvedených vyššie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
S poukazom na § 160 ods. 1 veta druhá O. s. p. súd povolil žalovanému, ktorý požiadal o možnosť zaplatenia priznanej pohľadávky v splátkach, s ohľadom na jeho celkové pomery tak ako ich deklaroval, zaplatenie priznanej istiny s úrokom z omeškania v mesačných splátkach vo výške a za podmienok ich zročnosti tak, ako je uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že priznal žalobcovi majúcemu prevažný úspech vo veci, proti žalovanému právo na náhradu ich pomernej časti. Z celkového predmetu konania, ktorý po vyčíslení percentuálne uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 464,72 eura, mal žalobca úspech ohľadne sumy 341,62 eura (po vyčíslení priznaných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku), t.j. v rozsahu 73,5 %, a vo zvyšnej časti (v rozsahu 26,5 %) bol neúspešný, teda jeho tzv. čistý úspech predstavuje 47 %. V rámci konania vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 94.99 eura, pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci z 31.05.2014 a podanie žaloby zo 17.12.2014 (l úkon á 31,54 eura + režijný paušál 8,04 eura + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu). Pri ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálne účinnom znení. Ďalšie trovy vznikli žalobcovi v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 22,- eur. Z uvedených trov 47 % predstavuje z trov právneho zastúpenia priznaných 44,65 eura a z ďalších trov priznaných 10,34 eura. Žalobcovi priznané trovy je žalovaný povinný s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).