Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69P-195-2022.pdf
PDF · 106.85 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-69P/195/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - P.. T. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, W., zastúpená spoločnosťou WISE3 s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33A, Bratislava, IČO: 36 868 604, a otca - P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, W., o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2022 sa matka domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej T. F., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s návrhom vo veci samej sa matka domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd dočasne zveril maloletú T. do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T. každý párny kalendárny týždeň od piatka 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude bydlisko matky.
2. Uznesením č. k.: 69P/190/2022-42 zo dňa 07.12.2022 súd vylúčil návrh matky v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Toto konanie je vedené na pod sp. zn. 69P/195/2022.
3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.04.2019, sp. zn. 59P/343/2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2020, sp. zn. 20CoP/124/2019, súd zveril maloletú T. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorú budú vykonávať - matka od pondelka 16:00 hod. párneho kalendárneho týždňa do pondelka 16:00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa a otec od pondelka 16:00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do pondelka 16:00 hod. párneho kalendárneho týždňa. Matka uviedla, že striedavá osobná starostlivosť sa ku dňu podania jej návrhu vykonávala približne 2,5 roka, avšak zo správania a psychického stavu maloletej dcéry z obdobia posledných približne šesť mesiacov je zrejmé, že pre maloletú nie je vhodná a vyhovujúca. Rodinné pomery na strane otca sa zmenili. V čase vydania rozsudku žil otec v spoločnej domácnosti so svojou druhou manželkou a ich novonarodeným dieťaťom, dcérou B., pričom v krátkom čase sa im narodilo ďalšie dieťa, syn P.. P. T. rada trávila čas u otca s otcovou druhou manželkou a nevlastnými súrodencami, s ktorými má dobrý vzťah a má ich rada. V čase, ktorý trávila maloletá T. s otcovou druhou rodinou, sa o maloletú T. starala aj otcova druhá manželka, ktorá sa starala aj o svoje ďalšie dve maloleté deti. V roku 2022 začal mať otec vo svojom manželstve problémy a jeho manželka sa v lete 2022 aj s dvomi maloletými deťmi odsťahovala. Maloletá veľmi citlivo vníma túto skutočnosť a opätovne prežíva rozvrat rodiny, ktorej je tiež súčasťou.
Stabilita prostredia u otca, v ktorom sa maloletá zdržiava, je ohrozená. Vzhľadom na otcove problémy v manželstva maloletá netrávi čas s otcovou rodinou, ale buď iba s otcom alebo bez prítomnosti otca s otcovou manželkou a nevlastnými súrodencami. Maloletá radšej trávi čas s otcovou manželkou a jeho maloletými deťmi ako s otcom, keďže je odjakživa zvyknutá na ženský vzor v rodine. Otec jej návrh na pomoc v starostlivosti o maloletú odmieta. Starostlivosť o maloletú de facto v čase otcovej starostlivosti zabezpečuje otcova manželka. Starostlivosť zabezpečuje aj stará matka zo strany otca, ktorá má už vyšší vek. Maloletá má extrémne odlišné životné štýly fungovania počas času, ktorý je v starostlivosti toho-ktorého rodiča. Čas, ktorý maloletá trávi s ňou je aktívny, plný športových aktivít, prechádzok v prírode, spoločenských hier, kreslenia a iných aktivít, ktoré jej organizuje za účasti kamarátov maloletej. Maloletá je talentovaná na šport, ktorý má rada a baví ju to, pričom táto skutočnosť je otcovi známa. Ona ju podporuje v športových aktivitách, ktoré prispievajú jej fyzickému aj psychickému zdraviu. V čase, keď je maloletá s ňou, má vyváženú a zdravú stravu, ktorú jej zabezpečuje ona. Čas, ktorý maloletá trávi s otcom, je výrazne menej aktívny a s výnimkou lukostreleckého krúžku, ktorý maloletá navštevuje s otcom, je tento čas skôr zameraný na to, že maloletá je len doma s otcom. V prípade, ak otec dá maloletú do starostlivosti svojej matky, maloletá je vnútri v byte so svojou starou mamou, ktorá sa už bojí s ňou ísť von. Maloletá je v období, ktorý má byť podľa rozsudku u otca „zatvorená“ veľmi často doma u otca, prípadne u starej mamy a nemá žiaden pohyb. Maloletá teda zrazu z veľmi aktívneho spôsobu života, ktorý má s ňou ona, „skočí“ rovno do veľmi pasívneho spôsobu života, ktorý má spolu s otcom. V čase u otca má diametrálne odlišnú stravu - otec jej pripravuje rýchle a výživovo neplnohodnotné jedlá, takmer vždy len chlieb s medom, párky, puding alebo krupicovú kašu. Táto odlišnosť sa prejavuje aj na fyzickom zdraví a výzore maloletej. Vidí, že keď si preberá od otca maloletú, táto je viac unavená, jej telo zvládne menšiu fyzickú športovú záťaž a je aj pribratejšia. Takýto spôsob fungovania nie je prospešný jej zdravému vývinu. Otec s maloletou vedie dospeláckejší spôsob života - napr. jej umožňuje pozerať seriál pre 15+, maloletá sa následne z týchto scén bojí. Výchovný štýl otca sa nezmenil, doposiaľ bol ovplyvnený výchovným vplyvom jeho manželky, ktorá s ním však už nežije v spoločnej domácnosti. Maloletá inklinuje k aktívnejšiemu spôsobu života, ktorý má s ňou. Čas, ktorý trávi maloletá s otcom nepodporuje rozvoj schopností a vlôh maloletej, nakoľko počas času, ktorý je s otcom sa nemôže rozvíjať jej talent na rôzne druhy športových aktivít. Maloletá je staršia, začala chodiť do školy a vie lepšie prejaviť svoje názory a pocity, v zmysle ktorých chce tráviť viacej času s ňou. V čase pôvodného rozhodnutia mala päť rokov a navštevovala predškolské zariadenie, aktuálne má osem rokov a navštevuje základnú školu. Maloletá sa pred otcom bojí prejaviť svoje skutočné pocity a túžby. Je viac citovo naviazaná na ňu a zdôveruje sa jej s vecami, ktoré má strach povedať otcovi, pretože sa ho bojí. Ona vidí, že maloletej režim u otca nevyhovuje, chcela by byť viac s ňou. Počas otcovej starostlivosti jej maloletá nemôže telefonovať, a preto ju dcéra žiada, aby za ňou chodila do školy cez družinu, aby sa s ňou porozprávala cez plot. Maloletá má strach z otca spôsobený jeho osobnostnými črtami a aktuálnymi rodinnými problémami. Keď má ísť k otcovi, má stres a úzkostné stavy, čo má vplyv na učenie a koncentráciu maloletej. Ona dlhodobo vníma, že maloletá má strach z otca. Vie o tom, že otec má dcéru rád, avšak na maloletej je viditeľná zmena jej psychického nastavenia k nemu. Maloletá začala sama od seba rozprávať aj iným ľuďom, že sa bojí otca, aby jej neublížil, dokonca napísala otcovi aj pieseň, v ktorej ho prosí, aby jej neublížil a ospravedlňuje sa, že mešká. Maloletá mala 22.10.2022 úzkostný stav sprevádzaný strachom a plačom, keď mala ísť za otcom, a zdôverila sa jej, že u otca nemôže prejavovať svoje pocity. Vníma, že maloletá je z otca v strese a keď sa od neho vráti, máva hnačky, vracanie a kašeľ. Výsledkom vyšetrenia maloletej u lekára je diagnóza - Úzkosť a strach a od pedopsychiatričky to boli diagnózy C - Iné poruchy emotivity v detskom veku a N - Rozpad rodiny rozvodom alebo odlúčením. Dňa 29.11.2022 bola s maloletou na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, kde bola maloletá vypočutá. V rámci vypočutia sa vyjadrila, že „ak by bol súd, tak by chcela radšej bývať s mamou“, pričom „samozrejme, že aj s tatom chcem byť, ale s mamou viac. Otec má cholerickú povahu, má potrebu ľudí kontrolovať, mať veci pod kontrolou a je s ním ťažká komunikácia. Myslí si, že strach maloletej z otca a s tým súvisiaci stres, vyplýva z osobnostných charakterových čŕt otca, ktoré sa mohli v súvislosti s odchodom jeho druhej manželky a detí prehĺbiť či zvýrazniť. Jeho prejav pred ňou a maloletou je agresívny, prejavujúci sa napr. v tom, že pri preberaní maloletej búcha do dverí, keď mu otvorí, tak rýchlo a prudko vojde do dverí, gestikuluje a rozhadzuje rukami, veľakrát kričí a je nástojčivý. Maloletej sa koncom novembra začali prejavovať úzkostné stavy, a to pri akejkoľvek chybovosti z jej strany. Keď sa učí s dcérou a tá sa pomýli, alebo niečo nevie, začne byť z toho nervózna, rozhodí ju to, nevie sa opätovne sústrediť a začne hovoriť, že „toto by sa tatinovi nepáčilo“. Takéto prejavy a úzkostné stavy maloletá predtým nemala a začali sa prejavovať koncom novembra 2022. Maloletá jej v tejto súvislosti rozpráva, že sa nechce a bojí učiť s otcom, pretože sa veľmi hnevá keď niečo nevie alebo sa pomýli. Otcovo „celkové správanie“ voči maloletej sa od leta zhoršilo a postupne sa ďalej
zhoršuje vo všetkých oblastiach. Zrejme je to spôsobené otcovými aktuálnymi rodinnými problémami s jeho manželkou, ako aj skutočnosťou, že ona vzala maloletú na dovolenku k moru bez jeho súhlasu. Má za to, že otec nevie „spracovať“, že urobila niečo „po prvý raz bez jeho súhlasu“ a aj preto jej robí „napriek“, snaží sa ju pred maloletou „očierňovať“. U otca absentuje schopnosť dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloletú, je medzi nimi komplikovaná komunikácia zahŕňajúca aj zatajovanie pravdy o reálnom zdravotnom stave maloletej zo strany otca. Otec sa chce v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloletú v každom prípade riadiť striktne iba podľa rozsudku. Ona sa rozsudkom pravidelne riadi a jediná zmena oproti režimu nastaveného rozsudkom bola, keď vzala v októbri 2022 maloletú na pobyt k moru na grécky ostrov O. aj počas času, ktorý mala byť maloletá u otca. S takýmto pobytom pri mori otec nesúhlasil, i keď ho žiadala o súhlas, navrhovala, aby išiel s nimi a pobyt pri mori mala maloletá odporučený aj lekárkou. Otec túto skutočnosť využil na podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktoré je vedené na súde pod sp. zn. 4Em/7/2022. Je presvedčená, že otec vníma a vie, že maloletá radšej trávi čas s ňou a že je na ňu viacej citovo naviazaná ako na otca, čo otec ťažko znáša a nechce si túto skutočnosť pripustiť. Má za to, že iniciovanie konania zo strany otca pod sp. zn. 4Em/7/2022 na Okresnom súde Bratislava V je prejavom otca, že túto skutočnosť zle znáša a nevie ju zvládnuť v spojení s jeho aktuálnou rodinnou situáciou. Otec zľahčuje zdravotný stav maloletej v čase, keď je v jeho starostlivosti a chorá, akoby sa snažil aj sám seba presvedčiť, že keď je maloletá uňho, tak nie je chorá a „všetko je v poriadku“. Dokonca vzal maloletú keď bola ešte nevyliečená k svojej manželke, ktorá sa necítila dobre, pričom aj syn P. bol chorý. Jej zdravotný stav sa následne zhoršil a ochorela okrem kašľa aj na črevnú virózu. Otec jej zatajuje reálny zdravotný stav maloletej a aké lieky jej dával. Maloletú poslal do školy napriek tomu, že v ten deň ráno vracala, čo je ohrozovanie zdravia maloletej. Aktuálne sa podstatne zhoršilo odovzdávanie maloletej otcovi do jeho starostlivosti, ktoré je sprevádzané krikom na ňu, hlasitým vyzváňaním zvončeka a klopaním na dvere, to všetko za prítomnosti maloletej. Nie raz sa stalo, že v rámci takéhoto procesu ju otec aj vulgárne osočoval a vyhrážal sa jej, a to aj pred maloletou. Stresujúce preberanie maloletej zo strany otca naďalej pokračuje, aj keď ho na toto upozornila. Maloletej zdravotný stav sprevádzaný neustálymi infekciami horných dýchacích ciest, s pridruženým kašľom (vyúsťujúcim často až do záchvatu kašľa) sa zhoršil zhruba od leta 2022, pričom detskou lekárkou boli u dcéry v septembri 2022 diagnostikované nálezy: bronchitis acuta, tracheitis acuta, rhinosinusitis ac recid a vysoká chorobnosť, pričom jej bol odporúčaný pobyt pri mori. Pri vyšetrení v pľúcnej ambulancii zo dňa 15.11.2022 bola maloletej diagnostikovaná bronchiálna astma a odporučené imunoalergologické vyšetrenie. G. - alergiológ skonštatoval, že maloletej zdravotný stav sa od vyšetrenia výrazne nezlepšil, predpísal maloletej ďalšiu liečbu a bolo odporúčané aj vylúčenie psychogénnej príčiny zdravotných problémov maloletej. Otec si nenechá od nej vysvetliť odporúčanú a predpísanú liečbu pre maloletú, berie ju k chorým, zľahčuje jej zdravotný stav a dáva maloletej liečbu/lieky, o ktorej ju neinformuje, prípadne jej niektoré lieky možno nedá/nedáva vôbec. Po skončení otcovej starostlivosti sa zdravotný stav maloletej zhoršil, pričom nie je možné vylúčiť ani psychický pôvod zhoršeného zdravotného stavu maloletej. S dcérou majú veľmi dobrý vzťah a vybudované veľmi silné vzájomné citové väzby. S dcérou trávi maximálny možný čas. Maloletá sa jej zdôverila, že striedanie a „chodenie hore-dole“ neznáša, nevie, kde má ktoré učebnice, pondelok je pre ňu nešťastný deň, chcela by byť viacej s ňou a mať len jeden domov. V čase jej starostlivosti sa stav maloletej zlepší, nie je v strese, je uvoľnená, komunikatívna, nemá problém prejaviť svoje pocity. Dcéra je jej jediné dieťa, pričom ona žije dva roky v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, takže v jej domácnosti má maloletá pocit úplnej a ucelenej rodiny. Ona chce v maximálnom možnom rozsahu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Je spôsobilá maloletú vychovávať, zabezpečovať jej výživu, starať sa o jej všestranný rozvoj, má flexibilný pracovný čas, ktorý vie prispôsobiť starostlivosti o maloletú oproti otcovi. Do rozhodnutia vo veci samej žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti a upraví styk otca s maloletou. Uvedené odôvodňuje strachom maloletej z otca a s tým súvisiacim stresom maloletej, keď má ísť k otcovi, čo je sprevádzané úzkostnými stavmi maloletej spôsobenými neprimeranými a prudkými reakciami otca na akékoľvek pochybenie maloletej a zhoršujúcim sa zdravotným stavom maloletej v dôsledku nekonzistentnej liečby zo strany otca. Maloletá má počas momentálne nastaveného rozsahu trávenia času s otcom ťažkosti, čo sa prejavuje najmä zhoršením jej zdravotného stavu a psychickými problémami (maloletá sa zveruje iným ľuďom, že má z otca strach, píše pieseň, v ktorej prosí, aby jej otec neublížil, bojí sa, že otec ublíži jej králikovi, bojí sa pred otcom prejaviť svoje emócie, prosí ju, aby za ňou chodila počas družiny sa porozprávať cez plot počas času, ktorý je u otca, pri akomkoľvek pochybení začala mať od konca novembra 2022 úzkostné stavy sprevádzané rozprávaním, že „toto by sa tatinovi nepáčilo“ a „tatino by sa veľmi hneval“). Matka k návrhu pripojila lekárske správy maloletej dcéry, pieseň od maloletej, rozhodnutie súdu vo veci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej; uznesenie tunajšieho súdu č. k. 4Em/7/2022-43, ktorým súd zamietol návrh otca na výkon rozhodnutia a výňatok z elektronickej komunikácie rodičov.
4. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 69P/190/2022 konanie o návrhu matky zo dňa 08.12.2022 vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v rámci ktorého sa matka domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec má byť oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a má byť zaviazaný povinnosťou platiť na výživu maloletej sumou 240,- eur mesačne.
5. Vo veci maloletého dieťaťa naposledy Okresný súd Bratislava V meritórne rozhodoval rozsudkom zo dňa 01. 04. 2019, č. k. 59P/343/2018-101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/124/2019-151 zo dňa 27.05.2020, kedy zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s rým, že matka zabezpečuje starostlivosť od pondelka 16.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do pondelka 16.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa a otec od pondelka 16.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do pondelka 16.00 hod. párneho kalendárneho týždňa. Uvedeným rozhodnutím súd súčasne rozhodoval, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Otcovi súd uložil povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 120,- eur mesačne do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Návrh matky na úpravu styku a zvýšenie výživného súd zamietol. Vo zvyšku konanie o návrhu matky zastavil. Uvedeným rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 24.01.2017, č.k. 13P 77/2016-60, v časti úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
6. Na Okresnom súde Bratislava V prebiehalo pod sp.zn. 4Em/7/2022 aj konanie o návrhu otca o nariadenie výkonu vyššie uvedeného rozsudku. Uznesením č.k. 4Em/7/2022- 47 zo dňa 21.11.2022 súd zamietol návrh oprávneného na výkon vyššie uvedeného rozsudku. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2022.
7. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
19. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.
20. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
21. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že za daných okolností je návrh matky v celom rozsahu nedôvodný. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka de facto domáha bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v skrátenej procesnej lehote 30 dní, skoro totožného rozhodnutia (s výnimkou určenia výživného) ako v konaní vo veci samej, a to bez osvedčenia, že neodkladná potreba zásahu súdu je potrebná. Z návrhu matky vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá T. je v zmysle rozhodnutia súdu zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka poukazuje na cholerickú povahu otca, na zmenu jeho rodinnej situácie, keďže ho opustila manželka s ich dvomi maloletými deťmi, na rozdielnosť prostredí u nej a u otca. V návrhu tiež uvádza zmeny u maloletej dcéry, zhoršenie jej zdravotného stavu, poukazuje na skutočnosť, že maloleté dieťa verbalizuje, že chce s ňou tráviť viac času. Všetky uvedené skutočnosti (z ktorých nie všetky je možné považovať za osvedčené) sami o sebe nesvedčia pre priame ohrozenie maloletého dieťaťa tak, aby súd bez akéhokoľvek dokazovania prevzal skutkové tvrdenia matky a rozhodol v zmysle návrhu matky. Sama matka uvádza, že maloletá dcéra
hoci chce viac času tráviť s ňou, otca má rada a samozrejme chce byť aj s ním. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Terajšia situácia v rodine v zmysle matkou osvedčeného stavu nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s minimálnou úpravou kontaktu s otcom. Návrh matky na zmenu zverenia maloletého dieťaťa presahuje rámec neodkladného opatrenia. Rozhodnutie i keď len o dočasnom zverení maloletej v zmysle návrhu matky bez patričného dokazovania, by bolo v rozpore so záujmami maloletej, keďže by nevychádzalo z objektívnych zistení preukazujúcich dostatočným spôsobom súčasné pomery rodičov a dieťaťa. S ohľadom na skutočnosť, že súd zamietol návrh matky čo do zmeny zverenia maloletej, zamietol aj nadväzujúca časť návrhu matky, ktorou sa domáhala úpravy styku maloletej s otcom. Pri takto zadefinovanom skutkovom stave, nebolo zistené žiadne ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa.
22. Vyhovenie návrhu matky by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa a sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie - čo nie je daný prípad. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Až v konaní vo veci samej bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t.j. kto z rodičov, resp. či obaja rodičia spĺňajú predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, aké sú príjmové, výdavkové a majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti ako aj odôvodnené potreby maloletej tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletej. V konaní vo veci samej v rámci realizácie pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR „Vhodné podmienky na súde pre rodinno-právnu agendu“, Okresný súd Bratislava V ako pilotný súd projektu označeného ako „Cochemský model - Cochemská prax“ bude bez zbytočného odkladu realizovať úvodné stretnutie s rodičmi za účelom zistenia možnosti využitia interdisciplinárnej spolupráce medzi profesiami, ktoré sa podieľajú na riešení rodičovského konfliktu v snahe nastavenia určitých pravidiel medzi rodičmi v najlepšom záujme maloletej.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.