Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/863/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Nábytok - Liptovský Mikuláš, s.r.o., naposledy so sídlom Pod Slivkou 519/6, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 669 512, pre vymoženie pohľadávky 389,60 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Exekútorského úradu Št. Moyzesa 50, Lučenec, pod spisovou značkou EX 1439/2010, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie vo výške 172,42 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom sa dňa 16. 7. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1439/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 389,60 eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1910380610- GC04/10, zo dňa 12. 5. 2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 023279* zo dňa 16. 8. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 389,60 eur s prísl. a trovy exekúcie.

V priebehu konania adresoval súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný

súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd na základe podnetu súdneho exekútora zistil skutočnosť, že povinný bol uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -144 zo dňa 13. 6. 2012 zrušený bez likvidácie, a na základe tohto rozhodnutia bol v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra dňom 14. 9. 2012. Výmazu povinného predchádzalo zistenie registrového súdu, že povinný nemá žiadny majetok. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpisu z obchodného registra. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 193,13 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, tak ako si túto uplatnil. V súlade s § 22 vyhlášky má súdny exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov, a to za poštovné náklady spojené s doručovaním žiadosti o udelenie poverenia (1,40 eur), upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenej a povinnému (spolu 3,20 eur), žiadosť o súčinnosť daňový úrad (0,40 eur), exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu oprávnenej, povinnému a banke Č., a.s. (spolu 4,80 eur), exekučný príkaz prikázaním pohľadávky oprávnenej, povinnému a dlžníkovi povinného (spolu 4,80 eur), odpoveď dlžníkovi povinného (1,40 eur) a predloženie podnetu na zastavenie exekúcie a exekútorského spisu súdu (1,75 eur), celkom vo výške 17,75 eur, v ktorej považoval súd na základe predloženého exekútorského spisu hotové výdavky súdneho exekútora za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd pritom vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Za písomnosti, ktorých doručenie je v exekútorskom spise preukázané odpoveďami príslušných orgánov, prípadne známe súdu z jeho činnosti, ale nie je doložené doručenkou, priznal súd len náhradu v cene obyčajnej listovej zásielky.

Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady za služobnú cestu na trase Lučenec - Liptovský Mikuláš a späť, ktorú vykonal za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného, a zároveň bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor preukázal spotrebu predložením technického preukazu vozidla značky Renault Megane M Scenic, v ktorom výrobca uvádza spotrebu 7,2 l/100km. Súd vychádzal z ceny paliva uvedenej súdnym exekútorom, teda 1,366 eur / l (benzín 95). Za cestu zo dňa 12. 5. 2011 patrí súdnemu exekútorovi základná náhrada za 330 prejdených km vo výške 60,39 eur (330 km x 0,183 eur) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške 32,46 eur (330 km x 1,366 eur/l x 0,072 l/km). V prípade, ak v konaní vznikne potreba osobného šetrenia v mieste sídla povinného, je na súdnom exekútorovi, či vykoná pracovnú cestu a aký spôsob dopravy pritom zvolí. Ohľadom účelnosti takto vynaložených trov súd uvádza, že tieto považoval aj napriek značnej vzdialenosti za účelne vynaložené. Lustráciou v registri tunajšieho súdu bolo totiž zistených 5 ďalších exekúcií vedených súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom s totožnými účastníkmi konania. Predmetná cesta bola vykonaná na účely aj týchto ďalších konaní, v ktorých si už súdny exekútor náhradu cestovných nákladov neuplatnil. Z uvedených dôvodov súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnené cestovné náhrady v plnej výške 92,74 eur, teda tak, ako si tieto uplatnil.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Ust. § 23 ods. 1 vyhlášky priznáva náhradu za stratu času len súdnemu exekútorovi. Z predloženého exekútorského spisu však vyplýva, že predmetnú cestu zo dňa 12. 5. 2011 vykonal zamestnanec súdneho exekútora. Z týchto dôvodov súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času. Súd tiež dodáva, že účelom náhrady za stratu času je určitým spôsobom „odškodniť“ súdneho exekútora za čas, ktorý by inak mohol vynaložiť na vykonávanie exekučnej činnosti. Výkladom cit. ust. § 23 ods. 1 vyhlášky je potrebné dospieť k záveru, že náhrada za stratu času patrí len súdnemu exekútorovi osobne, t. j. keď samotný súdny exekútor, nie však jeho zamestnanci, „stratí čas“.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške spolu 143,68 eur o 20% DPH, teda o sumu 28,74 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov exekúcie vo výške 172,42 eur, z toho na odmenu pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 17,75 eur, na cestovné 92,74 eur a na DPH 28,74 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi oprávnená.

Podľa § 169 ods. 1 vety Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.