Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-12C/391/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd E. II sudkyňou A.. B. Z. vo veci žalobcov 1. S.. G. S., nar. XX. 7. XXXX, bytom Q. XX, E. 2. Z. S., nar. XX. 9. XXXX, bytom Q. XX, E. 3. K. S., nar. 8. XX. XXXX, bytom Q. XX, E., všetci zastúpení B. kanceláriou A.. S. E., s.r.o. so sídlom Q. 1, E., P.: XX XXX XXX proti žalovanému V. nemocnici L. S. E., Q. XX, E., P.: XX XXX XXX, zastúpenému A.. B. T., advokátkou som sídlom E. XX, E. v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch

rozhodol:

H. žalobcov v X., X., 3. rade na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči žalovanému je daný.

odôvodnenie:

T. sa v konaní domáhali voči žalovaným V. nemocnici L. S. v E., T. službe E., a K. republike - Z. vnútra SR náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu úmrtia Z.. A. S., ktorý bol manželom žalobkyne v 1. rade a otcom žalobcov v 2. a 3. rade, a ktorý zomrel dňa XX. 6. XXXX v zdravotníckom zariadení V. nemocnice L. S. v E.. T. V. nemocnice L. S. v E. (UN L. P. v E.) a T. služby E. žalobcovia odôvodňovali ustanovením § 420 ods. 1, X X.. zák., keď k úmrtiu ich blízkeho príbuzného došlo v dôsledku nesprávneho postupu zdravotníckych pracovníkov žalovaných pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Z.. S.. V prípade žalovaného SR - Z. vnútra SR zodpovednosť za vzniknutú ujmu mala vyplývať z ustanovení zákona č. XX/XX Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktorá vyplývala z nesprávneho úradného postupu príslušníkov policajného zboru pri prevoze nebohého zo zdravotníckeho zariadenia. H. na náhradu škody pozostával z nákladov vynaložených v súvislosti s úmrtím Z.. S. žalobkyňou v 1. rade na jeho pohreb vo výške X.XXX,XX eur, z ktorej sumy si žalobkyňa v 1. rade uplatňuje právo na náhradu podľa § 449 ods. X X.. zák. vo výške X.XXX,XX eur. S. v čase úmrtia mal Z.. S. vo vzťahu k žalobcom vyživovaciu povinnosť, žalobcovia žiadajú tiež právo na plnenie -2- XXC XXX/XX-XXX

peňažného dôchodku mesačne vo výške XX,XX eur od XX. 6. XXXX v súlade s ustanovením platným v čase začatia konania § 448 ods. 1, X X.. zák. ( s účinnosťou od 1. 8. XXXX, ide o nárok na pozostalostnú úrazovú rentu). Z dôvodu, že zavinené úmrtie člena rodiny predstavovalo zásah do osobnostných práv žalobcov podľa ust. § 11 X.. zák., v zmysle ktorého právo na ochranu súkromia zahrňuje aj právo na rozvoj a zachovávanie rodinného života, pričom následky zásahu nie je možné odstrániť žiadnou formou morálneho zadosťučinenia, uplatňovali si žalobcovia v súlade s ust. § 13 X.. zák. aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XX.XXX,XX eur.

Q. tunajšieho súdu zo dňa XX. 1. XXXX č. k. XXC XXX/XX-XXX súd zamietol žalobu voči žalovaným T. službe E. a K. republike - Z. vnútra SR, keď konštatoval, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti

uvedených žalovaných. Vo vzťahu k týmto účastníkom súd tiež rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov nepriznal a rovnako vyslovil, že vo vzťahu k týmto žalovaným štát nemá právo na náhradu trov konania a zaplatenie súdneho poplatku. T. rozsudkom súčasne súd medzitýmne rozhodol, že nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanému UN L. S. v E., je čo do základu dôvodný. Q. prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a s tým spojených výrokoch o trovách konania a súdnom poplatku nadobudol právoplatnosť dňa 1. 7. XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v E. zo dňa XX. 5. XXXX č. k. X Co XXX/XX-XXX. V. rozsudkom odvolací súd súčasne zrušil výrok medzitýmneho rozhodnutia, o tom, že základ nároku žalobcov na náhradu škody voči UN L. S. v E. je daný. X. súd uzavrel, že prvostupňový súd vyvodil z porušenia právnej povinnosti žalovaného, ktorou bolo odmietnutie hospitalizácie pacienta, zodpovednosť žalovaného UN L. S. v E. za úmrtie pacienta bez toho, aby zistil v akom rozsahu porušenie právnej povinnosti malo za následok vznik škody. Aj s odkazom na rozhodnutie W. súdu ČR sp. zn. I US XXXX/XX z XX. 8. XXXX zdôraznil, že je potrebné reflektovať šance pacienta na prežitie, ak by bol zvolený určitý postup a akú ďalšiu zdravotnú prognózu by bolo možné očakávať pri nerušenom či riadnom chode vecí. W. súdu prvého stupňa bolo opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému a posudzovať existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou. S. konania je tak len nárok žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanej UN L. S. v E.. Z dôvodov hospodárnosti súd opätovne rozhodol len o základe nároku žalobcovi medzitýmnym rozsudkom podľa ust. § 15X ods. 2 X.. súd. por..

T. tvrdia, že stav nebohého Z.. S. dňa XX. 4. XXXX si vyžadoval hospitalizáciu a liečbu v zdravotníckom zariadení žalovaného. R., že žalovaný takúto starostlivosť neposkytol, porušil svoju právnu povinnosť, keď nekonal v súlade so zásadou lege artis, čo bolo jednou z podstatných príčin zhoršenia zdravotného stavu a malo nepochybne vplyv na rozvoj závažných infekčných komplikácii, keď napokon dňa XX. 6. XXXX Z.. S. zomrel na obojstranný hnisavý zápal pľúc. S. na zápal pľúc bolo konštatované prvýkrát dňa XX. 4. XXXX potom, čo po odmietnutí hospitalizácie a liečby nebohého -3- XXC XXX/XX-XXX

Z.. S. sa tento ocitol v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX vonku na ulici mimo domácej a zdravotníckej pomoci. K. záver podopreli konštatovaním vyplývajúcim zo znaleckých posudkov podaných mimo konania Z.. N., Z.. E., ktorí uviedli, že hlavnou príčinou podstatného zhoršenia zdravotného stavu bol non lege artis postup žalovaného, keď v opačnom prípade by s veľkou pravdepodobnosťou nedošlo k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu vedúceho k smrti a bol by predpoklad pre záchranu pacienta. Q. tak znalecký posudok podaný do konania P. postgraduálního vzdělávaní ve zdravotnictví S. („znalecký ústav“) konštatoval, že stav nebohého dňa XX. 4. XXXX objektívne vyžadoval hospitalizáciu a non lege artis postup žalovaného bol nepochybne jednou z príčin zhoršenia zdravotného stavu nebohého, mal vplyv na rozvoj závažných infekčných komplikácii a zohral zásadnú úlohu v rozvoji zápalových a metabolických zmien. N. z obsahu posudku znaleckého ústavu, ktorý na základe príznakov ochorenia nebohého Z.. S. usúdil, že sa jednalo o prejav neurologického ochorenia Y. encefalopatiu, u ktorého správne a včas zahájená liečba znamená až XX% úspech na vyliečenie, žalobcovia mali za preukázané, že nebyť non lege artis postupu žalovaného, k úmrtiu nebohého by s pravdepodobnosťou XX% nebolo došlo.

T. vypovedala, že jej nebohý manžel Z.. S. bol od roku XXXX liečený na diabetes, v roku XXXX utrpel náhlu mozgovú príhodu, v dôsledku ochorení bol na invalidnom dôchodku. Aj napriek zdravotným postihnutiam a problémami nebohého s nadužívaním alkoholu, viedli uspokojivý a emocionálne naplnený rodinný život. M. XX. 4. XXXX našla manžela v kritickom zdravotnom stave, v akom sa ocitol aj viackrát predtým, keď nekomunikoval, nebol schopný pohybu, ležal na posteli, bol pomočený, defekoval pod seba. Na základe jej telefonátu sa dostavila do miesta bydliska T. služba v E., keď ošetrujúci lekár konštatoval, že pacient trpí hypoglykémiou a bola mu podaná glukóza a magnézium. X. sa zdravotný stav nebohého po podaní liečby rapídne zlepšoval. V predmetný deň sa tak nestalo a jeho zdravotné ťažkosti pretrvávali. Z týchto dôvodov kontaktovala rodinného známeho Z.. U., ktorý z opisu zdravotného stavu usúdil, že by bolo potrebné manžela hospitalizovať. S. opakovane volala záchrannú službu, kde v komunikácii s pracovníčkou na dispečingu bola uistená, že manžel bude hospitalizovaný. T. služba, sa už dostavila bez lekára, osádke vozidla pomáhala zniesť manžela do sanitky, keďže nebol schopný samostatného pohybu. H. odišla z miesta spoločného bydliska z dôvodu, že maloletí žalobcovia

v 2. a 3. rade, sa v tom čase zdržiavali u jej matky. H. na ďalší deň zistila, že napriek nepriaznivému zdravotnému stavu jej manžel nebol hospitalizovaný žalovaným a potom, čo táto hospitalizácia bola odmietnutá, bol ponechaný bez pomoci pred vchodom ich obytného domu, pretože nemal kľúče od bytu. Zo zdravotníckeho zariadenia ho mali do miesta bydliska prepravovať službukonajúci policajti S. zboru v E.. H. dňa XX. 4. XXXX bol v skorých ranných hodinách za základe telefonátu susedy p. E. odvezený rýchlou zdravotnou službou k žalovanému. R. bol prijatý na psychiatrické oddelenie, následne od XX. 4. XXXX preložený na interné oddelenie, a neskôr na septické oddelenie, kde dňa XX. 6. XXXX zomrel na obojstranný hnisavý zápal pľúc.

-4- XXC XXX/XX-XXX

K. Z.. E. N. zamestnankyňa T. zdravotnej služby v E., ktorá poskytovala dňa XX. 4. XXXX o XX.XX hod. prvú pomoc Z.. S. vypovedala, že pacienta poznala, mala vedomosti o jeho dlhodobých problémoch s alkoholom. S. nebol v bezvedomí, ako to uvádzala jeho manželka, ale ťažko komunikoval, defekoval pod seba, bol pomočený. M. hypoglykémiu, poskytla mu prvú pomoc podaním glukózy a magnézia, zdržali sa na mieste XX minút. K. pacienta sa zlepšil, bol schopný riadne komunikovať, celý čas pri tom sedel. K otázke hybnosti pacienta sa vyjadriť nevedela, keďže takéto úkony od pacienta nežiadali. S. prípad ďalšej destabilizácie, odporučila manželke opätovne kontaktovať záchrannú službu. U pacientov, ktorí trpia diabetom a nedodržujú diétu, ako to bolo aj v prípade Z.. Pillára, je možné, že dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, preto predpokladala, že prípadná hospitalizácia by bola preventívneho charakteru za účelom nastavenia na správnu liečbu.

Z.. S. bol na základe druhého telefonátu žalobkyne privezený sanitným vozidlom na centrálny príjem žalovaného o XX.XX hod., zdravotnú starostlivosť poskytovala Z.. Z. X., zamestnanec IV. P. kliniky žalovaného. N., že si nespomína, či jej boli predložené osádkou sanitného vozidla rýchlej zdravotnej služby zdravotné záznamy o vyšetrení pacienta, pokiaľ sa tak stalo, určite z nich vychádzala. Z jej zdravotného záznamu o vyšetrení Z.. S. vyplývajú okrem iného tiež údaje, že pacient podľa vyjadrenia záchrannej zdravotnej služby od popoludnia nekomunikuje, je pri vedomí, komunikuje nezrozumiteľne, dezorientovaný, pasívna poloha, difúzne bronchitické fenomény bez známok stázy. Po vyhodnotení výsledkov vyšetrení pacienta, ktoré však nezahrňovalo krvný obraz ani röntgen hrudníka, lebo nepovažovala tieto vyšetrenia za potrebné, urobila záver, že pacient si nevyžaduje hospitalizáciu na internom oddelení. S. vedomia si vysvetľovala tým, že išlo o chronicky chorého pacienta s diabetom a alkoholovou anamnézou, v krvi mu bolo zistených v čase vyšetrenia X,XX promile alkoholu. S. si sama nebola istá, na objasnenie príčin porúch vedomia odoslala pacienta na ďalšie odborné vyšetrenia. X. sa s pacientom dostala do kontaktu po vykonaní týchto vyšetrení až o X.XX hod dňa XX. 4. XXXX. F. správy traumatológa, psychiatra, neurológa konštatovali len existenciu známych ochorení (bez úrazu, predelirantný stav, stav po cievnej mozgovej príhode), lekári nekonštatovali nutnosť hospitalizácie. Z lekárskej správy lekára E. úrazovej chirurgie Z.. P. C. zo dňa XX. 4. XXXX vyplýva, že pacient bol odoslaný na vyšetrenie z internej ambulancie, je dezorientovaný, odpovedá nezrozumiteľne, stav bez úrazu, predelirantný, odoslaný na psychiatrickú ambulanciu. N. pacienta na psychiatrickom oddelení žalovaného vykonala Z.. R. C., ktorá do lekárskej správy zaznamenala, že pacient bol poukázaný po vyšetrení z internej ambulancie a kliniky úrazovej chirurgie bez doprovodu, s pacientom nie je možný kontakt, reč nezrozumiteľná, bližšie vyšetrenie nie je možné. M. záverom sú poruchy psychiky zapríčinené užívaním alkoholu, psychotické symptómy nezistené. S. bol odoslaný na neurologickú ambulanciu.

-5- XXC XXX/XX-XXX

K. Z.. Q. K., ktorý vykonával neurologické vyšetrenie Z.. S., uviedol, že išlo o pacienta po mozgovej príhode, čo vyplývalo aj z jeho zdravotných záznamov. S. komunikoval obmedzene, prejavovali sa u neho poruchy psychiky zapríčinené požívaním alkoholu. H. všetky vyšetrovacie úkony, ktoré od neho žiadal, bránil sa napr. vyšetreniu citlivosti, čo mohlo byť ovplyvnené tým, že bol pod vplyvom alkoholu. H. žiadne nové ani zhoršené staré neurologické ochorenie. S. bol schopný samostatnej existencie, samostatne sa pohyboval, aj keď bol pohyb čiastočne obmedzený v dôsledku mozgovej príhody. S. vedel o čom komunikuje s lekárom, reagoval na pokyny, nemal dôvod pochybovať o tom, že rozumie informáciám, ktoré mu oznamuje, keď mu uvádzal, že ho sanitkou odosiela domov.

S. neboli zistené dôvody na hostpitalizáciu, pacient bol z neurologickej ambulancie odoslaný Z.. K. domov o X.XX hod. dňa XX. 4. XXXX sanitným vozidlom. X. bol privezený späť na centrálny príjem, pretože doma nik nebol a pacient nemal kľúče od bytu. Z.. X. uviedla, že na základe výsledkov vyšetrení ustálila, že život pacienta nie je ohrozený, so zisteniami oboznámila Z.. C., ktorý v tom čase vykonával službu konziliárneho lekára interného oddelenia, ktorý prijatie pacienta odporučil. H. kontaktovala Z.. O., jej nadriadeného službukonajúceho lekára na jednotke intenzívnej starostlivosti, ktorý uviedol, že pacient si hospitalizáciu nevyžaduje a odporučil odvoz pacienta orgánmi policajného zboru. H. telefonovala na záchytnú stanicu, kam chcela pacienta odoslať, keďže mu chcela pomôcť, aby nebol sám, nakoľko však nebol v stave opitosti, službukonajúci lekár záchytnej stanice uviedol, že pacient nebude prijatý na umiestnenie, preto požiadala privolanú policajnú hliadku, aby zabezpečila odvoz pacienta domov. H. sa, či policajnú hliadku informovala o tom, že pacient nemá kľúče od bytu a nik nebol v mieste jeho bydliska, považovala to však za pravdepodobné. V priebehu času, od momentu prvého kontaktu s pacientom, sa podľa jej názoru stav pacienta zlepšil. Z časových záznamov T. služby E. vyplýva, že k odvozu pacienta policajným vozidlom došlo cca o X.XX hod. dňa XX. 4. XXXX (sanitné vozidlo, z ktorého pacient prestúpil do policajného vozidla, sa vrátilo na svoje stanovisko o X.XX hod.). X. bol Z.. S. privezený sanitkou na centrálny príjem dňa XX. 4. XXXX o X.XX hod., keď bol nájdený susedou pred domom na lavičke. Z centrálneho príjmu bol Z.. X. odoslaný na S. kliniku žalovaného v 1. rade, kde bol prijatý o 6. XX hod.

K. F. O. a L. L., ktorí pôsobili vo funkcii inšpektora na X. oddelení policajného zboru E. - A. vykonávali odvoz Z.. S. zo zdravotníckeho zariadenia žalovaného v 1. rade na žiadosť Z.. X.. S. ich vyjadrení vykonávali odvoz pacientov, ak ich odvážali na záchytnú stanicu. Po príjazde do zdravotníckeho zariadenia žalovaného v 1. rade boli službukonajúcou lekárkou požiadaní, aby neodvážali pacienta na záchytnú stanicu, ale aby ho odviezli domov, vzhľadom na to, že ide o osobu lekára. S. bol v tom čase v sanitnom vozidle, z ktorého sa na ich výzvu premiestnil do policajného vozidla, overili si miesto jeho bydliska, ktoré bolo v jeho občianskom preukaze. S. sa z ich pohľadu správal prirodzene, ďakoval im, že ho vezú domov. E. ho priviezli pred dom, vravel, že síce nemá kľúče, ale tvrdil, že jeho -6- XXC XXX/XX-XXX

manželka je doma. E. vystúpil z auta, šiel smerom k bráne bytového domu. X. s motorovým vozidlom odišli a pacienta stratili z dohľadu. H. vedomosť o tom, aby pacient bol už predtým neúspešne sanitkou prevezený domov, kde sa nemal nikto držiavať.

Z.. Z. O. L.., ktorý vykonával v deň XX. 4. XXXX službu na jednotke intenzívnej starostlivosti (A.) u žalovaného v 1. rade potvrdil, že ho telefonicky kontaktovala Z.. X., oboznamujúc ho s výsledkami zdravotného vyšetrenia Z.. S., ktorého poznal ako chronického pacienta. S. jej, že pacient nevyžaduje akútnu hospitalizáciu, a pretože ho tiež oboznámila, s tým, že bol sanitným vozidlom privezený z miesta bydliska späť, nakoľko sa nikto doma nenachádzal, poradil jej, aby zavolala políciu. Z. vedomosť, že konziliárny lekár Z.. C. odporučil prijatie pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti. On ako službukonajúci lekár na tomto oddelení však na základe oboznámených výsledkov vyšetrení nevidel dôvody pre jeho prijatie. K. Z.. A. C., ktorý v čase služby Z.. X. vykonával funkciu konziliárneho lekára na internom oddelení potvrdil, že ho Z.. X. kontaktovala a oboznámila mu výsledky vyšetrení Z.. S. s tým, že on jej doporučil hospitalizáciu pacienta. T. sa, že starší lekár ho nechcel prijať na ich oddelení. Z. ho už však nikto nekontaktoval. Z jeho pohľadu ho Z.. X. len prosila o radu, nie o odbornú konzultáciu. E. rozhodnutie, pokiaľ Z.. X. nevedela rozhodnúť, bolo na Z.. O. ako lekárovi služby A..

K. Z.. A. Z., ktorý pôsobil vo funkcii primára na internom oddelení uviedol, že s Z.. S. sa dlhodobo poznali, nebohý trpel vážnymi diagnózami, ktoré boli komplikované nadmerným užívaním alkoholu. M. XX. 4. XXXX o XX,XX hod. bol privolaný ako konziliár k lôžku Z.. S.. V tom čase pacient nebol v bezvedomí, bol však slabý, podávala sa mu infúzia. B. sa pacient dostal na psychiatrickú kliniku vedomosť nemal, avšak bol liečený na predelirantný stav, ktorý spadá pod toto oddelenie. Na základe vyhodnotenia zdravotného stavu bolo rozhodnuté o preložení Z.. S. na interné oddelenie, kam bol preložený XX. 4. XXXX.

K. N. O., zamestnanec T. služby E. ako vodič sanitného vozidla vykonával odvoz Z.. S. spred bytového domu v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX. S. jeho vyjadrení v tom čase bolo chladno,

jemne poprchávalo, pacient ležal na lavičke, nebol schopný samostatného pohybu, hovoril iba šeptom, nezrozumiteľne.

S. oznámenia K. hydrometeorologického ústavu teplota vzduchu sa v dňoch XX. 4. XXXX a XX. 4. XXXX pohybovala od X°C do XX°C, dopoludnia XX. 4. XXXX slabý dážď.

X. posudky (listinné dôkazy) vypracované na žiadosť žalobcov mimo konania Z.. A. N. L.., internistom, diabetológom a Z.. C. E. L.., znalcom z odboru internej medicíny konštatovali, že -7- XXC XXX/XX-XXX

konanie na centrálnom príjme žalovaného nebolo lege artis, pretože pacient mal byť vzhľadom na svoj zdravotný stav hospitalizovaný. X. odborníci usudzovali, že už ku dňu XX. 4. XXXX prebiehali v organizme Z.. S. zápalové procesy, ktoré by sa dôsledným vyšetrením boli zistili, avšak lekárka centrálneho príjmu zanedbala vyšetrenie krvného obrazu a nevykonala ani Q. vyšetrenie hrudníka. S. zdravotníckeho personálu žalovaného obaja vyhodnotili ako podstatnú príčinu zhoršenia zdravotného stavu Z.. S., vedúcu k jeho smrti.

Z.. N. ako svedok vypovedal, že vyšetrenie krvi by pravdepodobne ukázalo zvýšenú sedimentáciu, v opačnom prípade bolo aj tak potrebné riešiť dezorientáciu pacienta, ktorá je konštatovaná tak v správe neurológa, psychológa, ako aj pri príchode na centrálny príjem, teda že sa pacient vyjadruje nezrozumiteľne, je pasívny, dezorientovaný. B. v krvi pacienta bol už len zbytkový, ktorý nevyvoláva poruchy vedomia. Ak nebola potvrdená jednoznačná príčina porúch vedomia, bolo nevyhnutné pacienta hospitalizovať. Z.. E. vo svojej svedeckej výpovedi zdôraznil, že pokiaľ ide o pacienta diabetika s hypoglykémiou, ako bol aj Z.. S., ktorý sa nepreberie po podaní príslušnej diabetickej liečby do plného vedomia, je nevyhnutné pátrať po príčinách tohto stavu, pričom konštatovaná hladina zbytkového alkoholu v krvi pacienta X,XX promile vzhľadom na osobu pacienta, ktorý pravidelne požíval alkohol, nemohla mať vplyv na jeho zdravotný stav a stav jeho vedomia.

V súdnom konaní ustanovená znalkyňa Z.. M. F., znalec z odboru internej medicíny, odvetvia pneumoftizeológie, bronchológie v znaleckom posudku uzavrela, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti zdravotníckym personálom žalovaného bolo v súlade so zásadou lege artis, keď v čase XX. 4. XXXX klinický obraz pacienta vyplývajúci z vyšetrení na centrálnom príjme neindikoval hospitalizáciu. S. bol metabolicky kompenzovaný, trpel závažnými ochoreniami známeho pôvodu, stav po náhlej cievnej mozgovej príhode, hepatatopia, pankreopatia, chronický alkoholizmus, nebolo potrebné vykonávať vyšetrenie Q. ani krvný rozbor. S. úmrtia bol obojstranný zápal pľúc, pričom nešlo o samostatné ochorenie, ale o následok polymorbidity pacienta s nutričnou dekompenzáciou a sepsou. S. bolo jedným zo závažných príčin pôsobiacich pri vzniku náhleho chorobného stavu pri už známej liečenej multimorbidite, to je však potrebné dávať do súvisu s absenciou kontaktu s rodinnými príslušníkmi pacienta Z.. S., ktorý prišiel bez sprievodu, bez kľúčov, bez telefonického kontaktu, kam pacienta poukázať po vyšetrení. H. so stanoviskom Z.. N. a Z.. E., keď záverom o existujúcom zápalovom procese v tele pacienta už pri jeho príchode dňa XX. 4. XXXX nezodpovedali výsledky vyšetrení, pričom Q. vyšetrenie a krvný rozbor, znalkyňa nepovažovala za potrebné. H. zo správy o vyšetrení pacienta zo dňa XX. 4. XXXX vyplýval len možný výskyt bronchopneumónie vpravo.

T. závery ako Z.. F., vyslovil vo svojom posudku aj ďalší v konaní ustanovený znalec z odboru internej medicíny, ftizeológie Z.. D. K., ktorý vyhodnotil postup žalovaného ako postup lege artis. Aj keď uviedol, že vzhľadom na stav pacienta bolo vhodné vykonať aj krvný rozbor a Q. vyšetrenie, výsledky vyšetrení, ktoré boli vykonané na centrálnom príjme -8- XXC XXX/XX-XXX

Z.. X., nesvedčili pre začínajúci zápalový proces, aj röntgenové vyšetrenie po prijatí pacienta dňa XX. 4. XXXX vykazovalo len podozrenie na zápalový proces. S. spočiatku od XX,XX hodiny dňa XX. 4. XXXX vykazoval symptómy hypoglykémie, vysokého krvného tlaku, prejavy poruchy vedomia a motoriky. S. v priebehu dňa ustúpili diabetické ťažkosti, pretrvávala zhoršená komunikácia, dezorientácia, poruchy

motoriky. S. a neurológ konštatovali, že ide o stav pacienta plynúci z jeho známych ochorení a pacient nevyžaduje hospitalizáciu. M. XX. 4. XXXX bolo konštatované podozrenie na zápal pľúc, horúčka, zvýšená hodnota bielych krviniek, pričom k tomuto zápalovému procesu prispel nepochybne pobyt pacienta vonku v chladnom počasí, ktorý ale nesúvisí s postupom lekárov v predhospitalizačnej fáze. T. lekárov Z.. E. a Z.. N. o pravdepodobnej existencii zápalového procesu už ku dňu XX. 4. XXXX majú len hypotetický základ, keďže z vyšetrenia pacienta sa nedala vyvodiť takáto respiračná symptomológia, pacient nemal kašeľ ani vykašliavanie, mal normálnu srdcovú frekvenciu, normálnu saturáciu kyslíka, nemal bolesti na hrudníku, a bronchitické fenomény môžu byť iba prejavom sekrétu v prieduškách aj nehnisového. R. obojstranný zápal pľúc, ktorý bol príčinou úmrtia pacienta nesúvisel s podozrením na zápal pľúc pri prijatí ani s postupom lekárov a zdravotníckych pracovníkov. P. o zápal pľúc v dôsledku možnej aspirácie, alebo ako súčasť a dôsledok septického stavu alebo hromadenia sekrétu v prieduškách alebo nozokomiálny zápal pľúc. S. išlo o riešenie porúch vedomia, mal za to, že Z.. E. a Z.. N. nevzali do úvahy, že Z.. X. zabezpečila ďalšie konziliárne vyšetrenia neurológa, psychiatra, ktorí mali objasniť zdravotný stav pacienta, a tí konštatovali, že pacient hospitalizáciu nevyžaduje. S. vedomia, ktoré nemajú internú príčinu, sa zaoberajú iné odbory, pričom vychádzal zo správy psychiatra a neurológa, podľa ktorých hospitalizácia nebola potrebná.

X. záver ako Z.. N. a Z.. E. vyslovila vo svojom posudku podanom mimo konania na žiadosť žalobcov aj 3. F. fakulta V. E. v S.. X. garanti z internej kliniky a kliniky anesteziológie a resustitácie v posudku uviedli, že stav po ťažkej hypoglykémii s bezvedomím nejasnej dĺžky patrí do nemocničného ošetrenia. S. konštatuje, že pri príjme Z.. X. opomenula vykonanie štandardných interných vyšetrení - zmeranie telesnej teploty, krvné rozbory, Q. pľúc vzhľadom na posluchový nález, avšak tieto opomenutia nie sú v priamej príčinnej súvislosti so smrťou pacienta. Za non lege artis postup je považovaná nehospitalizácia pacienta s kvalitatívnou poruchou vedomia a jeho odvoz do domáceho ošetrenia policajným vozidlom. T. sa pochybenie Z.. O., ktorý bez toho, aby pacienta videl a vyšetril, rozhodol, že jeho hospitalizácia, nie je potrebná. B. tento postup nebol hlavnou príčinou podstatného zhoršenia zdravotného stavu vedúceho k jeho smrti, keďže Z.. S. trpel množstvom závažných život bezprostredne ohrozujúcich ochorení komplikovaných závislosťou na alkohole, nedodržiaval liečebný diétny režim, svoju úlohu zohralo aj podchladenie pacienta pri čakaní pred domom v noci zo dňa XX. 4. XXXX na XX. 4. XXXX. H. k úmrtiu došlo až XX dní od prijatia pacienta a konštatovaných odborných pochybení, keď hlavná príčina smrti obojstranný hnisavý zápal pľúc môže mať a aj s najväčšou -9- XXC XXX/XX-XXX

pravdepodobnosťou mala príčiny i v iných okolnostiach, akými sú znehybnenie na lôžku, možnosť vdýchnutia zvratkov, potravy, infekcia nemocničným bakteriálnym kmeňom, prenos infekcie z preležanín, z odborného hľadiska nebola dovodená príčinná súvislosť medzi non lege artis postupom zamestnancov žalovaného a úmrtím Z.. S..

Na účely odstránenia odborných rozporov o správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Z.. S. bol nariadený kontrolný znalecký posudok P. postgraduálního vzdělávaní ve zdravotnictví S.. U. znaleckého kolektívu boli lekári z odboru posudkového lekárstva, psychiatrie, neurológie, internej medicíny. T. posudok vychádzal z rešpektovania zásady, že liečebné postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi je nevyhnutné posudzovať vždy z pohľadu „ex ante“, teda na základe informácií, ktoré mali k dispozícii zdravotnícki pracovníci v čase rozhodovania o ďalšom lekárskom postupe. T. posudok zohľadňuje ochorenia nebohého Z.. S., ako vyplývali z jeho zdravotných záznamov a lekárskych správ o vyšetrení pacienta. P. o chronického pacienta s dlhodobým nadúživaním alkoholu, dlhodobo liečeného na diabetes melitus II. typu kompenzovaný inzulínom, po recidivujúcich pankreatitídach, trpiaci vysokým krvným tlakom, po cievnej mozgovej príhode s poruchou reči, centrálnou léziou pravého lícneho nervu, senzitívnou polyneuropatiou dolných končatín, toxometabolickou encefalopatiou. S. správy lekára záchrannej služby zo dňa XX. 4. XXXX, pacient spontánne otvoril oči, mal nezrozumiteľný verbálny kontakt, cielene reagoval na bolesť, hybnosť končatín normálna, krvný tlak XXX/XXX, puls XX, glykémia X,X, saturácia XX%, diagnóza diabetes melitus- hypoglykémia, stav po cievnej mozgovej príhode. S. záznamov vyšetrení Z.. X. s pacientom bol sťažený kontakt, odpovedá nezrozumiteľne, pri vedomí, dezorientovaný, pasívna poloha, pletora tváre, eupnoe, jazyk vlhký bielo povlečený, sklípkové dýchanie, difúzne bronchitické fenomény bez stázy, akcia srdca

pravidelná XX/min, krvný tlak XXX/XXX, G. bez vývoja, glykémia XX,X, urea XX,X, kreatinín XXX,X, kyselina močová XXX, albumín XX,X, bilirubín XX,X, B. X,XX, B. X,XX, O. X,XX, alkohol X,XX promile. Po podaní liečby krvný tlak XXX/XX, diagnóza naliehavá arteriálna hypertenzia. B. pri prijatí na interné oddelenie žalovaného dňa XX. 4. XXXX odobraná od manželky pre predelirantný stav, krvný tlak XXX/XXX, pri vedomí, dezorientovaný, odpovedá nezrozumiteľne, febrilia, hrubý tras tela, pletora tváre, na pľúcach vpravo poloprízvučné chrapoty stredných bublín, leukocity XX,X, sedimentácia XX/XX - XXX/XXX,neutrofily XX,X%, v moči bielkoviny, ketolátky, krv, hnis. S. klinického nálezu príčinou smrti toxická encefalopatia, suspektná centrálna mozgová príhoda. S. výsledku pitvy príčinou smrti obojstranný hnisavý zápal pľúc.

V prípade žalovaného T. služby E. znalecký ústav konštatuje zachovanie postupu lege artis, aj keď vhodnejším sa javilo už pri prvom kontakte s pacientom previesť Z.. S. na hospitalizáciu. Tu však vzal znalecký ústav na zreteľ, že sa jednalo o pacienta, ktorého Z.. N. dobre poznala, z jeho anamnézy vedela, že je to nedisciplinovaný pacient mávajúci problémy s -XX- XXC XXX/XX-XXX

hypoglykémiou, prítomná manželka pacienta bola poučená, že v prípade, ak sa stav nezlepší, je potrebné kontaktovať lekára, podaná liečba bola adekvátna. T. starostlivosť poskytovanú Z.. S. žalovaným dňa XX. 4. XXXX znalecký posudok vyhodnotil ako postup non lege artis, pretože zdravotný stav pacienta si vyžadoval jeho hospitalizáciu k objasneniu príčiny porúch vedomia, na oddelení internom alebo neurologickom. T. ústav konštatuje, že v kritický deň sa všetky zistené, ale aj nezistené príznaky ochorenia (pacient nespolupracoval) pri jednotlivých vyšetreniach vysvetľovali alkoholom v anamnéze bez snahy o ďalšie vyšetrenie a stanovenie diagnózy. T. ústav nesúhlasil zo závermi znalcov Z.. F. a Z.. D., že stav pacienta si nevyžadoval hospitalizáciu, keď poukazuje na neúplnosť vyšetrení neurológa(Z.. K.) a psychiatra(Z.. C.), ktorí napriek skutočnosti, že vo svojich lekárskych správach zaznamenávajú poruchy vedomia, nespoluprácu pacienta pri vyšetrovacích úkonoch, nemožnosť komunikácie s pacientom, uzatvárajú vyšetrenie s tým, že pacient netrpí žiadnym nezisteným ochorením a nie je potrebná hospitalizácia pacienta. Z obsahu posudku vyplýva, že pokiaľ nie je možné vyšetriť pacienta pre nespoluprácu, nie je možné vyvodiť ani záver, že napriek poruchám vedomia, žiadnym novým ochorením netrpí. N. zo zdravotných záznamov, údajov o konzumovanom alkohole, zistenej hypoglykémii, pretrvávajúcich poruchách vedomia, znalecký ústav usudzuje, že Z.. S. dňa XX. 4. XXXX trpel komplikáciami chronického alkoholizmu Y. encefalopatiou, možnou diagnózou bola aj diagnózia delírium tremens, na ktorú by bolo možné usudzovať z toho, že dňa XX. 4. XXXX po dvojdennej abstinencii sú popisované prejavy ako hypertenzia, vysoký krvný tlak XXX/XXX, dezorientovanosť, nezrozumiteľné odpovede, teplota, hrubý tras tela. R., že nedošlo k hospitalizácii pacienta, oddialila sa možnosť stanovenia diagnózy a začiatok účinnej liečby. T. posudok poukazuje na to, že aj keď psychiater a neurológ pacienta konziliárne vyšetrili, tieto ich vyšetrenia nedostatočne zhodnotili vážnosť zdravotného stavu, keď neprijali zodpovedajúce opatrenia, predovšetkým nezaistili nevyhnutnú následnú zdravotnú starostlivosť formou hospitalizácie, nevzali do úvahy možné komplikácie chronického alkoholizmu v oblasti psychiatrie a neurológie, ktoré mohli pacienta ohrozovať bezprostredne na živote. T. postupom mala byť nepochybne hospitalizácia pacienta na oddelení internom alebo neurologickom smerujúca k objasneniu príčin porúch vedomia. V čase prijatia Z.. S. dňa XX. 4. XXXX bola už možnosť zvrátiť liečbou jeho smrť len hypotetická. V tom čase už bolo uvažované aj nad komplikáciami chronického alkoholizmu, liečebne však už nebolo možné zasiahnuť. S. pacienta vonku dňa XX. 4. XXXX nepochybne prispel k postupnému zhoršovaniu zdravotnému stavu a hlbokému podchladeniu, čo malo určite vplyv na následný rozvoj závažných infekčných komplikácii. S. úmrtia Z.. S., obojstranný hnisavý zápal pľúc, bola multifaktoriálna, keďže išlo o kombináciu znehybnenia pacienta so zhoršenou pľúcnou ventiláciou a hromadením krvi v pľúcach, prenos infekcie z dekubitov, zníženie obranyschopnosti organizmu pri poruche metabolizmu a neurologické postihnutie mozgu (encefalopatia). S. chýbajúcu časovú súvislosť, keď pacient zomrel až po viac ako dvoch mesiacoch od prijatia, znalecký ústav uviedol, že postup lekárov na centrálnom príjme sa nedá jednoznačne označiť za hlavnú príčinu podstatného zhoršenia zdravotného stavu Z.. S. vedúceho k jeho smrti. -XX- XXC XXX/XX-XXX

Vo vzťahu ku stanovisku Z.. N. a Z.. E., že Z.. S. už dňa XX. 4. XXXX trpel zápalovým ochorením, znalecký ústav uviedol, že sa jednalo o závery vychádzajúce len z hypotézy, pričom pri prvom kontakte s pacientom nič nesvedčilo pre neskôr diagnostikovaný zápal pľúc. S. nález ako vezikulárne(sklípkové) dýchanie s bronchytickými fenoménmi je bežným nálezom u polymorbídnych interných pacientov, ako bol Z.. S.. F. centrálneho príjmu Z.. X. vykonala z hľadiska svojej pozície a svojich skúseností všetky potrebné vyšetrenia, odoslala pacienta na potrebné vyšetrenie v záujme zistenia porúch vedomia. K. lekár v službe (Z.. O.) pacienta nevyšetril, ale len na základe telefonickej konzultácie ho nariadil odoslať domov. S. zdravotnej starostlivosti žalovaným v 1. rade od hospitalizácie pacienta dňa XX. 4. XXXX do dňa jeho úmrtia bol vyhodnotený znaleckým ako postup lege artis.

T. nesúhlasil so záverom znaleckého ústavu, že nepostupoval lege artis, keď nehospitalizoval pacienta a nevyužil dostupné diagnostické metódy, keď ani nebolo uvedené, aké diagnostické metódy to mali byť, a napádal správnosť hypoteticky stanovenej diagnózy pacienta Y. encefalopatie argumentujúc, že pacient netrpel jej symptómami - kvalitatívnou poruchou vedomia s dezorientáciou, zmätenosťou, nekľudom, obmedzením spontánnej reči. S. na to, že zo žiadneho znaleckého posudku nevyplýva, aby rozhodnutie nehospitalizovať pacienta, zapríčinilo jeho smrť a založilo tak zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, pretože zo znaleckého posudku znaleckého ústavu vyplýva, že nie je možné kategoricky povedať, že aj v prípade hospitalizácie by bolo možné odvrátiť smrť nebohého. H. potrebu hospitalizácie pacienta aj na neurologickom oddelení tvrdiac, že preto nebol dôvod vzhľadom na klinický stav pacienta, ktorý nesvedčil pre recidívu mozgovej príhody, čo následne potvrdilo aj CT vyšetrenie nezobrazujúce čerstvú štrukturálnu léziu mozgu. T., že pacient bol v jeho zdravotníckom zariadení do X,XX hod dňa XX. 4. XXX a opätovne bol privezení do zdravotníckeho zariadenia už o X,XX hod (pozn. uvedený údaj nekorešponduje skutočnosti, prevoz pacienta k žalovanému dňa XX. 4. XXXX bol uskutočnený až X,XX hod) a počas tak krátkej doby nie je možné uvažovať o tom, že pre pacienta bolo možné urobiť niečo, čo by odvrátilo jeho zlý zdravotný stav. M. Y. encefalopatiu považoval za domnienku, ktorá sa nepreukázala ani pitvou nebohého, a pacient nespĺňal klinické kritéria pre uvedené ochorenie, ktorým mala byť okohybná porucha-nystagmus, pričom porucha chôdze bola spôsobená akútnym požitím alkoholu. H. samotné dlhodobé užívanie alkoholu spôsobuje mozočkovú degeneráciu, ktorej dôsledkom je takisto porucha chôdze, súčasne pacient bol rok po cievnej mozgovej príhode, čoho rovnako dôsledkom je porucha chôdze a už od roku XXXX bol zistený polyneuropatický syndróm dolných končatín, ktorý sa rovnako prejavuje poruchou chôdze. Aj zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že sa jednalo o polymorbídneho nedisciplinovaného pacienta, ktorý už mal rozvrátený imunitný systém, poruchy metabolizmu, hypertenziu a hlavne závažne poškodený mozog. R. poruchy chôdze, ktorými pacient trpel vyplývali z jeho ochorení už známeho pôvodu. M. mohla byť spôsobená poklesom hladiny glukózy v krvi, dĺžka ktorá nebola známa, navyše pacient bol pod vplyvom alkoholu, a keďže išlo o pacienta dlhodobo nadužívajúceho alkohol, dôsledkom je aj znížená tolerancia nízkym -XX- XXC XXX/XX-XXX

dávkam alkoholu. Q. tak odmietanie vyšetrovacích úkonov pri neurologickom vyšetrovaní a dezorientácia časom bola spôsobená samotným požitím alkoholu a mohla byť spôsobená aj poruchami psychiky vyplývajúcimi z užívania alkoholu. T., že vyšetrenie pacienta by bolo možné považovať za nedostatočné len vtedy, ak by diagnóza Y. encefalopatie bola preukázaná, čo však je len na báze domnienky, pretože takáto diagnóza zistená nebola, a aj podávanie vitamínov B, ktoré je indikované u tejto choroby, a ktoré boli podané nebohému po hospitalizácii na internom oddelení, neviedli k zlepšeniu jeho stavu, čo je tiež dôkazom, že pacient netrpel týmto ochorením. Q. tak z kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu vyplýva záver, že postup lekárov na centrálnom príjme sa nedá jednoznačne určiť za hlavnú príčinu podstatného zhoršenia zdravotného stavu vedúceho k jeho smrti a súčasne bolo potvrdené, že pri prvom kontakte s pacientom nič nesvedčilo pre neskôr diagnostikovaný zápal pľúc. T. ďalej uviedol, že pokiaľ poskytovanie zdravotnej starostlivosti od XX. 4. XXXX je hodnotené ako lege artis, aj ďalšie vyšetrenia, ktoré teoreticky mohli byť urobené, aj keď nebolo upresnené o aké sa jedná, v čase od X.XX hod do X.XX hod(správne X.XX hod). dňa XX. 4. XXXX, v ktorom čase bol pacient mimo nemocnice, a urobené neboli, nemohli mať žiadnu príčinnú súvislosť so smrťou pacienta, keď už v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX bol pacient diagnostikovaný a liečený lege artis. Aj v prípade, ak by sa pripustilo, že hospitalizácia bola nevyhnutná za účelom objasnenia porúch vedomia, nežiadúci pobyt nebohého nemohol zapríčiniť smrť pacienta bez iných vážnejších komplikácii, pričom žalovaný v 1. rade nezapríčinil, že sa pacient nedostal do domáceho ošetrenia. S. znalecký ústav

pripúšťa, že na internom oddelení nemusel byť pacient akútne hospitalizovaný, aj keď mal byť určite hospitalizovaný v nemocnici, z toho žalovaný vyvodzuje, že ak sa po hospitalizácii dňa XX. 4. XXXX rozvinuli u pacienta najmä choroby dýchacích ciest a na zápal pľúc napokon pacient aj zomrel, je možné uzavrieť, že nebola nutná hospitalizácia ani na psychiatrickom alebo neurologickom oddelení, keďže sa u neho žiadne akútne psychiatrické alebo neurologické problémy po hospitalizácii nevyskytli.

S. § 420 ods. X,X X.. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. N. je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. R. osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. S. § 420 ods X X.. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

T. za škodu v zmysle citovaných zákonných ustanovení je daná, ak došlo ku škode v príčinnej súvislosti s konaním (opomenutím) subjektu zodpovedného za jej vznik, ktorý svojím konaním (opomenutím) porušil právnu povinnosť. S. zdravotníckych zariadení a ich zdravotníckych pracovníkov je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadou „lege artis“, teda v súlade s najvyššie dosiahnutým súčasným stavom vedeckého poznania, ktorý v konkrétnych reálnych podmienkach predstavuje najlepší reálne dostupný lekársky postup. -XX- XXC XXX/XX-XXX

S. poskytovania zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadou lege artis vyplývala v čase jej poskytovania Z.. S. z ust. § 4 zák.č. XXX/XX Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok. T. starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami. S. ust. § 17 ods. X citovaného zákona ústavná (zdravotná) starostlivosť sa poskytuje v lôžkových zariadeniach, ak zdravotný stav pacienta vyžaduje takú starostlivosť, ktorú nie je možné poskytovať ambulantne. K. ústavnej starostlivosti je aj ústavná pohotovostná služba.

Je nepochybné, že ošetrujúci lekári, ktorí prišli do kontaktu s Z.. S. dňa XX. 4. XXXX boli zamestnancami žalovaného. Z odborných posudkov Z.. E., Z.. N., ich výpovedí ako svedkov, odborného posudku 3. F. fakulty V. E. v S., znaleckých posudkov Z.. D., Z.. F. a kontrolného znaleckého posudku P. postgraduálního vzdělávaní ve zdravotníctví v S. je zrejmé, že MUDr. Pillár bol polymorbídným pacientom trpiacim na viaceré závažné ochorenia, u ktorého sa preukázateľne dňa XX. 4. XXXX vyskytovali závažné poruchy vedomia. R. sa napriek obvykle podanej liečbe lekárkou rýchlej zdravotnej služby nezlepšili, z ktorých dôvodov bol následne privezený na ošetrenie na centrálny príjem žalovaného. Z.. X. po vykonaní prvotných vyšetrení a podaní liečby, v záujme zisťovania nejasnej príčiny poruchy vedomia, odoslala pacienta na ďalšie vyšetrenia, ktoré pacient absolvoval na klinike úrazovej chirurgie, psychiatrickej ambulancii a neurológii. S. znalci Z.. F. a Z.. D. považujú výsledky interných vyšetrení v spojení so závermi konziliárnych pracovísk (psychiatrie, neurológie, úrazová chirurgia) za končené a odôvodňujúce prepustenie pacienta, svedkovia Z.. E., Z.. N. ich nepovažovali za dostačujúce, keďže správy psychiatra i neurológa len odkazovali na už existujúce diagnózy, stav po požití alkoholu, ktorý pacient v daný deň uvádzal a lekári nemali ďalšiu snahu o vyšetrenia, ktoré by preukázali príčinu pretrvávajúcich porúch vedomia. To zhodne vytýka žalovanému aj posudok 3. F. fakulty V. E. v S. uvádzajúc, že pacient s hypoglykémiou a s bezvedomím trvajúcim bližšie neurčitú dobu, mal byť hospitalizovaný a Z.. K. mal odoslať pacienta na interné vyšetrenie opakovane. T. ústav P. postragraduálniho vzdělávaní ve zdravotníctví v S. poukazuje na nejasnosť a neúplnosť správ psychiatra a neurológa, ktorí napriek nespolupráci pacienta nepátrajú po príčinách jeho stavu, ale uzatvárajú diagnózu s poukazom na skoršie ochorenie a nevidia dôvody na hospitalizáciu. Zo znaleckých posudkov Z.. F. ako aj Z.. D. vyplýva, že sa nezaoberali vyhodnotením zdravotného stavu pacienta z hľadiska neurologického a psychiatrického, keďže k tomu nemali ani potrebnú odbornosť, a uspokojili sa len so skutočnosťou, že pacient bol konziliárne vyšetrený, a podľa názoru konziliárnych lekárov neboli pre hospitalizáciu dôvody. Je tiež zrejmé, že po odoslaní pacienta zo zdravotníckeho zariadenia v sprievode polície sa tento nedostal do domáceho ošetrenia, ale strávil približne X hodiny v chladnom počasí v ľahkom oblečení vonku pred domom, odkiaľ ho v zlom zdravotnom stave vyzdvihli pracovníci T. služby E.. -XX- XXC XXX/XX-XXX

Zo zdravotných záznamov žalovaného, ktoré sa týkajú vyšetrení Z.. S., a ktorých výsledky sú zaznamenané aj v posudku znaleckého ústavu vyplýva, že Z.. X. bol pacient vyšetrený XX.XX s popisom, že je s ním sťažený kontakt, odpovedá nezrozumiteľne, pasívna poloha, dezorientovaný. Q. tak to konštatuje lekárska správa Z.. C. z kliniky úrazovej chirurgie XX. XX hod. (objektívne dezorientovaný, odpovedá nezrozumiteľne), ako aj psychiatra Z.. C., XX.XX hod. (s pacientom nie je možný kontakt, reč nezrozumiteľná, bližšie vyšetrenie nie je možné). R. Z.. K. o X.XX hod, zaznamenáva, že pacient je dezorientovaný časom, s prejavom expresívnej dysfázie, pre nespoluprácu neboli vykonané všetky vyšetrovacie úkony. V ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX v čase cca X.XX hod., keď bol Z.. S. privezený rýchlou zdravotnou službou spred miesta svojho bydliska, sa taktiež nachádzal v pasívnej polohe, nekomunikoval (výpoveď svedka O.). S. konziliárnom vyšetrení dňa XX. 4. XXXX neurológ Z.. R. konštatuje poruchy vedomia - spor až ľahká kóma, a práve z dôvodu prehlbujúcich sa porúch vedomia bol podľa lekárskych správ pacient preložený z psychiatrie (tam prijatý dňa XX. 4. XXXX), na interné oddelenie. V. okolnosti dokumentujú, že aj keď sa v priebehu času mohol zlepšovať stav vedomia pacienta i schopnosť komunikácie, nikdy nedošlo k plnému návratu vedomia, čo napokon jednoznačne dosvedčuje samotné správanie pacienta, ktorý zotrval vonku pred domom bez toho, aby sa snažil vyvinúť akúkoľvek aktivitu, ktorú je možné očakávať od priemerne rozumne uvažujúceho človeka, aby sa dostal do svojho bytu.

K. v zmysle záverov znaleckého dokazovania, ktorý zohľadňoval všetky okolnosti majúce význam pre vyhodnotenie zdravotného stavu nebohého, konštatoval porušenie právnej povinnosti žalovaného, keď jeho zamestnanci postupovali v rozpore so zásadou lege artis, ak odmietli hospitalizovať nebohého Z.. S. ku dňu XX. 4. XXXX. T. čo ošetrujúci lekári žalovaného považovali pacienta za zdravotne spôsobilého, znalecký posudok a odborné stanoviská vo vzťahu k zdravotnému stavu pacienta uvádzajú, že tento si vyžadoval hospitalizáciu a liečebný zásah, ktorý by umožnil s vysokou pravdepodobnosť vyliečenie pacienta. H. pacienta žalovaný vo svojej obrane opakovane odôvodňuje poukazom na už skoršie diagnózy pacienta - diabetes, cievna mozgová príhoda, nadužívanie alkoholických nápojov a z toho vyplývajúce poškodenie mozgu, hoc práve tento postup zdravotníckych pracovníkov je vytýkaný žalovanému, pretože pacient v zdravotnom stave, v akom prišiel na prvotné vyšetrenie na centrálny príjem žalovaného mal byť prijatý na ďalšiu hospitalizáciu za účelom jeho ďalšej liečby, keďže nie je zrejmé ako bolo možné ustáliť, že netrpí žiadnym(novým) ochorením, ak pri vyšetrovaní náležite nespolupracoval a nebola s ním možná komunikácia. K. len zdôrazňuje, že záver o tom, že žalovaný porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť Z.. S. jeho hospitalizáciou a liečbou a teda konal non lege artis, nebol spochybnený ani v konaní pred odvolacím súdom. Z rozhodnutia odvolacieho súdu len vyplýva, že samotné porušenie právnej povinnosti žalovaného nezakladá jeho zodpovednosť za vznik škody, pokiaľ medzi postupom žalovaného a vzniknutou ujmou nie je preukázaná príčinná súvislosť.

T. spochybňoval existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho rozhodnutím nehospitalizovať pacienta a vzniknutou škodou - úmrtím nebohého -XX- XXC XXX/XX-XXX

Z.. S., pretože zo žiadneho znaleckého posudku nevyplýva, aby rozhodnutie nehospitalizovať pacienta, zapríčinilo jeho smrť a nie je možné kategoricky povedať, že aj v prípade hospitalizácie by bolo možné odvrátiť smrť nebohého. S. súvislosť (kauzalny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. N. sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom spojení, teda aby toto protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. S. škody môže byť len také konanie, či opomenutie bez ktorého by škodný následok nevznikol a základom tohto vyhodnotenia je úvaha, či by škodlivý následok nastal aj bez konania škodcu. X. príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorej existenciu súd zisťuje vzhľadom na konkrétne okolnosti veci. Q. pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. U. súvislosť napomáha posudzovaniu vecnej súvislosti. S. súvislosť nemožno vylúčiť iba z dôvodu, že protiprávne konanie škodcu dovŕšilo už existujúci nepriaznivý zdravotný stav poškodeného. S. konanie nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Q. sa, či v konkrétnom prípade viac

skutočnosti v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku škodlivého následku alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, alebo či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. Ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škodu, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu nemôže byť braná do úvahy. V prípade preukazovania príčinnej súvislosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné v kontexte rozhodnutia W. súdu ČR vo veci sp. zn. I US XXXX/XX zo dňa XX. 8. XXXX vychádzať z podstaty úkonu lekára, ktorý vstupuje do celého reťazca príčin a následkov prebiehajúcich v ľudskom tele so zámerom tieto procesy ovplyvňovať. T. lekára sám o sebe mení prirodzený beh vecí a zasahuje do komplexných vzťahov príčin a následkov. Aj v prípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolil určitý liečebný postup je veľmi náročné, až vylúčené stanoviť, či tento postup bol nad všetku rozumnú pochybnosť jedinou možnou príčinou škodlivého stavu, ktorý nastal. O to náročnejšie je to v prípade opomenutia, keď lekár nezvolí postup, ktorý na základe dostupných znalostí zvoliť mal a mohol. S., že práve iba toto opomenutie tvorí zo škodlivým dôsledkom ničím nenarušený vzťah je v podstate nemožné. S. je na mieste vychádzať z doktríny „straty šancí“ uplatňovanej v právnych poriadkoch common law, podľa ktorej súd porovnáva pravdepodobnosť dosiahnutia určitých šancí na vyliečenie či odvrátenie smrti v prípade postupu lege artis.

S. záverov znaleckého posudku ku dňu XX. 4. XXXX bolo možné liečebne zasiahnuť do zdravotného stavu pacienta a šanca na jeho úplné vyliečenie v prípade, ak by trpel Y. encefalopatiou bola XX%-tná. Je pravdou, že nebohý trpel radom závažných, život ohrozujúcich ochorení, avšak ani lekári žalovaného, ani znalci nekonštatovali, aby ku dňu XX. 4. XXXX nebohý Z.. S. bol v takom zdravotnom stave, ktorý by bol nezvratný a bez ohľadu na jeho včasnú hospitalizáciu a liečbu, by viedol k úmrtiu. C. príčina smrti zápal pľúc vyplynula z celkového zdravotného stavu nebohého, v akom sa nachádzal od času hospitalizácie XX. 4. XXXX do času jeho úmrtia. Zo znaleckého posudku však -XX- XXC XXX/XX-XXX

nepochybne vyplýva, že pobyt nebohého v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX vonku nepochybne prispel k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu, nástupu zápalových procesov, rozvratu jeho imunitného systému a od XX. 4. XXXX nebolo možné do zdravotného stavu pacienta liečebne zasiahnuť a odvrátiť liečbou jeho smrť, aj keď diagnosticky bolo uvažované aj nad komplikáciami chronického alkoholizmu v zmysle toxometabolickej encefalopatie. T. tvrdil, že za „nešťastný pobyt“ nebohého vonku v skorých ranných hodinách dňa XX. 4. XXXX nenesie žiadnu zodpovednosť. K tejto udalosti by však nedošlo, ak by žalovaný splnil svoju povinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pacienta v zdravotníckom zariadení ku dňu XX. 4. XXXX hospitalizoval, ako si to vyžadoval jeho zdravotný stav. R. okolnosť bola v reťazení príčin sekundárnym následkom hlavnej príčiny - prvotného nesprávneho rozhodnutia žalovaného nehospitalizovať pacienta, a významnou príčinou zhoršovania sa zdravotného stavu pacienta, čo napokon viedlo k jeho úmrtiu. N. tiež zo záverov rozsudku tunajšieho súdu v tejto veci čk. XXC XXX/XX-XXX zo dňa XX. 1. XXXX, ktorým súd zamietol žalobu voči SR- Z. vnútra z dôvodu, že nebolo preukázané, aby príslušníci policajného zboru, vykonávajúci na žiadosť Z.. X. odvoz Z.. S. od žalovaného do miesta jeho bydliska, získali vedomosť od žalovaného, že pacient nemá nikoho doma, je daná zodpovednosť žalovaného za pobyt pacient mimo domácej starostlivosti aj v zmysle porušenia prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škody podľa ust. § 415 X.. zák., keď túto podstatnú informáciu mal, ale ju neodovzdal osobám, ktoré vykonávali odvoz pacienta. K. obrana žalovaného nasvedčuje, že šanca na prežite Z.. S. v prípade jeho prijatia bola minimálne XX%, keďže žalovaný zotrváva na stanovisku, že zdravotný stav pacienta nebol taký kritický, aby ho ohrozoval na živote, a žalovaný vychádza z predpokladu, že až v dôsledku pobytu nebohého vonku v skorých ranných hodinách došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý následne viedol k úmrtiu pacienta. Je teda zrejmé, že ani sám žalovaný nespochybňuje podiel následnej sekundárnej príčiny pobytu žalovaného vonku na zhoršovaní jeho zdravotného stavu, ktorý prispel k jeho úmrtiu, za ktorý pobyt však v dôsledku non lege artis postupu nesie plnú zodpovednosť. V súčasnosti sa nedá s istotou dokázať, ako by sa zdravotný stav pacienta vyvíjal, ak by bol dňa XX. 4. XXXX hospitalizovaný. Z. vychádzať len z diagnostických predpokladov, ktoré poskytovalo vyšetrenie jeho zdravotného stavu na centrálnom príjme dňa XX. 4. XXXX. S. zvážení prognózy pacienta na ďalšie prežitie, súd vzal do úvahy, že v konaní nebolo zistené, aby ku dňu XX. 4. XXXX u Z.. S. išlo o taký stav poškodenia zdravia, ktorý by bol už v tom čase neliečiteľným, nenapraviteľným a s istotou viedol v bezprostrednej časovej súvislosti k jeho úmrtiu, ale naopak zo znaleckých posudkov

vyplýva, že pri včasnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti bolo možné úmrtie pacienta odvrátiť. T. ústav usudzoval, že pacient trpel Y. encefalopatiou (neurologické ochorenie u chronického alkoholizmu), čo žalovaný namieta, avšak sám neuvádza aká mala byť správna diagnóza. Z jeho stanoviska je zrejmé, že nepovažoval za potrebné pacienta liečiť, a ani nevedel, ako by mu mal pomôcť. S. zo znaleckého posudku i odborných stanovísk je zrejmé, že vykonané vyšetrenia, konštatujúce len existenciu už známych ochorení, neboli dostatočné, neviedli k objasneniu príčin porúch vedomia a teda neviedli ani k správnym diagnostickým záverom významným pre rozhodnutie o hospitalizácii a následnej liečbe (napokon až po -XX- XXC XXX/XX-XXX

prijatí pacienta aj žalovaný v diagnostike zmieňuje komplikácie chronického alkoholizmu). H. vyhodnotenie zdravotného stavu pacienta, ktorému bolo možné z medicínskeho hľadiska pomôcť ku dňu XX. 4. XXXX, napokon v dôsledku oneskoreného nástupu liečby a hospitalizácie až dňa XX. 4. XXXX znamenalo exitus pacienta, pretože v čase následnej hospitalizácie už nebolo možné do stavu pacienta liečebne zasiahnuť. H. pacienta na hospitalizáciu vylúčilo jeho šance na prežitie, preto medzi porušením povinnosti žalovaného poskytovať zdravotnú starostlivosť lege artis a úmrtím pacienta existuje príčinná súvislosť. H. je preto ani rozhodujúce časové hľadisko, keď pacient zomrel až po takmer dvoch mesiacov od hospitalizácie, keďže jeho prognóza na prežitie od dňa jeho prijatia na liečbu bola len hypotetická. Za týchto okolností je dôvodné vychádzať zo záveru, že štatisticky by boli šance na odvrátenie smrti nebohého Z.. S. XX%-tné v prípade lege artis postupu žalovaného pri včasnej hospitalizácii a liečbe ochorení chronického alkoholizmu, na ktoré aj sám žalovaný neskôr usudzoval. T. sa konaním non lege artis zbavil možnosti preukázať, že urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach a zodpovedalo vtedy platným poznatkom medicíny, a šanca pacienta na prežitie bola iná. Ak by súd vychádzal len z liečebného postupu žalovaného, ktorý pacienta hodnotil ako „zdravého“ vyjmúc už existujúce ochorenia, z ktorých dôvodov ho aj odoslal domov, šanca pacienta na prežitie by bola v prípade jeho hospitalizácie až XXX%-tná. S. súd považoval za zistené, že nebyť protiprávneho konania žalovaného, k úmrtiu pacienta by s pravdepodobnosťou XX% nebolo došlo, zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu je daná.

T. navrhoval vykonať dokazovanie opätovným výsluchom Z.. K., ktorý vykonával neurologické vyšetrenie nebohého Z.. S. v záujme vyvrátenie predpokladanej diagnózy Y. encefalopatie a v závislosti od jeho výpovede, tiež prípadné doplnenie znaleckého dokazovania znaleckým . Z. vykonanie výsluchu Z.. K. súd nepovažoval za potrebné a účelné v konaní, nakoľko je zrejmé, že na diagnózu Y. encefalopatiu neusudzoval a ani nepovažoval zdravotný stav nebohého za vážny, odôvodňujúci hospitalizáciu. A. stanovisko však nie je spôsobilé spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku hodnotiaceho aj postup uvedeného lekára, keď znalecký posudok vychádzal z komplexného zhodnotenia zdravotného stavu pacienta, zohľadňujúc tak jeho anamnézu, ako i výsledky vyšetrení interných a konziliárnych lekárov. H. postoj jedného, či viacerých lekárov žalovaného, ktorých postup bol predmetom znaleckého dokazovania, nie je v danom prípade dôkazom nesprávnosti znaleckého posudku, ale iba opakovaním už doposiaľ prednesenej obrany žalovaného. Z uvedených dôvodov súd návrhy na dokazovanie navrhnuté žalovaným nevykonal.

V prvotnom prvostupňovom konaní žalovaný nenamietal aj zákonnosť nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti tvrdiac, že uvedený nárok nie je nárokom na náhradu škody, súčasne poukazujúc na to, že ak niekto utrpel traumu dôsledkom reakcie na správu o úmrtí blízkej osoby nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním konaním škodcu a škodou vzniknutou, ktorá je už sama následkom spôsobenej škody. Aj keď v odvolacom konaní a v súčasnom štádiu konania žalovaný už výslovne neuplatňoval tieto námietky, súd pre úplnosť dodáva.

-XX- XXC XXX/XX-XXX

Je nepochybné, že žalovaným zavinené úmrtie člena rodiny predstavuje zásah do osobnostných práv žalobcov v zmysle § 11 X.. zák.. S. uvedeného zákonného ustanovenia fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia. S. na ochranu súkromia zahrňuje aj právo na rozvoj a zachovávanie rodinného života.

S. prostriedky ochrany osobnostných práv upravuje ust. §13 X.. zák., podľa ktorého fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. S. by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. N. náhrady sa určí súdom s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

K neoprávnenému zásahu do súkromia, ako čiastkového práva na ochranu osobnosti, teda dochádza podľa ust. §13 X.. zák. vtedy, ak konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti a existuje príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a spôsobenou ujmou. T. za neoprávnený zásah do osobnostného práva je zodpovednosťou objektívnou, vznikajúcou bez ohľadu na zavinenie, vzniknutá nemajetková ujma má dopad na osobnostné práva postihnutej osoby bez zreteľa na to, či pôvodca zásahu konal zavinene alebo nie. K. prvok zavinenia má význam práve pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy.

T. zavinil smrť člena rodiny žalobcov, zasiahol tak do ich osobnostného práva na ochranu súkromia. K. Z.. S. znamená nenávratnú a nenahraditeľnú stratu možnosti pre ostatných členov rodiny vytvárať s ním vzájomné vzťahy v ekonomickej, sociálnej i emocionálnej oblasti. S. následky zásahu sú neodstrániteľné, a z povahy zásahu (smrť rodinného príslušníka) je vylúčené aj zadosťučinenie, ktoré by bolo možné považovať za primerané, keďže život človeka a jeho rodinné väzby sú neoceniteľné, žalobcom patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. R. závery plynú už zo skorších rozhodnutí súdov napr. rozhodnutia Krajského súdu v E. č. k. X Co XXX/XX/XX z XX. XX. XXXX, č. k. XX Co XX/ XX-XXX z 3. 3. XXXX, W. súdu ČR sp. zn IV US XXX/XX zo dňa XX. 5. XXXX.

H. na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcov, nepredstavuje odškodňovanie za zármutok, ľútosť, duševné útrapy, či dokonca neprimeranú reakciu na smrť člena rodiny, ako to uvádzal žalovaný, tie sú už len prejavom zásahu spočívajúceho v ukončení rodinných väzieb bez možnosti ich obnovy. T. následkov zásahu, závisí aj od väzieb aké medzi jednotlivými členmi rodiny existovali. H., či pozitívne citové prejavy, ako emocionálna zložky osobnostného práva na súkromie a rodinný život, preukazujú intenzitu vzájomných vzťahov a umožňujú usúdiť na závažnosť vzniknutej ujmy. -XX- -744

Vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov hospodárnosti súd vo veci rozhodol len o základe nároku žalobcov, rozhodnutie o rozsahu náhrady škody a náhrade trov konania bude predmetom ďalšieho dokazovania a rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /, /.