Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Pc-19-2022.pdf
PDF · 80.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci maloletej navrhovateľky W. zast. JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou v Rimavskej Sobote, Fučíkova 795/15 za účasti rodičov mal. dieťaťa: matky dieťaťa S. a otca dieťaťa U., maloletá navrhovateľka zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota o prípustnosť zapretia otcovstva k maloletej navrhovateľke W. takto
rozhodol:
Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva, ktoré svedčí U. voči maloletej W. pochádzajúcej z matky S. a u r č u j e , že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme maloletej W..
Maloletej navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Otec maloletého dieťaťa Róbert Bari j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 33,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na súd návrh, v ktorom žiadala pripustiť zapretie otcovstva voči svojmu otcovi, ktorý je zapísaný na jej rodnom liste. Poukázala na tú skutočnosť, že rodičia navrhovateľky uzavreli manželstvo dňa 19. 03. 2007, ich manželstvo doposiaľ právne trvá. Počas trvania manželstva sa matke navrhovateľky narodila navrhovateľka, kde na základe domnienky otcovstva manžela matky bol manžel matky zapísaný v rodnom liste navrhovateľky ako otec dieťaťa. Podľa navrhovateľky matrikový otec dieťaťa nie je skutočným biologickým otcom dieťaťa, keďže matka navrhovateľky prerušila spolužitie s U. ešte v roku 2016, kde približne od marca 2016 žije v spoločnej domácnosti s druhom I., s ktorým mala matka navrhovateľky pohlavný styk v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa, a preto druha matky navrhovateľky navrhovateľka považuje za biologického otca dieťaťa, s ktorým aj v súčasnej dobe matka navrhovateľky, ako aj navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. 2. Manžel matky navrhovateľky U. sa v súčasnej dobe zdržuje na neznámom mieste, kde ani šetrením sa nepodarilo zistiť jeho terajší pobyt, pravdepodobne sa zdržuje v zahraničí, i keď má v Slovenskej republike trvalý pobyt na adrese W., avšak na tejto adrese sa nezdržuje, čo bolo zistené šetrením kolízneho opatrovníka. Keďže sa ani šetrením nepodarilo zistiť adresu pobytu manžela matky navrhovateľky, súd postupom v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. doručil mu návrh na vyjadrenie spolu s poučením oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke príslušného súdu, vzhľadom na to sa návrh považuje po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd manželovi matky navrhovateľky doručuje na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR s poukazom na ustanovenie § 116 ods. 3 C.s.p. Na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR súd manželovi matky navrhovateľky doručil všetky písomnosti súvisiace s podaným návrhom na prípustnosť zapretia otcovstva, ku ktorému návrhu sa manžel matky
navrhovateľky nevyjadril v stanovenej lehote, a preto súd vychádzal z toho, že skutočnosti uvedené navrhovateľkou v návrhu nepopiera. 3. Matka navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že so svojím manželom U. žila v zahraničí asi do roku 2016, kde kvôli jeho trestnej činnosti bol vzatý do väzenia a matka navrhovateľky sa vrátila na Slovensko, zoznámila sa s I., s ktorým žije v spoločnej domácnosti od roku 2016, kde v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa mala len so svojím druhom pohlavný styk, a preto svojho druha I. považuje za prirodzeného otca dieťaťa. Čo sa týka manželstva rodičov navrhovateľky, toto ešte nebolo rozvedené, i keď bol podaný návrh na rozvod manželstva. 4. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo rozhodnuté o prípustnosti zapretia otcovstva, aby v rodnom liste bol ako otec dieťaťa zapísaný skutočný otec dieťaťa. Kolízny opatrovník podal vo veci aj vyjadrenie, kde na základe šetrenia zistil, že navrhovateľka žije so svojou matkou a jej druhom v spoločnej domácnosti, matka navrhovateľky považuje za biologického otca navrhovateľky svojho druha, kde zároveň šetrením kolízny opatrovník zistil u sestry manžela matky navrhovateľky U., že na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, zdržiava sa niekde v zahraničí. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky navrhovateľky, zástupcu kolízneho opatrovníka a svedka I., oboznámením sa s návrhom, rodným listom navrhovateľky, sobášnym listom rodičov navrhovateľky, písomným vyjadrením kolízneho opatrovníka, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu 7P/105/2022 a 10P/93/2022, oznámením Obce A. zo dňa 22. 11. 2022 a zistil nasledovný skutkový stav. 6. Rodičia navrhovateľky uzavreli manželstvo dňa 19. 03. 2007 a ich manželstvo právne trvá. Bol síce podaný návrh na rozvod manželstva matkou navrhovateľky, avšak v konaní vedenom na tunajšom súde 7P/137/2022 bolo konanie zastavené, keďže súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o rozvode manželstva. Počas trvania manželstva dňa 08. 07. 2017 sa narodila navrhovateľka, kde v jej rodnom liste bol zapísaný ako otec U. ako manžel matky. Navrhovateľka však spolu so svojou matkou tvrdili počas konania, že U. nie je biologickým otcom dieťaťa, keďže matka navrhovateľky od roku 2016 žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom I., s ktorým mala aj pohlavný styk v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa, a preto biologickým otcom dieťaťa je druh matky navrhovateľky I.. 7. I. ako druh matky navrhovateľky bol vypočutý na pojednávaní ako svedok, kde potvrdil, že žije v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky asi 8 rokov, t.j. odvtedy, ako sa vrátila z Anglicka, od toho obdobia spolužitie neprerušili, počas spolužitia mali aj pohlavný styk, a preto sa svedok považuje za prirodzeného otca maloletej navrhovateľky W.. Svedok ďalej uviedol, že odkedy žije v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky, nedošlo k prerušeniu ich spolužitia, matka navrhovateľky nemala žiadny kontakt so svojím manželom U. a svedok taktiež nevie, kde sa U. v súčasnej dobe zdržuje. 8. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 9. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. 10. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi 180 - tym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo manželstvo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť vtedy, ak je vylúčené, že manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. 11. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel, ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. 12. Podľa § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. 13. Na základe tej skutočnosti, že maloleté dieťa - navrhovateľka sa narodila počas trvania manželstva matky navrhovateľky a jej manžela, ktoré manželstvo nebolo zatiaľ rozvedené, k maloletému dieťaťu
- navrhovateľke bolo určené otcovstvo na základe domnienky manžela matky v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka podala návrh na prípustnosť zapretia otcovstva, v ktorom tvrdila, že manžel matky navrhovateľky nie je biologickým otcom dieťaťa, keďže matka navrhovateľky od roku 2016 žije v spoločnej domácnosti s druhom I., ktorého považuje aj za prirodzeného otca maloletého dieťaťa - navrhovateľky, ktorý je aj ochotný uznať otcovstvo k maloletej navrhovateľke.
14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že manžel matky navrhovateľky, ktorý je zapísaný na rodnom liste dieťaťa - navrhovateľky ako otec dieťaťa, nemôže byť biologickým otcom maloletej navrhovateľky, keďže nemal pohlavný styk s matkou navrhovateľky v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa. Matka navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom I. od roku 2016, od tohto obdobia matka navrhovateľky mala pohlavný styk len so svojím druhom, vôbec nebola v kontakte so svojím manželom U.. Druh matky navrhovateľky I. sa považuje za prirodzeného otca maloletej navrhovateľky, keďže mal pohlavný styk v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa s matkou navrhovateľky, a preto súd má za preukázané, že manžel matky navrhovateľky U. nemôže byť biologickým otcom navrhovateľky, kde s takýmito závermi súhlasil aj kolízny opatrovník, keďže je v záujme maloletého dieťaťa, aby v jeho rodnom liste bol zapísaný ako otec dieťaťa biologický otec dieťaťa. 15. Keďže obom rodičom navrhovateľky uplynula lehota v zmysle Zákona o rodine na podanie návrhu na zapretie otcovstva, je potrebné v záujme dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine a určiť, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia môže dieťa - navrhovateľka podať návrh na zapretie otcovstva. 16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 53 C.m.p. s použitím ustanovenia § 108 ods. 4 C.m.p., kde súd vychádza z toho, že účastníkom konania o prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva je len dieťa, a preto v tomto konaní na druhej strane oproti navrhovateľky nie je iný účastník konania, voči ktorému by bolo možné priznať navrhovateľke právo na náhradu trov konania, a preto súd rozhodol, že navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. 17. Keďže navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel a súd jej návrhu vyhovel, je povinný zaplatiť súdny poplatok manžel matky navrhovateľky s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, kde výška poplatku predstavuje 33,- eur s poukazom na položku 9 Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch s použitím ustanovenia § 6 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.