Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16P-282-2014.pdf
PDF · 104.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/282/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. I. Q., V.. XX.X.XXXX D. R.. D. Q., V.. X.X.XXXX, obe deti bytom u matky a obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov, matky Ž.D. X., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXX/XX D. N. S. Q., V.. XX.X.XXXX, P. Y. XXX/X, O. v konaní o úprava práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Zveruje sa mal. D. Q., V.. X.X.XXXX D. R.. I. Q., V.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od 29.9.2014, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať na každé z týchto maloletých detí vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 29.9.2014 do 28.2.2015 na mal. D. vo výške 137,45 Eur a na mal. I. vo výške 137,45 Eur je otec povinný splatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
Otec je oprávnený sa stretávať s mal. I. D. R.. D. každý párny víkend v roku v sobotu od 10:00 hod. do 15:00 hod. a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 15:00 hod. bez prítomnosti matky pričom otec je oprávnený v čase ako začiatok styku si maloleté deti v mieste bydliska matky vyzdvihnúť a v čase určenom ako koniec styku je povinný maloleté deti matke v mieste bydliska matky vrátiť a matka maloletých detí je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku odovzdať deti otcovi v mieste svojho bydliska.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 26.9.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2014 domáhala, aby súd zveril mal. D. D. I. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu mesačne po 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.9.2014.
Svoj návrh odôvodnila tým, že z ich spolužitia pochádzajú dve maloleté deti, a to I. Q. D. D.Q. Q.. S odporcom žila v družobnom pomere v domácnosti jej rodičov v Nálepkove. Odporca odchádzal domov k
svojím rodičom, kde vždy pobudol pár dní. Od decembra minulého roka nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko odporca nadviazal známosť a inou ženou. Maloleté detí sú zdravé, dobre prospievajú. Obe deti potrebujú zakupovať oblečenie ako aj obuv. Okrem týchto dvoch maloletých detí má vyživovaciu povinnosť ešte k trom starším maloletým deťom , a to R. H., V.. X.X.XXXX, Q. H., V.. XX.X.XXXX D. Ž. H., V.. X.X.XXXX, ku ktorým má upravené práva a povinnosti súdom. Ďalej uviedla, že odporca jej na výživu maloletých detí dobrovoľne neprispieva, nemá vedomosť či je niekde zamestnaný. S deťmi neudržiava žiaden kontakt.
Otec maloletých detí S. Q. ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.3.2015, uviedol, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie pre zlú finančnú situáciu.
Vzhľadom na to, že S. Q. ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní a nepožiadal o odročenie pojednávania, súd konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.
Z výpovede matky vyplynulo, že toho času bývam so svojimi deťmi v rodinnom dome jej rodičov, v ktorom bývajú tiež rodičia a aj jej 6 sestry a jeden brat s rodinou. Je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi a tiež prídavky na 5 maloletých detí. Iný príjem nemá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Okrem mal. I., R.. D. má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším 3 mal. deťom. Otec na mal. I. D. D. neprispieva žiadnym výživným, spoločnú domácnosť opustil ešte v decembri 2013. Pri príležitosti sviatkov, či výročí im otec nijako neprispieva. Pokiaľ ide o mal. D. tá navštevuje 1. ročník ZŠ. Školské potreby nekupovala pre dcéru, dostala ich zadarmo. Dcéra D. sa stravuje v škole za čo jej hradí mesačne sumu 1,--Euro, keďže sú v hmotnej núdzi, tiež neplatí za školský klub. Mal. D. nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. Je zdravá a v súvislosti s tým nemá žiadna zvýšené výdavky. Pokiaľ ide o mal. I., tá je t. č. v jej celodennej starostlivosti. Ani tá nemá žiadne zdravotné problémy. Na obe deti má bežné výdavky týkajúce sa stravy, oblečenia a hygieny. Pokiaľ ide o ďalšie jej tri mal. deti, ich otcom je iný muž a tento jej na ne prispieva výživným vo výške 60,--Eur mesačne. Otec s mal. dcérami nie je v žiadnom kontakte a ani im telefonicky nevolá. Podľa jej vedomostí otec má novú partnerku s ktorou žije v spoločnej domácnosti a podľa jej vedomosti zatiaľ nemá žiadne iné deti. O jeho osobných a majetkových pomeroch nemá žiadne informácie.
Z výpovede otca prostredníctvom dožiadaného súdu vyplynulo, že otec s návrhom matky v celom rozsahu súhlasí. Je nezamestnaný, hľadá si prácu, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Nevlastní žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od 1.12.2014 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 124,70 eur. Do tej doby ho živili rodičia, s ktorými býva v spoločnej domácnosti. Na stravu minie zhruba 85,- až 90,- Eur. Hradí si kredit na mobilný telefón v sume cca 12,- eur mesačne. Všetky ostatné veci hradia jeho rodičia. Doposiaľ neprispieval na výživu maloletých detí, nakoľko nemal z čoho a neposkytoval im žiadne dary. Žije sám, nemá manželku ani družku. Má len priateľku s ktorou sa stretáva, ale nežije v spoločnej domácnosti. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
Z predložených rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia pomerov u mal. D. D. I. vyplynulo, že matka spolu s maloletými deťmi býva v drevenom príbytku, ktorý si za pomoci rodiny pristavila k rodičovskému domu, kde bývajú jej rodičia. Matka má k dispozícii jednu miestnosť, ktorá je vybavená základným nábytkom. V miestnosti je zavedený elektrický prúd, sociálne zariadenie využíva matka v domácnosti rodičov. Matka má okrem týchto maloletých detí v svojej starostlivosti tri maloletí deti H. D. B. Ž., Q. D. R., ktoré pochádzajú zo vzťahu matky s iným mužom. O maloleté deti D. D. I. je zo strany matky riadne postarané. Matka je nezamestnaná, z tunajšieho úradu je matke vyplácaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 221,70 Eur a prídavky na deti vo výške 94,08 Eur.
Otec maloletých detí býva na adrese O., Y. X. Č.. XXX/X. Šetrením bolo zistené, že otec býva v 1- izbovom byte spolu so svojimi rodičmi a piatimi súrodencami. Domácnosť je na veľmi dobrej úrovni. Otec nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, nakoľko je spolu posudzovaný s matkou a s ich maloletými deťmi. Otec je finančne závislý od pomoci rodičov a najbližšej rodiny. Na výživu detí ničím neprispieva. S matkou detí neplánuje obnoviť spolužitie.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica tiež vyplynulo, že matka maloletých detí je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 221,70 eur. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen S. Q. je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi vo výške 124,70 eur od januára 2015. Je vedený v evidencii o zamestnanie od 5.3.2014, pričom evidencia trvá naďalej. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Zvolen vyplynulo, že otec maloletých detí nie je evidovaný v registri poistencov, nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o ne riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka poberá len dávku v hmotnej núdzi a prídavok na deti. Obe deti má v celodennej starostlivosti. Otec maloletých detí podľa oficiálnych potvrdení je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi v celkovej sume 124,70 eur a to od 1.12.2014. Súd zohľadňujúc otcom deklarované výdavky na jeho osobu pokiaľ ide o životné náklady, dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých dcér sumou výživného, ktorú mu určil.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté deti sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy že matka v súčasnosti má okrem mal. D. D. I. ďalšie tri vyživovacie povinnosti, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloleté deti vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od 29.9.2014, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 29.9.2014, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na úpravu rodičovských práv, nakoľko súd v danom prípade nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine a preto v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 29.9.2014 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.9.2014 do 28.2.2015 a to v celkovej výške spolu 274,90 Eur ( 2 x 137,45 Eur ), na úhradu ktorého súd otca zaviazal v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. Anežku a Radku za mesiace október 2014 až február 2015 vrátane v určenej výške minimálneho zákonného výživného v sume 27,13 Eur mesačne pre jedno maloleté dieťa a pomernej časti určeného výživného za september 2014 zodpovedajúcej 29 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 29.9.2014 do 28.2.2015), čo predstavovalo čiastku 1,80 Eur (t.j. 27,13 Eur / 30 dní x 2 dní). Keďže otec na maloleté deti za obdobie mesiacov september 2014 až február 2015 vrátane neuhradil žiadne výživné, konečná suma zaostalého výživného tak predstavovala čiastku 137,45 Eur na jedno dieťaťa (t.j. 5 x 27,13 Eur + 1,81 Eur), teda sumu 274,90 Eur spolu na obe maloleté deti.
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 28.2.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 20. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac marec 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
Keďže otec sa dožadoval tiež úpravy jeho styku s maloletými deťmi súd rozhodoval aj o tejto otázke. Jeho styk s maloletými dcérami upravil tak , ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko podľa jeho názoru je takáto úprava v záujme mal. detí a zatiaľ dostatočne napomáha v udržiavaní kontaktu otca s maloletými deťmi a je predpokladom zachovania vzájomných väzieb medzi nimi tak, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Otec má možnosť stretávať sa so maloletými dcérami pravidelne v dvojtýždňových intervaloch počas víkendov v sobotu a nedeľu, avšak zatiaľ za prítomnosti matky a bez možnosti , aby deti trávilo noc v jeho domácnosti. Súd pri takto upravenom styku vzal na zreteľ predovšetkým vek maloletých detí a ich zatiaľ citovú naviazanosť na matku, ako aj skutočnosť, že dosiaľ otec s dcérami prakticky netrávil žiadne čas, takže je potrebné aby si deti najprv na otca zvykli a spoznali sa s ním a až následne sa dá uvažovať o prípadnej realizácii styku bez matky a s prípadným dlhším časovým intervalom kontaktu otca s dcérami.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).