Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/164/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: J. T., rod. L., bytom J. W., X. XXXX/X, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 1.205,02 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.205,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.205,02 EUR od 29.03.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 300,- EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa návrhom zo dňa 02.04.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd vydal rozsudok, v ktorom určí žalovanému povinnosť uhradiť jej sumu 1.205,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 29.03.2014 do zaplatenia, ako aj povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania.

Návrh odôvodnila tým, že zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.10.2003 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1.493,73 EUR. Vzhľadom na absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 1.493,73 EUR bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu podľa zmluvy vo výške 2.698,75 EUR, o 1.205,02 EUR viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu tejto sumy tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dňa podania návrhu ani napriek výzve žalobkyne dlžnú sumu nevrátil, si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 29.03.2014 (koniec lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,25 %.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.04.2014 uviedol, že aplikácia ustanovení na spor zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.10.2003 nie je možná, v čase jej uzavretia nešlo o zmluvný typ upravený a pri rozhodovaní súdu na ňu nie je možné použiť ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, nakoľko predmetná zmluva o úvere nemala v čase uzatvorenia ani v čase rozhodovania súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia a nasl. . V čase uzatvorenia zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa názoru žalovaného uvedenú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V obdobných prípadoch rovnaký právny názor zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. a , ako aj Krajský súd v Žiline v konaní pod sp.zn. . Nakoľko predmetom zmluvy o úvere boli peňažné prostriedky, teda nie tovar Alebo služba, zmluva o úvere nemohla obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, táto nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej a aj v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu, a to dňa 24.08.2007, pričom žalobkyňa sa so žalobou o zaplatenie obrátila na súd až dňa 07.04.2014.

Na pojednávaní konanom dňa 18.03.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na podanom návrhu z dôvodov, ktoré boli uvedené v žalobe. V krátkosti uviedol len dva hlavné dôvody, pre ktoré žalobkyni tento nárok patrí. Prvým je skutočnosť, že nakoľko išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa z.č. 258/2001 a táto zmluva neobsahovala údaj o RPMN a v čase účinnosti tohto zákona v čase uzavretia zmluvy platilo, že v prípade absencie RPMN je zmluva bezúročná a bezpoplatková. Druhým hlavným dôvodom je výška dohodnutej odplaty, úrok, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje úroky za obdobné úvery, ktoré poskytovali banky, resp. nebankové subjekty v porovnateľnom čase za porovnateľných podmienok. Úrok na túto zmluvu predstavuje až 111,71 % ročne. Zotrval na tom, že v prejednávanom prípade sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil, čo argumentovali podrobnejšie v písomnom vyjadrení. Okrem judikátov, ktoré boli v uvedenom podaní, bol úmysel na strane žalovaného v týchto prípadoch potvrdený medzičasom aj ďalšími rozsudkami súdov SR, a to KS v Žiline, OS v Banskej Bystrici, OS Košice II. a tak isto aj tri rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorý posudzoval obdobné zmluvy týchto účastníkov.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že uzavrela v roku 2003 pôžičku s Pohotovosťou, na základe ktorej si požičala 45.000,- Sk, a tieto riadne vyplatila. Nepamätá si už presne, kedy minulého roku jej volal pán doktor, že to Pohotovosti preplatila a že by mala nárok na nejaké peniaze, tak mu dala plnú moc. Jej sa to zdalo také všelijaké už keď tú zmluvu podpisovala, ale peniaze potrebovala. Pohotovosť oslovila telefonicky, potom prišla nejaká pani, dala jej podpísať zmluvu a ešte si mala dovybavovať nejaké veci. V podstate o nejakých podmienkach zmluvy nehovorili, viac menej len o tom, ako dlho to bude trvať. Na čo presne vtedy tie peniaze potrebovala, už si nepamätá, bolo to do domácnosti. Vtedy pracovala ako predavačka, splácať jej to pomáhali aj deti.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, pričom zistil nasledovný stav:

Medzi účastníkmi niet sporu o tom, že medzi nimi došlo k uzavretiu úverovej zmluvy dňa 31.10.2003, kde nakoniec túto skutočnosť potvrdzuje aj predložená zmluva o úvere. Z vyhotovenia tejto okrem iného vyplýva, že okrem údajov o účastníkoch tam v zásade je uvedená len výška úveru 45.000,- Sk, povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 36.000,- Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 81.000,- Sk v 20 - tich dvojtýždňových splátkach po 4.050,- Sk, počnúc dňom 14.11.2003. Z vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že uvedená zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kde túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Medzi účastníkmi nebolo sporu ani o tom, že žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 2.698,75 EUR, teda o 1.205,02 EUR viac ako bola suma poskytnutého úveru - 1.493,73 EUR. Skutočnosť o úhrade súm ako uvádza súd nakoniec vyplýva aj z dokladu o úhradách, ktorý zaslal súdu samotný žalovaný a ktorý je datovaný 25.04.2014, kde je okrem iného zrejmé, že suma 2.698,75 EUR bola žalobkyňou uhradená ku dňu 24.08.2004. Žaloba bola podaná na tunajší súd 07.04.2014.

V zmysle o Spotrebiteľských úveroch (platný v čase uzavretia úverovej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle § 107 ods. 1, ods. 2 O.Z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V zmysle , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle veta prvá , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonne ustanovenia súd žalobe vyhovel. Ako prvé zisťoval, či uvedený nárok žalobkyne nie je premlčaný, kde bolo potrebné posúdiť dĺžku premlčacej lehoty. V danom prípade premlčacia lehota v trvaní 10 rokov by začala plynúť dňa 24.08.2004 (dátum kedy aj podľa žalovaného bola suma žalobkyňou vyplatená v celosti), je teda zrejmé, že žaloba pokiaľ bola podaná 07.04.2014 bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty v trvaní 10 rokov. Túto v súlade aj s inými rozhodnutiami súdov SR (napr. KS Prešov , ) konštatuje, že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň musí konštatovať, že či už z jeho rozhodovacej činnosti, alebo vlastne z rozhodovacej činnosti všetkých súdov SR je takéto ignorovanie zákonnej činnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov žalovaným preukázané a súdom známe. Zároveň pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, tú súd považuje za správne tvrdenie žalobkyňa, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúca skutočná preukázaná a nie len predpokladaná vedomosť žalobkyne, kde skutočnou vedomosťou je taká vedomosť, kedy sa žalobkyňa dozvedela skutočnosti, ktoré jej umožnili uplatniť právo žalobou na súde, s tým, že nie je rozhodujúce, že žalobkyňa sa mohla o skutočnosti, že žalovaný získal na jej úkor bezdôvodné obohatenie dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. V súvislosti s tým, je však predovšetkým rozhodujúca tá skutočnosť, že ako vyplýva z predloženého vyhotovenia predmetnej zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 31.10.2003, táto zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle o Spotrebiteľských úverov, kde zákon v tomto prípade spája z neexistenciou tohto údaja sankciu, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto vzhľadom na túto skutočnosť pokiaľ bol žalobkyni poskytnutý úver

- istina vo výške 1.493,73 EUR a zaplatila celkove o 1.205,02 EUR viac, teda 2.698,75 EUR, je zrejmé, že sumu 1.205,02 EUR je jej povinný žalovaný vrátiť, vydať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, pretože išlo od začiatku o plnenie bez právneho dôvodu. Pokiaľ sa má súd ešte vyjadriť k námietkam žalovaného, že v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že nešlo o zmluvný tip upravený , a teda pri rozhodovaní súdu nie je možné použiť jeho ustanovenia na ochranu spotrebiteľa súd uvádza, že v danom prípade bezo sporu bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver a uzatvorená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle , resp. o Spotrebiteľských úveroch, kde z rozhodovacej činnosti súdov SR je zrejmé, že nie je podstatné pre posúdenie, či je zmluva spotrebiteľská podľa ktorého zákona je uzavretá, podstatná je či spadá pod charakteristiku vyššie citovaných ustanovení.

V zmysle súd priznal žalobkyni aj právo na úrok z omeškania, a to vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 29.03.2014 až do zaplatenia, nakoľko uvedený úrok z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. , kde dátum 29.05.2014 je koniec lehoty na dobrovoľné plnenie, ktorú poskytla žalobkyňa žalovanému svojou výzvou z 24.03.2014.

V zmysle účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade teda má právo na náhradu trov konania žalobkyňa. Trovy konania v tomto prípade

predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré vyúčtoval právny zástupca žalobkyne v sume 594,80 EUR. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci, kde 4 úkony právnej pomoci sú po 61,41 EUR (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, účasť na pojednávaní dňa 18.03.2015), jeden úkon právnej pomoci (námietka proti postúpeniu) predstavuje jednu polovicu zo sumy 61.41 EUR. Ďalej ku každému úkonu režijný paušál, t.j. 4 x 8,04 EUR za úkony v roku 2014 a 1 x 8,39 EUR za úkon v roku 2015. Strata času za účasť na pojednávaní pri ceste Košice - Dolný Kubín a späť, čo predstavuje 6 hodín, teda 12 x 13,98 EUR (za každú začatú polhodinu) je 167,76 EUR a cestovné na uvedenej trase predstavuje 110,15 EUR. V danom prípade však súd v zmysle § 150 ods. 1 uvedené trovy krátil približne o 50 % na sumu 300,- EUR, kde okolnosti hodné osobitného zreteľa videl v tom, že išlo o spor svojou výškou blízky k drobnému sporu, trovy konania sa javia potom k žalovanej sume neprimerané vzhľadom aj na zložitosť sporu, resp. skutočnosť, že právny zástupca v obdobných sporoch zastupuje opätovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v znení neskorších predpisov).