Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-100-2014.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/100/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti žalovanej: P. L., M.. XX.XX.XXXX, M. Q. F. XX, B., S. G. R. R., S. Okresného P. B. I. v konaní o zaplatenie 7.339,01 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú k zaplateniu celkovej istiny 7339,01 EUR s prísl.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.9.2009 evidovanej pod č. 5003448 bola žalovanej poskytnutá pôžička v celkovej výške 8196,98 EUR.. Žalobca písomným podaním zo dňa 9.5.2014 doplnil skutkové okolnosti poukazujúc na to, že veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5892,83 EUR. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 38 mesačných splátkach v sume 215,71 EUR. Podľa čl. 6 bod 6.2 VOP, pokiaľ nebolo uvedené inak splátky boli splatné 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Celková suma úveru bola 8196,98 EUR, v ktorej boli zahrnuté celkové náklady spotrebiteľa uvedené v čl. II. zmluvy o poskytnutí pôžičky. Žalovaná do dňa podania žalobného návrhu neuhradila žiadnu sumu. Vzhľadom na to v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca listom zo dňa 11.9.2013 vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy Žalovaná mala podľa žalobného návrhu uhradiť žalobcovi sumu 6311,88 EUR, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinnosti dohodli v zmysle všeobecných obchodných podmienok čl. 12, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú žalobca požadoval v sume 1046,13 EUR - 19,00 EUR = 1027,13 EUR. Žalobca uviedol, že žiada zmluvnú pokutu len ku dňu 28.2.2013 a nie aj tú, ktorá bola pripočítaná po tomto dni, z toho dôvodu špecifikácia žalobného nároku predstavuje sumu 6311,88 EUR + 1027,13 EUR = 7339,01 EUR.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v súlade s ustanovením §29 ods.2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.3.2015.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi návrhom, žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky zo dňa 20.9.2009, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou pred podaním žaloby zo dňa 1.1.2009, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky prekladom plnej moci výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 7.3.2013, čitateľným rovnopisom všeobecných obchodných podmienok a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
Zo žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 20.9.2009 mal súd zistené podľa čl. II. žalovanému bola schválená pôžička vo výške 5892,83 EUR s dohodnutou výškou mesačnej splátky 215,71 EUR, uvedenou ročnou úrokovou sadzbou 23,98 %, RPMN 23,98 %, pričom priemerná hodnota RPNM v zmluve nebola uvedená, konečnou splatnosťou 38 mesiacov, celkovou sumou pôžičky 8196,98 EUR.
Žalobca vo veci poukázal, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním a tak vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť poplatky, zmluvné pokuty, sankčné úroky podľa čl. 12 Všeobecných obchodných podmienok .
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná nevykonala žiadnu úhradu a dňa 7.3.2013 došlo k predaju pohľadávky. Žalobca v konaní špecifikoval žalobný návrh, tak že si uplatňuje 6311,88 EUR a sumu 1027,13 EUR titulom zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej splátky, čo spolu predstavuje sumu 7339,01 EUR.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že dňa 20.1.2010 žalobca vypovedal zmluvu a istinu zosplatnil. Nakoľko žalobca nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé kedy a ako právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že dňa 20.1.2010 istinu zosplatnil a zmluvu vypovedal, súd ho písomným podaním zo dňa 10.12.2014 vyzval na predloženie takéhoto dôkazu. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 žalobca oznámil súdu, že k ukončeniu zmluvy nedošlo vypovedaním ani zosplatnením, ale jej prirodzeným spôsobom a to splatnosťou poslednej predpísanej splátky dňa 20.12.2012.
Podľa §52 ods.1 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §52 ods.2 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nakoľko v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd posudzoval právny vzťah podľa ustanovení občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka, aj keď úverová zmluva je typickou obchodnou zmluvou.
Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 13.6.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade zmluva o pôžičke patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd podrobil súdnemu prieskumu ex offo tento právny vzťah a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa podľa § 100 OZ je premlčaný.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o pôžičke patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd podrobil súdnemu prieskumu ex offo tento právny vzťah a dospel k záveru, že nárok žalobcu podľa § 100 OZ je premlčaný, nakoľko žalobca z dôvodov porušovania zmluvne dohodnutých povinností žalovanou ku dňu 20.1.2010 vypovedal zmluvu a zosplatnil istinu. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd mal za preukázané, že dňa 20.1.2010 žalobca vypovedal zmluvu a istinu zosplatnil, avšak žalobca nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé kedy a ako právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že dňa 20.1.2010 istinu zosplatnil a zmluvu vypovedal a preto ho súd písomným podaním zo dňa 10.12.2014 vyzval na predloženie takéhoto dôkazu. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 žalobca oznámil súdu, že k ukončeniu zmluvy nedošlo vypovedaním ani zosplatnením, ale jej prirodzeným spôsobom a to splatnosťou poslednej predpísanej splátky dňa 20.12.2012. Súd dáva do pozornosti, že samotné vyjadrenie žalobcu uvedené v písomnom podaní žalobcu zo dňa 18.12.2014 je v rozpore s listinnými dokladmi predloženými žalobcom a to konkrétne dôkazom na čl. 5 spisu s názvom „Prehľad splátok a úhrad“, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zmluva bola dňa 20.1.2010 zo strany právneho predchodcu žalobcu vypovedaná a istina zosplatnená, nakoľko z „Prehľadu splátok a úhrad“ vyplýva, že po dni 20.1.2010 (deň výpovede a zosplatnenia) už jednotlivé splátky v sume 215,71 EUR zahrnuté v kolónke „Splátky“ neboli, takže zmluva nemohla zaniknúť prirodzeným spôsobom ako uviedol žalobca. Rovnako v predmetnom písomnom vyjadrení nekorešponduje dátum poslednej splátky, nakoľko žalobca uviedol, že zmluva zanikla prirodzeným spôsobom a to splatnosťou poslednej predpísanej splátky dňa 20.12.2012, avšak z „Prehľadu splátok a úhrad“ jednoznačne vyplýva, že dátum poslednej splátky mal byť dňa 20.3.2013 a nie dňa 20.12.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a skutočnosť, že žalobca svoj nárok uplatnil na súde až 19.11.2013 - až po troch rokoch a desiatich mesiacoch od vypovedania zmluvy, t.j. až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty dospel k záveru, že nárok žalobcu je podľa § 100 OZ premlčaný a preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci a ktorej by tak s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na náhradu dôvodne vzniknutých nákladov, trovy nepriznal, keďže žalovanej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.