Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-83-2013.pdf
PDF · 97.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/83/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: STAV - ING, spol. s r.o., Alžbetina 23, Poprad, IČO: 31 715 290, zastúpený JUDr. Karolom Prochotským, advokátom advokátskej kancelárii v Podolinci, ul. Lesná 376, Podolinec, proti žalovanému: STOLÁRSTVO ATYP, s.r.o., Prešov, Ku Surdoku 25, Prešov, IČO: 31 648 860, zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, ul. Hlavná 111, o zaplatenie 11.589,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb/33/2012-30 zo dňa 15.11.2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným.
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov štátu a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 557,28 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 6.750,32 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu súčasne zaviazal nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Prešov vo výške 579,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 349.146,60 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o dielo číslo 29/2000 zo dňa 7.6.2000, vykonal dohodnutú opravu fasády hlavnej budovy SOU Elektrotechnické v O. - M., pričom žalovaný bezdôvodne porušil podmienky zmluvy o dielo, keď neuhradil dodávku dohodnutých stavebných prác v rozsahu celej fasády hlavnej budovy SOU v žalovanej výške. Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že rozsudkom zo dňa 9.10.2008, č. k. 18Cb/92/2003-423, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 335.975,90 Sk a nahradiť trovy konania vo výške 17.450,30 Sk s tým, že v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2010 č. k. 7Cob/43/2009-444, bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa uloženej povinnosti, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu potvrdený a účastníkom náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011, č. k. MObdo 8/2010-460 bol na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa zistil skutkový stav, podľa ktorého ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, uzavreli Zmluvu
o dielo č. 29/2000 zo dňa 7.6.2000 na stavbu SOU Elektrotechnické - Fasáda v O. - M.. Predmetom plnenia zmluvy bola dodávka stavebných prác. Rozsah predmetu zmluvy bol bližšie určený výkazmi výmer dodaného objednávateľom. Cena za zhotovenie predmetu zmluvy vo výške 460.894,- Sk bez DPH bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona o cenách č. 18/1999 Z. z., a bola doložená položkovým rozpočtom zhotoviteľa, ktorý tvoril prílohu č. 1 k zmluve. V čl. II bod 2.3 bola dohodnutá možnosť zmeny ceny v súvislosti s objednanými prácami naviac. Žalovaný ako vyšší dodávateľ, uzavrel zmluvu o dielo so žalobcom na dodávku stavebných prác pre objekt investora v dohodnutej cene a rozsahu s tým, že zmena, alebo doplnenie tejto zmluvy bola možná len formou písomných dodatkov, riadne potvrdených a schválených oprávnenými zástupcami zmluvných strán. Z tohoto vyplýva, že žalovaný ako vyšší dodávateľ realizoval časť stavebných prác pre investora prostredníctvom žalobcu ako svojho dodávateľa. Nesporne žalobca mal vedomosť, kto je za žalovaného oprávnený a v akom rozsahu konať a taktiež mu muselo byť zrejmé, vzhľadom na dohodnutý obsah zmluvy o dielo, akou formou a kto je oprávnený dohodnúť prípadnú zmenu zmluvy, resp. dojednanie dodatku aj v súvislosti s prípadnými prácami naviac, ktoré sa môžu v priebehu realizácie prác vyskytnúť. Po realizácii prác zhotoviteľ zápisom do stavebného denníka zo dňa 24.7.2000 konštatoval, že celková výmera fasády je 864,70 m2, čo predstavuje nárast o 216,10 m2 oproti pôvodnému položkovému rozpočtu. V tom čase zástupca objednávateľa vo veciach technických Ing. C. zápisom v stavebnom denníku zo dňa 24.7.2000 žiadal pokračovať naďalej v prácach na fasáde a zápisom v stavebnom denníku zo dňa 28.7.2000 žiadal o spracovanie dodatku naviac prác na ním odsúhlasené množstvo 216,10 m2 omietok fasády. Za naviac vykonané práce, ktoré neboli objednávateľom akceptované a uhradené s odôvodnením, že naviac práce bolo možné dohodnúť len na základe písomnej objednávky objednávateľa, po spracovaní rozpočtu zhotoviteľom a písomným súhlasom objednávateľa s cenou naviac prác v zmysle Zmluvy o dielo č. 29/2000 zo dňa 7.6.2000, čo podľa tvrdenia objednávateľa nebolo uskutočnené. Uvedené skutočnosti súd zistil z výpovedí štatutárnych orgánov účastníkov Ing. B. A., konateľa žalobcu a N. M., konateľky žalovaného. K predmetu konania boli vypočutí aj svedkovia Ing. O. C. a PhDr. B. E.. Ing. O. C. v čase realizácie diela, zamestnanec žalovaného pre veci technické, v svedeckej výpovedi uviedol, že pri zisťovaní stavu diela sa nerobili osobitné merania a vychádzalo sa z ústnych informácii zástupcu investora, na základe ktorých sa potom uzavrela zmluva. Následne bolo zistené, že časť omietok bola poškodená, bolo potrebné ju oklepať, čo pôvodne nebolo zrejmé a opticky sa to nedalo ani zistiť. Taktiež vznikla potreba ďalších prác naviac, o ktorých svedok informoval zástupcu investora PhDr. E., ako aj zástupcov žalovanej spoločnosti. Súčasne sa údaje o týchto zisteniach zapísali do stavebného denníka, ktorého kópiu mal žalovaný k dispozícii. K potrebe prác naviac svedok uviedol, že po zistení pracovníkov žalobcu o nutnosti realizácie diela vo väčšom rozsahu, o čom bol informovaný zástupca investora PhDr. E., na jeho naliehanie sa pokračovalo v stavebných prácach nad pôvodne dohodnutý rámec, pričom o týchto skutočnostiach bola informovaná konateľka žalovaného, ktorú požiadal o spracovanie dodatku, avšak k jeho podpisu nedošlo. Svedok PhDr. B. E., v čase realizácie diela riaditeľ SOU elektrotechnické M., v svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v čase realizácie diela sa nachádzal v zahraničí a telefonicky komunikoval s Ing. A., konateľom žalobcu. Potom, čo ho informoval o nutností prác naviac, na základe nesprávnej výmery, ako aj na potrebu ďalších prác, svedok uviedol, že požiadal zástupcu žalobcu, aby dielo kompletne dokončili do 1.9., keď sa má otvárať školský rok. K samotnej realizácii diela svedok uviedol, že na základe projektovej dokumentácie spracovaného rozpočtu im boli pridelené kapitálové investície a náhrady faktúr žalovanej spoločnosti, po predložení a odsúhlasení boli v plnom rozsahu uhradené. Súd ďalej vo veci ustanovil znalca z odboru stavebníctva - odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, za účelom spracovania znaleckého posudku a tento sa v ňom vyjadril k rozsahu stavebných prác vykonaných žalobcom, presnej výmery, ako aj cene a dospel k záveru, že v časti prác naviac opravy poškodenej omietky, fakturovaných fa. č. 2000097, vo výške 154.790, 90 Sk, zodpovedajú skutočne vykonaným prácam aj vo fakturovanej výške, pričom rozdiel medzi prácami fakturovanými a skutočne vykonanými je vo výške 18,80 Sk v neprospech žalobcu ako zhotoviteľa. K prácam fakturovaných faktúrou č. 2000098 znalec konštatoval, že v skutočnosti boli vykonané práce v rozsahu 181.185,- Sk v porovnaní s vystavenou faktúrou vo výške 194.355,70 Sk, teda rozdiel medzi prácami fakturovanými a skutočne vykonanými predstavuje v neprospech žalobcu sumu 13.170,70 Sk. Cena fakturovaných stavebných prác pritom podľa záveru znalca zodpovedala cene, ktorá sa obvykle platila za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. K námietkam žalovaného tykajúcim sa jednotlivých postupov prác žalobcu, ako aj technickej náročnosti znalec konštatoval, že fakturované práce zodpovedajú technologickému postupu a stupňu zložitosti, teda fakturácia bola vo vyššie uvedenom rozsahu dôvodná. V zmysle záverov rozhodnutia dovolacieho súdu bol hlavný investor Stredná odborná škola Elektrotechnická O. - M. vyzvaný na oznámenie, či požadovali od žalobcu vykonanie stavebných prác vo väčšom rozsahu, než mal zmluvne
dohodnuté so žalovaným, či tieto práce boli žalobcom vykonané a či z ich strany ako hlavného investora, boli tieto práce žalovanému zaplatené. SOŠ Elektrotechnická O. - M. oznámením zo dňa 27.8.2012 oznámila, že žalobca realizoval opravu fasády na základe dvoch zmlúv v tam dohodnutej výmere. Žalobca vyfakturoval štyrmi faktúrami opravu fasády vo výmere dohodnutej v zmluvách. Žiadne naviac práce v súvislosti s opravou fasády neboli zo strany investora požadované, preto žalobcovi zaplatili len dohodnutú cenu v zmysle uzatvorených zmlúv. Ďalej súd v rozhodnutí vec právne hodnotil podľa § 536 ods. l Obchodného zákonníka ako zmluvu o dielo Ďalej v zmysle § 546 ods. l Obchodného zákonníka, ustanovenia § 451 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca si v podanej žalobe uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ a nasl., z dôvodu získania majetkového prospechu žalovaného plnením bez právneho dôvodu. Samotným plnením pritom boli práce realizované nad rámec dohodnutého predmetu zmluvy vo väčšej výmere, než bolo pôvodne dohodnuté. Práce naviac, ktorých zaplatenie si uplatnil voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, vykonal podľa listinných dôkazov pre investora na jeho žiadosť, avšak k zmene, resp. uzavretiu dodatku k zmluve so žalovaným v dohodnutej forme právne relevantným spôsobom nedošlo, pretože Ing. C. nebol osobou oprávnenou na takýto úkon a v danom prípade medzi týmito subjektmi nemohlo k zmene zmluvy dôjsť ani konkludentne. Podľa zápisu VDS vyššieho dodávateľa stavby, v denných záznamoch stavby Ing. C., okrem iného, požadoval predloženie dodatku k prácam naviac od zhotoviteľa (žalobcu) na odsúhlasenie a tento záznam v nadväznosti na ostatné známe skutočnosti, nie je možné vyložiť ako jeho prípadný súhlas na vykonanie prác naviac, ktorý by relevantným spôsobom ovplyvnil platne uzavretú zmluvu o dielo na dohodnutý rozsah prác a cenu. Túto skutočnosť potvrdzuje i výpoveď Ing. A., podľa ktorej Ing. C., ako stavebný dozor, dal stanovisko, že je potrebné vypracovať dodatok, ktorý žalobca pripravil, ale zo strany konateľov žalovaného k tomu nedošlo. Ak žalobca vykonal investorom požadované práce vo väčšom rozsahu, než mal zmluvne dohodnuté so žalovaným ako vyšším dodávateľom investora, nárok na ich zaplatenie nemôže byť bezdôvodným obohatením vo vzťahu k žalovanému, ak neboli v jeho prospech investorom zaplatené. Z oznámenia SOŠ elektrotechnická O. - M. zo dňa 27.8.2012 vyplýva, že žalobca realizoval opravu fasády, na základe dvoch zmlúv v tam dohodnutej výmere, ktoré vyfakturoval štyrmi faktúrami. Žiadne naviac práce v súvislosti s opravou fasády neboli zo strany investora požadované, preto žalobcovi zaplatili len dohodnutú cenu v zmysle uzatvorených zmlúv. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak si investor práce naviac objednal bez toho, aby v tomto smere objednávku zmluvne zabezpečil u žalovaného ako vyššieho dodávateľa a následne žalobca u žalovaného ako svojho zmluvného partnera a žalobca práce vykonal, potom mohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť len investorovi. Po vyhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na priznanie plnenia vo výške 11.589,54 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, je nedôvodný pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť len investorovi a nie žalovanému, voči ktorému si žalobca svoj nárok uplatnil, keďže práce naviac vykonal podľa listinných dôkazov pre investora na žiadosť jeho zástupcu, avšak k zmene zmluvy, a to ani konkludentne, resp. k uzavretiu dodatku k zmluve so žalovaným, v dohodnutej forme právne relevantným spôsobom nedošlo. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, trovy konania, a to na súdnom poplatku za odvolanie vo výške 669,- eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 6.081,36 eur, a to za právne služby v dôvodoch rozsudku uvedené.
O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 O.s.p., keď vzhľadom na výsledky konania zaviazal žalobcu vo výške 555,11 eur, ktoré vznikli v súvislosti s odmenou znalca a vo výške 24,13 eur na náhrade svedočného, teda v celkovej výške 579,24 eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Zdôraznil, že prvostupňový súd vo veci vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, no napriek tomu rozhodol predčasne a na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Vyslovil, že nárok žalobcu nie je po práve a rozhodnutie zdôvodnil v podstate tým, že rozsah navyše vykonaných prác nebol zazmluvnený a že k majetkovému prospechu došlo v prospech investora. Súd však pri vyhodnotení dôkazov neodstránil rozpory vo výpovedi vtedajšieho riaditeľa školy PhDr. E. a z listinného dôkazu č. 1004/2012 z 27.8.2012, ktorá písomnosť je označená ako odpoveď na list. Tento svedok ozrejmil situáciu a presvedčivo potvrdil súdu, že všetky vyhotovené práce na budove boli žalovanému riadne zaplatené, aj tie, ktoré sú predmetom sporu. Spomenutá písomnosť však postráda presvedčivosť a úplnosť a nekorešponduje so skutočným stavom. Súd v tomto smere mal vykonať
dokazovanie výsluchom štatutárneho orgánu školy a rovnako opakovane svedka PhDr. E. s cieľom odstrániť rozpory. Toto však uskutočnené nebolo a preto rozsudok trpí vadami konania, ktoré ho robia nepreskúmateľným.
Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné, pokiaľ ide o vec samú s tým, že dôvodné je, pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade trov štátu.
Súd prvého stupňa potom, čo vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku dovolania Generálneho prokurátora, vychádzal zo záverov tohto rozhodnutia a z týchto jednoznačne vyplýva, že nebolo sporné, že žalobca realizoval stavebné práce pre žalovaného na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo s tým, že spornou zostáva len otázka, či žalobcov nárok na zaplatenie prác, ktorý je predmetom konania, je po práve. V uvedenom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ďalej konštatovalo, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o dielo so SOU Elektrotechnickým v O. - M. (investor) na rekonštrukciu strechy DOV, výmenu okien a zateplenia budovy školy v dohodnutom rozsahu a cene. V čl. II bod 2.3 bola dohodnutá i možnosť zmeny ceny v súvislosti s objednanými prácami naviac (zo spisu však nevyplýva, že by investor v tomto smere inicioval u žalovaného zmenu zmluvy nad rámec zmluvne dohodnutých stavebných prác). Žalovaný ako vyšší dodávateľ, uzavrel zmluvu o dielo so žalobcom na dodávku stavebných prác pre objekt investora v dohodnutej cene a rozsahu s tým, že zmena, alebo doplnenie tejto zmluvy bola možná len formou písomných dodatkov, riadne potvrdených a schválených oprávnenými zástupcami zmluvných strán. Z toho vyplýva, že žalovaný ako vyšší dodávateľ realizoval časť stavebných prác pre investora prostredníctvom žalobcu ako svojho dodávateľa. Nesporne žalobca mal vedomosť, kto je za žalovaného oprávnený a v akom rozsahu konať a taktiež mu muselo byť zrejmé, vzhľadom na dohodnutý obsah zmluvy o dielo, akou formou a kto je oprávnený dojednať prípadnú zmenu zmluvy, resp. dojednať dodatok v súvislosti s prípadnými prácami naviac, ktoré sa môžu v priebehu realizácie prác vyskytnúť. Žalobca práce naviac, ktorých zaplatenie si uplatnil voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, vykonal podľa listinných dôkazov pre investora na jeho žiadosť, avšak k zmene zmluvy, resp. uzavretiu dodatku k zmluve so žalovaným v dohodnutej forme právne relevantným spôsobom nedošlo, pretože Ing. C. nebol osobou oprávnenou na takýto úkon a v danom prípade medzi týmito subjektami nemohlo k zmene zmluvy dôjsť ani konkludentne. Podľa zápisu VDS (vyšší dodávateľ stavby), denných záznamov stavby, Ing. C., okrem iného, požadoval predloženie dodatku k prácam naviac od zhotoviteľa na odsúhlasenie a tento záznam v nadväznosti na ostatné známe skutočnosti nie je možné vyložiť ako jeho prípadný súhlas na vykonanie prác naviac, ktorý by relevantným spôsobom ovplyvnil platne uzavretú zmluvu o dielo na dohodnutý rozsah prác a cenu. Túto skutočnosť potvrdzuje i výpoveď Ing. A., podľa ktorej Ing. C. ako stavebný dozor dal stanovisko, že je potrebné vypracovať dodatok, ktorý žalobca pripravil, ale zo strany konateľov žalovaného k tomu nedošlo. Ak žalobca vykonal investorom požadované práce vo väčšom rozsahu, než mal zmluvne dohodnuté so žalovaným ako vyšším dodávateľom investora, nárok na ich zaplatenie nemôže byť bezdôvodným obohatením vo vzťahu k žalovanému, ak neboli v jeho prospech investorom zaplatené. Z obsahu spisu nie je jednoznačné, že investor tieto práce žalovanému zaplatil, avšak podľa vyjadrenia žalovaného k platbe nedošlo. Ďalej sa v uvedenom rozhodnutí uvádza, že ak si investor práce naviac objednal bez toho, aby v tomto smere objednávku zmluvne zabezpečil u žalovaného ako vyššieho dodávateľa a následne žalobca u žalovaného ako svojho zmluvného partnera práce vykonal, potom mohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť len investorovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že súd prvého stupňa a tiež odvolací súd, nesprávne vec kvalifikovali ako nárok na zaplatenie ceny z konkludentne vzniknutej zmluvnej dodávky medzi týmito subjektami. Taktiež z obsahu žaloby, i keď súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, keď si žalobca uplatnil právo na bezdôvodné obohatenie, vyplýva, že žalobca s vysokou pravdepodobnosťou vychádzal práve z toho, že k zmene zmluvy, resp. k uzavretiu dodatku na práce naviac vykonané na žiadosť investora, nedošlo.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vyzval Strednú odbornú školu Elektrotechnickú O. - M., aby oznámila, či ako hlavný investor požadoval od žalobcu vykonanie stavebných prác vo väčšom rozsahu, než mal žalobca zmluvne dohodnuté so žalovaným, či tieto práce boli žalobcom vykonané a či z ich strany ako hlavného investora boli tieto práce žalovanému zaplatené. Stredná odborná škola Elektrotechnická O. - M. vo svojej odpovedi zo
dňa 27.8.2012 uviedla, že žalovaný realizoval opravu fasády na základe dvoch zmlúv v tam dohodnutej výmere, že žalovaný práce vyfakturoval štyroma faktúrami opravu fasády vo výmere dohodnutej v zmluvách a žiadne práce naviac v súvislosti s opravou fasády požadované neboli. Z tohoto dôvodu žalovanému zaplatili len dohodnutú cenu podľa týchto zmlúv. Po takomto doplnení dokazovania nezostávalo súdu prvého stupňa nič iné, len návrh žalobcu zamietnuť a to z dôvodov, ktoré podrobne v napadnutom rozsudku uviedol.
Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné dodať nasledovné:
Objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu diela (prípadne cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve), ak neide o zníženie, či zvýšenie ceny diela za podmienok vymedzených v ustanovení § 549 Obchodného zákonníka. Ak zhotoviteľ diela vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a ak nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto naviac prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia (tento záver vyslovil Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 32Cdo 2592/2008 zo dňa 22.9.2009). Podľa § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, totiž ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode v zmysle tohto ustanovenia a preto platí záver vyslovený vyššie, že ak nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto naviac prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak teda súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol, rozhodol v súlade so zákonom a odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a to vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania, ktoré boli vypočítané v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 a vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o zmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle uvedenej vyhlášky bola správne stanovená odmena za úkony právnej služby a tiež aj za uvedený počet úkonov právnej služby.
Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov štátu a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na tú skutočnosť, že trovy štátu tvorili aj trovy spojené s vyplatením svedočného, avšak v súdnom spise absentuje rozhodnutie o priznaní svedočného a o výplate z štátnych prostriedkov. Z tohoto dôvodu súd prvého stupňa musí znova rozhodnúť o náhrade trov štátu s tým, že obsahom súdneho spisu musí byť aj rozhodnutie súdu o priznaní svedočného a dôkaz o jeho výplate zo štátnych prostriedkov.
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a preto mu patrí v zmysle § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, a to vo výške 557,28 eur. Táto odmena bola vypočítaná z tarifnej hodnoty 11.589,54 eur, kde tarifná odmena je 270,54 eur za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie na odvolanie žalobcu zo dňa 2.9.2013, k tomu režijný paušál 7,81 eur a za účasť na odvolacom pojednávaní 17.3.2015 odmena 270,54 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur, spolu teda 557,28 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.