Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/135/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Veľký Krtíš, SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 30 807 484, proti odporcovi: X.. B. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX Z., občan SR, o zaplatenie sumy 139,68 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Veľký Krtíš dňa 07. 11. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 139,68 €. Dňa 24. 01. 2014 bola vec odstúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňom 30. 01. 2004 na základe , o sociálnom poistení, prevzal spisy vymáhania pohľadávok, ktoré do 31. 12. 2003 neboli vybavené a vznikli z činnosti Národného úradu práce - Okresný úrad práce Veľký Krtíš. Právny predchodca navrhovateľa ako oprávnený podal dňa 18. 10. 2001 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora X.. B. S. proti povinnému X. I. na podklade exekučného titulu, rozhodnutie zo dňa 22. 03. 2001 a to na vymoženie sumy vo výške 4.208,-- Sk (139,68 €). Navrhovateľ listom zo dňa 11. 10. 2007 zaslal výzvu zamestnávateľovi povinného, aby sa vyjadril, či boli vykonávané povinnému zrážky zo mzdy. Zamestnávateľ povinného zaslal navrhovateľovi informácie o vykonávaní zrážok. Následne bolo oznámené od súdneho exekútora, že povinný má uhradiť ešte sumu 777,-- Sk. Nahliadnutím do súdneho spisu dňa 15. 07. 2013 bolo zistené, že súdny exekútor dňa 05. 12. 2007 zaslal zamestnávateľovi povinného oznámenie o zrušení exekučného príkazu zrážkami zo mzdy na základe úhrady pohľadávky. Dňa 18. 01. 2008 bolo vrátené poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky príslušenstva a trov exekúcie dňa 25. 11. 2007. Navrhovateľ však stále eviduje nedoplatok z exekučného konania vo výške 139,68 €. Z uvedeného vyplýva, že odporca túto sumu zadržiava u seba, čím zároveň porušuje Zmluvu o vykonaní exekúcie uzavretej dňa 11. 12. 2001. Podľa tejto zmluvy sa exekútor zaviazal uhradiť platbu od povinného v prospech účtu oprávneného do 7 dni od jej poukázania na účet súdneho exekútora.

Tunajší súd rozhodol platobným rozkazom č. k. -26 dňa 13. 05. 2014 tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca včas odpor s odôvodnením, v ktorom vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 17. 03. 2015 a to výsluchom navrhovateľky, listinnými dokladmi. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti odporcu v súlade s ustanovením Predvolanie na pojednávanie bolo odporcovi riadne a včas doručené, odporca sa ospravedlnil

z neprítomnosti z dôvodu zlého zdravotného stavu, k čomu doložil lekárske potvrdenie. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol vo veci aj bez jeho prítomnosti. Zároveň prehlásil, že trvá na námietke premlčania, nakoľko právo na náhradu škody žalobcu sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa . Ďalej poukázal na to, že si žalobca uplatnil voči nemu právo na náhradu škody ako fyzickej osobe napriek tomu, že je stále súdnym exekútorom a teda nemôže za túto zodpovedať ako občan - fyzická osoba v zmysle ustanovení . Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Poukázal na to, že odporca vykonával exekúciu na základe návrhu právneho predchodcu navrhovateľa a na podklade predloženého exekučného titulu. Navrhovateľ zistil, že exekútor vymohol pohľadávku, došlo k vráteniu príslušného exekučného poverenia, avšak oprávnenému exekútor nevyplatil žiadané vymožené prostriedky v sume 139,68 €. Exekútor si tieto finančné prostriedky ponechal a zrejme použil pre vlastnú potrebu, čím došlo u neho k bezdôvodnému obohateniu. K vznesenej námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že v tomto prípade je potrebné uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu titulom úmyselného bezdôvodného obohatenia. Keďže pohľadávka bola vymožená v roku 2007, v čase podania návrhu nedošlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky a preto považoval námietku odporcu za nedôvodnú.

Na základe predložených listinných dôkazov súd považoval za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa podal u súdneho exekútora X.. B. S. dňa 18. 10. 2001 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému X. I., nar. XX. XX. XXXX. Žiadal o vymoženie pohľadávky vo výške 4.208,-- Sk na podklade právoplatného rozhodnutia NÚP zo dňa 22. 03. 2001, ktorým bola povinnému uložená povinnosť. Listom zo dňa 11. 10. 2007 vyzval navrhovateľ spoločnosť FRUNI FINISH, s. r. o. o oznámenie, či na základe súdnej exekúcie č. Ex 1356/2001 sú vykonávané zrážky zo mzdy povinného X. I.. Spoločnosť listom zo dňa 22. 10. 2007 oznámila navrhovateľovi, že v súlade s exekučným príkazom boli vykonávané zrážky zo mzdy povinnému a tieto boli poukazované na účet exekútora, v tom čase v celkovej výške 6.277,-- Sk. Oznámením zo dňa 24. 10. 2007 bolo navrhovateľovi exekútorom uvedené, že v exekučnej veci sú poukazované pravidelné zrážky zo mzdy povinného a zostáva na úhradu čiastka 777,-- Sk. Listom zo dňa 05. 12. 2007 oznámil súdny exekútor X.. B. S. zamestnávateľovi povinného zrušenie príkazu a exekučného príkazu zrážky zo mzdy povinného, nakoľko došlo k úhrade vymáhanej pohľadávky. Listom zo dňa 18. 01. 2008 súdny exekútor vrátil poverenie vydané v tejto veci Okresnému súdu Veľký Krtíš.

Podľa Zmluvy o vykonaní exekúcie zo dňa 11. 12. 2001 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a súdnym exekútorom X.. B. S., bolo dojednané, že súdny exekútor vykoná exekúciu proti povinnému X. I. na pohľadávku vo výške 4.208,-- Sk v prospech oprávneného. V čl. 2 bolo dojednané, že oprávnený považuje službu za poskytnutú v deň doručenia poslednej úhrady jeho pohľadávky s príslušenstvom a súhlasil, aby splátky od povinného boli poukazované na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor sa zaviazal poukázať platbu povinného v prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora.

Podľa oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 18. 02. 2015 je súdny exekútor X.. B. S. stále vedený v zozname súdnych exekútorov. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR došlo dňa 21. 06. 2009 k rozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie exekútora X.. B. S. - súdneho exekútora so sídlom exekučného úradu vo G., Z. Č.. X. Pozastavenie výkonu exekúcie stále trvá.

Na základe námietky odporcu o jeho pasívnej legitimácii, súd v prvom rade posudzoval dôvodnosť tejto námietky. Navrhovateľka uplatňovala svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na výkon súdneho exekútora v rámci exekučného konania, ako aj s poukazom na uzavretú zmluvu o výkone exekúcie s odporcom. Odporca v tomto konaní bol navrhovateľom označený ako fyzická osoba. Je však zrejmé, že odporca vykonával funkciu súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky navrhovateľa ako oprávneného. Na základe zistenia súdu je nepochybné, že v čase rozhodovania v tejto veci odporca naďalej je vedený ako súdny exekútor, hoci má pozastavenú činnosť exekútora rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR. Navrhovateľka svoj nárok považovala za občiansko-právny vzťah, v rámci ktorého odporca zodpovedá za bezdôvodné obohatenie, ktoré na jej úkor získal.

V kontexte tohto právneho hodnotenia súd konštatuje, že Najvyšší súd SR sa vo viacerých svojich rozhodnutiach venoval problematike výkladu vzťahu medzi exekútorom a účastníkmi exekučného konania, ktorý bol vyjadrený okrem iného aj v rozhodnutiach - uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo

199/2009 zo dňa 18. 02. 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08. 08. 2012. Súd cituje právne zhodnotenie uvedené v predmetných rozhodnutiach nasledovne.

Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (viď ). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

Pre vyriešenie otázky, či ten - ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti ( ), ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ale aj pre posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“). Podľa Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom (viď vyššie) vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa . Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne . Dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná ) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade žalobkyňa svoj nárok „na vydanie bezdôvodného obohatenia“ vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý: 1. vznikol medzi ňou ako účastníčkou exekučného konania a súdnou exekútorkou vykonávajúcou exekučnú činnosť, 2. sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo tu o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi exekučného konania) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti viď napr. ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku oprávňujúce súdneho exekútora zakázať povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii, ako aj ustanovenie § 54 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňujúce súdneho exekútora predvolať povinného a vyzvať ho na vyhlásenie o jeho majetku). Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah.

Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle tým, že exekútor nesplní povinnosť uhradiť oprávnenému vymoženú pohľadávku.

Ďalej súd uvádza, že žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.

V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím žalobkyňa vymedzila skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala jej nárok na zaplatenie požadovanej sumy je potrebné vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený nárok vyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ( ďalej len EP), ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Súd skúmal, či iný osobitný o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ods.1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . Podľa ods. 4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Súd konštatuje, že pokiaľ súdny exekútor prijal plnenie od povinnej a toto plnenie nevyplatil oprávnenému, t. č. navrhovateľke, hoci na to bol povinný, jeho konanie sa posudzuje ako nečinnosť pri výkone verejnej moci a z tohto dôvodu patrí navrhovateľovi nárok na náhradu škody voči štátu, ktorý je pre tento konkrétny prípad zastúpený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Na podporu tohto záveru súdu svedčí aj súčasná právna úprava EP, kedy novelou č. účinného od 1.11.2013 bolo rozšírené ust. o ods. 8 až 12, ktoré znejú:

(8) Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.

(9) Lehota na poukázanie plnení podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie presiahne päť eur a pri platbách poukazovaných exekútorom oprávnenému do zahraničia 50 eur.

(12) Porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.

(13) Ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Uvedené konanie exekútora zákon považuje za neplnenie povinností exekútora vyplývajúce z činností pri výkone štátom zverenej verejnej moci a preto je exekútor za neplnenie povinností disciplinárne zodpovedný, avšak voči oprávnenej osobe, ktorej vznikne škoda konaním, resp. opomenutím konania exekútorom, je zodpovedným subjektom štát. Vzhľadom na uvedené závery súd konštatuje, že odporca, tak ako je označený v návrhu na začatie konania nie je nositeľom povinností splniť pohľadávku, ktorej sa domáha navrhovateľ v tomto konaní a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa V tomto konaní bol plne úspešný odporca, ktorý si v tomto konaní žiadnu náhradu neuplatnil a preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).