Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-129-2014.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-8T/129/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudca JUDr. Dušan Kán, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. marca 2015 v Košiciach, v trestnej veci proti obžalovanému R. H., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný R. H., nar. XX.X. XXXX v V., trvale bytom V. - W. R., toho času bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý, ž e
- v Košiciach na ulici W. V..XX dňa 5.10. 2014 okolo 14.00 hod sa v byte X. H. verbálne, vulgárne vyhrážal smrťou svojmu bratovi poškodenému T. H., čím takto u menovaného spôsobil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
Za to mu súd ukladá
Podľa § 360 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6( šesť ) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. H., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním zápisnice o výpovedi svedka T. H. a svedkyne X. H., podľa § 269 Trestného poriadku, prečítaním listinných dôkazov a oboznámením s celým obsahom spisového materiálu: Obžalovaný R. H. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 5.10. 2014 v popoludňajších hodinách prišiel do bytu, kde býva jeho mama a brat T., bol dosť pod vplyvom alkoholu a preto si na všetko nespomínal,
ale pamätal si, že bratovi T. na chodbe bytu vulgárne nadával a taktiež sa mu aj vyhrážal. Dodal, že svoj čin veľmi ľutuje a svojmu bratovi sa chce za všetko ospravedlniť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel spáchanie skutku, vypovedal v tom zmysle, že v inkriminovaný deň vypil alkohol, ale nie je si vedomý toho čo spravil, t.j. nemal úmysel niekomu ublížiť. Pripustil, že niečo povedal, ale nespomínal si, aby sa vyhrážal. Na záver dodal, že si je vedomý ako na neho alkohol pôsobí. Zo zápisnice o výpovedi z prípravného konania svedka T. H. vyplynulo, že dňa 5.10. 2014 bol doma vo svojej izbe, okolo 14.00 hod. prišiel do bytu obžalovaný, potom čo ho do bytu pustila ich matka. Obžalovaný nemá v byte trvalý pobyt, nakoľko mu ho matka zrušila pre neustále požívanie alkoholických nápojov. Keď už bol obžalovaný dnu v byte počul ako sa s matkou vo vedľajšej izbe háda, že ,, podporuje príživníka, kokota “ , čím myslel jeho a keď matka obžalovaného požiadala, aby z bytu
odišiel, snažil sa dostať do jeho izby, ale matka mu v tom zabránila a ťahala ho násilím preč z bytu, čo sa jej aj podarilo. Počas toho ako matka obžalovaného ťahala z bytu preč, on sa mu vyhrážal slovami ,, Keď vyjdeš vonku odjebem ti hlavu “. Svedok ešte dodal, že keď sa obžalovaný snažil k nemu dostať do izby, on z vnútornej strany pridŕžal dvere, aby sa nedostal dnu a vtedy sa obžalovaného veľmi zľakol a týmto konaním vzbudil u neho dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční. Ako ďalej brat obžalovaného uviedol, problémy s bratom ( obžalovaným ) trvajú už dlho cca 10 rokov, neustále sa mu vyhrážal, že ho podreže, zabije a pod. On už v minulosti na obžalovaného podával trestné oznámenie, ale nakoľko brat sa mu ospravedlnil a on sa vtedy nad ním zľutoval, vec sa skončila zmierom. Okrem toho bol obžalovaný viackrát riešený pre priestupky voči občianskemu spolunažívaniu. Na správaní obžalovaného sa však nič nezmenilo. Ako vyplýva zo zápisnice o výpovedi z prípravného konania svedkyne X. H. ( matky obžalovaného ), táto dňa 5.10. 2014 bola doma spolu so svojím synom T., ktorý s ňou býva v byte, lebo jediný z jej troch synov sa slušne správa, pracuje a prispieva na domácnosť. Okolo 14.00 hod. zazvonil obžalovaný a ona išla otvoriť. Videla na ňom, že má vypité, pustila ho dnu, dala mu obed v kuchyni, on medzi rečou ako sa rozprávali začal nadávať na svojho brata T., že on v byte môže stále byť, že ona ho nevyhodí a on je príživník a pod.. Syn T. bol po celý čas vo svojej izbe. Obžalovaný, keď už bol veľmi rozčúlený, išiel ku izbe svojho brata T., pričom ona ho odtiahla a podarilo sa jej ho vyhodiť z bytu a ešte za dverami bytu sa bratovi T. vyhrážal ,, že keď vyjde vonku, tak mu odjebe hlavu “. Tiež uviedla, že obžalovaný sa snažil dostať do bratovej izby a on z vnútornej strany držal dvere, aby sa obžalovaný nemohol dostať k nemu do izby. Na hlavnom pojednávaní boli taktiež oboznámené listinné dôkazy, a síce: Oboznámená bola charakteristika obžalovaného z MÚ MČ Košice - Nad jazerom zo dňa 10.11. 2014 a odpis z registra trestov. Hlavné pojednávanie prebehlo v rámci konania pred súdom kontradiktórnym spôsobom za súčasného uplatnenia všetkých základných zásad charakteristických pre toto procesné štádium (najmä zásady kontradiktórnosti, zásady bezprostrednosti, ústnosti a zásady verejnosti). Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinný zo spáchania predmetného skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného, čo sa týka skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, bola preukázaná výpoveďami svedkov, ktorí v podstate zhodne opísali skutok, tak ako sa stal v inkriminovaný deň. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý ako sa správa po požití alkoholu a aj keď tvrdil, že nemal v úmysle nikomu ublížiť, svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Svedkovia zhodne vypovedali, že potom, čo matka obžalovaného násilím vyhodila z bytu, keď on sa snažil dostať do bratovej izby, adresoval mu slová ,, že keď vyjde vonku, tak mu odjebe hlavu “. Skutok uvedený vo výrokovej časti súd právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona. Obžalovaný
svojím konaním naplnil všetky formálne znaky tejto skutkovej podstaty a jednak aj materiálny znak ( t. j. nebezpečnosť činu pre spoločnosť). Nebezpečnosť činu pre spoločnosť bola v tomto prípade daná najmä významom spoločenského záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorý bol trestným činom obžalovaného porušený (a síce život a zdravie). Subjekt prečinu nebezpečného vyhrážania je všeobecný. Tohto trestného činu sa teda môže dopustiť každá trestne zodpovedná fyzická osoba. Aj tento obligatórny znak skutkovej podstaty bol v prípade obžalovaného naplnený.
Subjektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania spočíva v úmyselnom konaní páchateľa. Obžalovaný zároveň konal v priamom úmysle. Za prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 2 písm .b) Tr. zákona zákon umožňuje uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 36 mesiacov. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest jednak vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne trestaný, v jednom prípade už platí fikcia neodsúdenia. Obžalovaný sa v tomto prípade dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V rámci úvah o určení druhu trestu a výmery súd vychádzal u obžalovaného R. H. z trestnej sadzby šesť až tridsaťšesť mesiacov. Prihliadal predovšetkým na spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom poukazujúc na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, nemohol obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody.
Po vyhodnotení všetkých zákonných kritérií súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu (s prihliadnutím na funkcie, ktoré má trest, ako taký, plniť v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona) bude v prípade obžalovaného nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a síce v dolnej hranici trestnej sadzby - t. j. vo výmere 6 mesiacov.
Pre výkon predmetného trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona).
Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Košice II. na Krajský súd v Košiciach.