Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-163-2013.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II - samosudca JUDr. Bohuslav Padrta, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.03.2015 v Bratislave takto
rozhodol:
D. I. B. M. Z. D. Č. Í. Y. , ------------------------------------------
nar. XX.XX.XXXX v H., trvalé bydlisko Y. C. G. č. XXX, ženatý, národnosti slovenskej, zamestnaný ako vodič, t.č. v mieste bydliska,
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e
dňa 03.01.2011 v čase okolo 14,00 hod. v Bratislave medzi 12-13 km diaľnice D1 smerom na Žilinu, ako vodič riadil nákladné vozidlo - ťahač zn. DAF XF 95.430, EČV: G. XXX BA spolu s návesom EČV: SC XXX YC v pravom jazdnom pruhu, išiel predpísanou rýchlosťou v bezpečnej vzdialenosti od osobného motorového vozidla idúceho pred ním a spôsobil z nedbanlivosti usmrtenie poškodeného prof. Ing. C. D.Ú. CSc., keď neskoro reagoval na vozidlo zn. Suzuki Swift SX 4, EČV: BA XXX ZJ nachádzajúce sa v pravom jazdnom pruhu pred ťahačom, ktoré z nezistených príčin začalo intenzívne brzdiť, následne narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Suzuki Swift SX 4, EČV: BA XXX ZJ, ktoré riadil poškodený, ktorý v dôsledku zrážky utrpel zranenia nezlučiteľne so životom a to úrazovo-krvácavý šok, závažné poranenia hlavy, trupu a pravej dolnej končatiny, pričom vodič D. I. oneskorene o 0,81 sekundy zareagoval na bezdôvodné intenzívne brzdenie vozidla Suzuki Swift SX 4 a do tohto narazil, dychovou skúškou u obžalovaného alkohol zistený nebol,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.,
a o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím k § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 1 /jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák., za prijatia spoločenskej záruky kolektívu spolupracovníkov spol. N. U., s.r.o. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá skupiny C1E, CE v trvaní 1 /jeden/ rok.
odôvodnenie:
Obžalovaný D. I. dňa 03.01.2011 v čase okolo 14,00 hod. v Bratislave medzi 12-13 km diaľnice D1 smerom na Žilinu, ako vodič riadil nákladné vozidlo - ťahač zn. DAF XF 95.430, EČV: SC XXX BA spolu s návesom EČV: SC XXX YC v pravom jazdnom pruhu. Išiel predpísanou rýchlosťou v bezpečnej vzdialenosti od osobného motorového vozidla idúceho pred ním. Vozidlo pred ním začalo bezdôvodne brzdiť, do tohto narazil a spôsobil z nedbanlivosti usmrtenie poškodeného prof. Ing. C. D. CSc.. Neskoro reagoval na vozidlo zn. Suzuki Swift SX4, EČV: BA XXX ZJ nachádzajúce sa v pravom jazdnom pruhu pred ťahačom, ktoré z nezistených príčin začalo intenzívne brzdiť, následne narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Suzuki Swift SX4, EČV: BA-XXXZJ, ktoré riadil poškodený. Tento v dôsledku zrážky utrpel zranenia nezlučiteľne so životom a to úrazovo-krvácavý šok, závažné poranenia hlavy, trupu a pravej dolnej končatiny, pričom vodič D. I. oneskorene o 0,81 sekundy zareagoval na bezdôvodné intenzívne brzdenie vozidla Suzuki Swift SX4 a do tohto narazil, dychovou skúškou u obžalovaného alkohol zistený nebol. Obžalovaný I. vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo idúce pred ním začalo z ničoho nič intenzívne brzdiť. Strhol volant na zvodidla a narazil do toho vozidla. Išiel rýchlosť 80 - 81 km/h. Vzdialenosť medzi ním a pred ním idúceho vozidla bola asi 40-60 m. Vôbec ho nenapadlo, že by mohol vodič tohto vozidla bezdôvodne brzdiť na prázdnej ceste. Viditeľnosť bola dobrá, sem tam poletoval sneh. Sedel v kamióne a oči mal vo výške cca 2,5 metra nad úrovňou vozovky. Preto vie, že pred tým autom nebola žiadna prekážka, ani zviera, vôbec nič. Mal výhľad na dlhu vzdialenosť pred vozidlo poškodeného. Po náraze išiel k osobnému autu. Prišiel tam asi 20-30 ročný chlapec. Pán ležal v aute, v krči, prezreli ho vizuálne, pričom vonkajšie zranenia nemal. Poškodený nemal vôbec zapnutý bezpečnostný pás. Za 10 min prišla sanitka, potom prišla aj druhá sanitka. Lekár prezrel zraneného, pýtal si límec a žiadal nosidlá a povedal, že je tam silný infarkt. Toto počul na vlastné uši. Potom prišla druhá sanitka, vybrali nosidlá. Vyberali pána poškodeného z auta a naložili ho na nosidlá a dali ho do druhej sanitky. Trvalo to asi 10-15 min, potom prišiel lekára a povedal, že pán v sanitke skonal. Chceli ho vyložiť zo sanitky, ale policajti im to zakázali, povedali, aby ho odviezli sanitkou. Čo sa dialo s nebohým to ďalej nevedel. Uviedol, že ho to veľmi mrzí, denne nad tým rozmýšľa. Neviem si vysvetliť, pretoč ten vodič pred ním začal prudko brzdiť. Po príchode dcéry poškodeného jej chcel prejaviť sústrasť, dopravný policajt ho však k nej nepustil. Bola to po 20-tich rokoch riadenia vozidiel, jeho prvá havária. Má najazdených cca dva milióny kilometrov.
Znalkyňa z odboru zdravotníctva Doc. MUDr. N. H., uviedla, že sa pridržiava záverov znaleckého, ktorý vypracovali spolu s MUDr. I.. Na zistených záveroch nechce nič zmeniť. Poškodený utrpel také zranenia, ktoré sú typické pre dopravnú nehodu, ktorej bol účastníkom a pri tejto nehode svojim zraneniam podľahol, pretože úrazovo krvácavý šok po poranení vnútorných orgánov, závažné poranenia hlavy a trupu sa nezlučovali so životom. Z charakteru poranení vyplýva, že tieto vnikli ešte za života poškodeného. Akútna zdravotná závada na tele nebohého, ktorá by viedla k jeho smrti pred nehodou, zistená nebola. Zdravotnú dokumentáciu poškodeného znalci k dispozícii nemali. Zistili iba chorobné zmeny vyvolané vekom poškodeného. Na srdci zistili drobnú jazvičku, to znamená, že nezistili žiadne ischemické čerstvé chorobné zmeny srdca, teda zistené sklerotické poškodenie, nebolo takého charakteru, že by sa jednalo u neho o akútny infarkt. Znalkyňa uviedla, že nevie jednoznačne uviesť či nebohý mal alebo nemal zapnutý pás. Posudok MUDr. Y. a MUDr. Y., potvrdil rovnaké závery aké ustálili znalci MUDr. H. a MUDr. I..
Znalec Ing. N. Y., znalec z odboru dopravy, pri osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že sa pridržiava záverov svojho znaleckého posudku a na svojich záveroch nechcem nič zmeniť. Znalec potvrdil, že vodič I. išiel predpísanou rýchlosťou a dodržal bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami. Znalec ustálil, že technika jazdy vodiča Suzuki teda poškodeného nebola správna, tento začal brzdiť, pričom dôvodom zníženia rýchlosti nebol technický stav vozidla, pretože vozidlo Suzuki a jeho brzdy
boli v poriadku. Taktiež technický stav ťahača a návesu bol technickej bezchybný. V tomto konkrétnom prípade, keď na vozidle Suzuki zasvietili brzdové svetla, to bol okamih, kedy mala začať reakcia vodiča kamiónu na brzdenie. Keby v tomto okamihu začal vodič kamiónu reagovať, a ihneď stlačil brzdový pedál, vtedy by k stretu nedošlo. Pri simulácii v programe vyšlo, že vodič kamiónu začal brzdiť o 0,81 sekundy neskôr. Technika jazdy vodiča kamiónu bola preto podľa záveru znalca nesprávna. Keby začal brzdiť vtedy keď sa zasvietili brzdové svetla, tak by za vozidlom Suzuki zastavil. Príčinou nehody nebola bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami, vodič I. išiel za ťahačom v bezpečnej vzdialenosti, ale príčinou bola neskorá reakcia vodiča nákladnej súpravy na brzdiace vozidlo pred obžalovaným o 0,8 sekúnd. Znalec opakovane potvrdil, že vodič I. išiel predpísanou rýchlosťou a dodržal bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami.
Svedok Mgr. N. H. uviedol, že bol ako technik na mieste nehody a bol prítomný pri úkonoch pri riešení a dokumentovaní nehody a vtedy realizoval pokyny vyšetrovateľa.
Svedkovia policajti Š. , Q. a R. uviedli, že boli na mieste nehody, táto bola smrteľná a na okolnosti si už nepamätajú, pretože to bolo dávno.
Z výpovede MUDr. G. mal súd zistené, že bol ako lekár v záchranke privolanej k nehode. Pacient bol v zlom stave, poskytovali mu zdravotnú starostlivosť a prevážali ho v sanitke do Ružinova. Na okolnosti prevozu ani na stav pacienta si už nepamätá. Svedok N. I. bol v sanitke ako záchranár, pričom uviedol, že si na nehodu ani na okolnosti nepamätá.
N. Y. bol taktiež v sanitke ako záchranár, pričom tento vo svojej výpovedi uviedol, že po príchode k nehode, resuscitovali staršieho pána, odsávali mu krv z úst, a po pol hodine lekár rozhodol o ukončení oživovania - pacient exitoval a pretože už bol vo vozidle, tak ho odviezli do Ružinova, kde ho zložili do miestnosti pre telá po exitu.
Z posudku G., s.r.o., mal súd preukázané, že vozidla ktoré boli účastné na nehode boli pred nehodou v dobrom technickom stave.
Miesto nehody, postavenie vozidiel ich poškodenie, mal súd zdokladované z protokolu o nehode a z fotodokumentácie.
Z lekárskych správ mal súd preukázané, že vodič vozidla Suzuki pán D. bol zdravotne spôsobilý viesť motorové vozidlo.
U vodiča ani u poškodeného nebol zistený v dychu resp. v krvi alkohol.
Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako i v ich súhrne tieto hodnotil nielen izolované, ale aj ich súhrnne o starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu a dospel k záveru, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. a z tohto prečinu ho súd uznal aj vinným. Po vyhodnotení okolností nehody a výrazného spoluzavinenia nehody samotným poškodeným, súd na rozdiel od obžaloby žalovaný skutok nekvalifikoval podľa § 149 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný podľa záveru súdu neporušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Okresný súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov k zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., a pri svojom rozhodovaní o uznaní vinný vychádzal v prvom rade zo znaleckého posudku Ing. Y. č. 24/2011, kde znalec z odboru cestnej dopravy na položenú otázku, aby sa vyjadril k možnostiam účastníkov cestnej premávky zabrániť dopravnej nehode konštatoval možnosť zabránenia nehode skoršou reakciou vodiča I. a to o 0,8 sekundy. Práve tento krátky okamih zo strany obžalovaného mal príčinnú súvislosť so vzniknutou dopravnou nehodou a fatálnym následkom. Znalec však jednoznačne uviedol, že riadenia a pohyb vozidla samotného poškodeného pána D., kedy začal z technického hľadiska neodôvodnene brzdiť, bola nesprávna a bola spúšťačom nehodového deja. Skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu, viedlo súd k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby § 149 Tr. zák.
K osobe obžalovaného mal súd zistené, že doposiaľ súdne trestaný nebol. Z výpisu z registra priestupkov je zrejmé, že doposiaľ nebol Obvodným úradom riešený za priestupok.
Súd po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musel prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Obžalovanému súd priznal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, nič mu nepriťažuje. Po vyhodnotení okolností prípadu a zvážení pomerov páchateľa, ako i toho, že obžalovaný spáchal prečin z nedbanlivosti a prejavil ľútosť nad spôsobeným nenapraviteľným následkom nehody, uložil mu súd trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na primeranú skúšobnú dobu 18 mesiacov. Súd pri ukladaní podmienečného trestu zvážil aj ponúknutú spoločenskú záruku za nápravu páchateľa, ktorú ponúkol kolektív pracovníkov N. U., s.r.o.. Táto záruka spĺňa všetky zákonné náležitosti a túto súd pri svojom rozhodovaní akceptoval a prijal.
Pretože obžalovaný I. spáchal trestnú činnosť v súvislosti s porušením predpisov pri vedení nákladného motorového vozidlá - ťahača a návesu v cestnej premávke, uložil mu súd aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel skupiny C1E a CE na dobu 1 rok. Súd pri ukladaní týchto trestov zvážil uplynutie dlhšej doby od spáchania skutku.
Podľa presvedčenia súdu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, výchovné spolupôsobenie pracovného kolektívu po prijatí spoločenskej záruky za nápravu páchateľa, ako i uložený trest zákazu činnosti budú na obžalovaného dostatočne výchovne vplývať, aby sa vyvaroval v budúcnosti trestnej činnosti.
Poškodená Ing. D. si v trestnom konaní neuplatnila žiadny nárok na náhradu škody, preto súd v adhéznom konaní o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Obžalovaný môže podať odvolanie do výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. Prípadné odvolanie sa podáva na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie má odkladný účinok.