Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-4-2015.pdf
PDF · 99.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľky: Y. B., nar.XX.X.XXXX, bytom A..I. XXXX/X, J. proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO 35 792 752 zastúpenému Advokátska kancelária JUDr.Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp.zn.179/11/14 zo dňa 9.12.2014 v celom rozsahu.
Súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp.zn.179/11/14 zo dňa 9.12.2014 odkladá do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 eura na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp.zn.179/11/14 zo dňa 9.12.2014 a zároveň odkladu vykonateľnosti tohto rozsudku do právoplatného skončenia konania o jeho zrušenie z dôvodu, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Slovenského arbitrážneho súdu, nakoľko rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny úkon neplatná a rozhodcovská doložka obsiahnutá k tejto zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods.4 písm.r/ OZ neplatná ako neprijateľná podmienka. Namietala, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň sa domáhala odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom na pojednávaní uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere prakticky ani nevedela, že podpísala aj rozhodcovskú zmluvu až pokiaľ jej neprišiel rozhodcovský rozsudok. Zmluvu o úvere spolu s ďalšími dokladmi podpísala bez toho, aby si ich prečítala a zástupca spoločnosti jej nevysvetlil, čo podpisuje, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu. Keďže potrebovala súrne peniaze, tak reagovala na inzerát odporcu a telefonicky požiadala o poskytnutie úveru,
pričom nahlásila svoje osobné údaje a ešte v ten istý deň sa so zástupcom spoločnosti stretla v kaviarni, kde jej doniesol kopu papierov s tým, aby ich podpísala. Obsah týchto zmlúv bol napísaný malým písmom a preto ho prakticky ani nečítala a ani sa nemala s kým poradiť a doklady iba podpísala, pričom v tom čase ani nevedela, čo je to revolvingový úver. O takýto úver nemala záujem, pretože chcela iba požičať určitú sume peňazí s tým, že ich po splátkach vráti. Z úveru v sume 1.500 eur však dostala iba okolo 1.300 eur, ktoré jej boli zaslané na druhý deň na účet s tým, že zrazená suma predstavuje nejaký poplatok, ale ona nevie, za čo jej to zrazili. Zástupca spoločnosti sa ponáhľal s tým, že má veľa klientov a iba jej ukazoval, kde má papiere podpísal a preto ich ani nemohla čítať a nebola oboznámená s výškou úrokov. O začatí rozhodcovského konania nemala vedomosť a jej bol doručený priamo rozsudok rozhodcovského súdu aj s kópiou žaloby a preto nemala možnosť vyjadriť sa k žalobe pred vydaním rozsudku.
Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že rozhodcovská zmluva je individuálnym právnym úkonom nielen po stránke formálnej ale aj materiálnej, pričom jej uzatvorenie nebolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Okrem toho dlžník bol oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Poukázal na súčasnú rozhodovaciu činnosť súdov ohľadom rozhodcovskej zmluvy, ktorá spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako aj oboznámením sa so spisom Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn.179/11/14 a s predloženými dokladmi, pričom zistil, že odporca uzavrel s navrhovateľkou dňa 4.12.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č.8500018558 na základe jej žiadosti o poskytnutie úveru v sume 1.500 eur s tým, že v tejto výške bol úver pre navrhovateľku schválený a tento mala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eura a teda celková čiastka, ktorú mala navrhovateľka zaplatiť , predstavovala 3.375,54 eura. Pri uvedenom úvere bola RPMN 67,51 % a ročná úroková sadzba 70,01 %. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania, ktoré tvorili prílohu tejto zmluvy a zároveň dňa 4.12.2012 (v uvedený deň zmluvy podpisoval odporca a navrhovateľka ich podpisovala dňa 27.11.2012) účastníci uzavreli rozhodcovskú zmluvu č.8500018558, podľa ktorej odporca ako veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom s tým, že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa článku 4 a článku 5 rozhodcovskej zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto súdov a to Slovenský arbitrážny súd alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V článku 7 zmluvy je uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy.
Zo spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn.179/11/14 vyplýva, že odporca sa žalobou zo dňa 20.11.2014 na uvedenom súde domáhal od navrhovateľky zaplatenia pohľadávky vo výške 2.145,10 eura s prísl. s tým, že navrhovateľka na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.8500018558 zo dňa 4.12.2012 riadne neplatila splátky a dostala sa do omeškania o viac ako tri mesiace, pričom doposiaľ zaplatila len sumu 1.230,44 eura a vymáhaná suma 2.145,10 eura predstavuje súčet neuhradených splátok. Uvedená žaloba bola doručená rozhodcovskému súdu dňa 28.11.2014 a jej prílohu tvorili pokus o zmier zo dňa 22.10.2014, rozhodcovská zmluva č.8500018558 zo dňa 4.12.2012, revolvingová zmluva č.8500018558 z toho istého dňa spolu so zmluvnými dojednaniami ako aj oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 4.12.2012 a karta klienta. Slovenský arbitrážny súd dňa 9.12.2014 vydal rozhodcovský rozsudok , ktorým zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 2.145,10 eura spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania ako aj trovy rozhodcovského konania, poplatok za rozhodcovské konanie a trovy právneho zastúpenia. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 22.12.2014 a týmto dňom bola vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 30.12.2014.
Podľa § 40 ods.1 Zákona č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.
Podľa ods.2, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods.1 veta prvá zákona č.244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 1 ods.1 písm.a/ Zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
Podľa ods.4 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis, (2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje. (2) Zákon č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Podľa § 45 ods.1 písm.e/ zákona č.335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 47 ods.1 cit.zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 73 ods.1 cit.zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa ods.2 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.3 tým nie je dotknuté.
Podľa ods.3 rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods.3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods.4/ písm.r / za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaný dôvodne a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že od 1.januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tak podľa § 73 ods.1 cit.zákona sa na posúdenie sporu musel použiť zákon č.335/2014 Z.z. , avšak trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa museli použiť predpisy účinné do 31.12.2014 a teda podľa § 41 ods.1 zákona č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 navrhovateľka žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohla podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku a keďže tento jej bol doručený dňa 22.12.2014, tak žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná na súde dňa 5.1.2015 bola podaná v lehote. Navrhovateľka vo svojej žalobe napádala platnosť rozhodcovskej zmluvy a preto sa súd sústredil pri svojom rozhodovaní predovšetkým na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 4.12.2012, pretože v prípade neplatnosti tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy by existoval dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 47 ods.1 s poukazom na § 45 ods.1 písm.e/ zákona č.335/2014 Z.z. .
Je nesporné, že účastníci dňa 4.12.2012 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere a zároveň aj rozhodcovskú zmluvu č.8500018558, pričom podľa názoru súdu takto koncipovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a to v neprospech spotrebiteľa a to napriek tomu, že bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa môže javiť ako individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu však nielenže nebola dojednaná individuálne alebo bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa , ktorého motiváciou bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Uvedené vyplýva aj z výpovede navrhovateľky, ktorá spontánnym spôsobom
vypovedala, že jej privátnym cieľom bolo získať finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy a tieto vrátiť pravidelnými splátkami, pričom nemala žiadne informácie o charaktere úveru a ani nevedela, čo je to revolvingový úver a rozhodcovskú zmluvu podpísala spolu s ostatnými dokladmi bez toho, aby jej bol vysvetlený jej obsah a význam, pričom zástupca odporcu konal v časovom strese a neumožnil jej oboznámiť sa s dokladmi prípadne jej nevysvetlil obsah dokladov, ktoré podpisuje. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku, bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská zmluva v článku 5 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ ( v tomto prípade odporca) je ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Z toho dôvodu dospel súd k záveru, že dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva, v akom rozsahu bola navrhovateľka ako spotrebiteľ poučená o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a navrhovateľka teda nemala reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. V spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní a uvedené vyplýva aj z obsahu rozhodcovského spisu, keď navrhovateľka nebola žiadnym spôsobom upovedomená o podaní žaloby na rozhodcovský súd a nebola jej daná žiadna možnosť vyjadriť sa k nej a po niekoľkých dňoch od podania žaloby vydal rozhodcovský súd rozsudok bez toho, aby sa bližšie zaoberal neprimeranosťou sankcii z dôvodu neuhrádzania splátok úveru. Uvedená neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje, že súd má právo zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 47 ods.1 zákona č.335/2014 Z.z. a preto súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pretože ak je rozhodcovská zmluva neplatná z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, tak rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať o uplatnenom nároku odporcu. Odporca síce poukazoval na niektoré rozhodnutia súdov ohľadom platnosti rozhodcovskej zmluvy, avšak je potrebné k tomu uviesť, že súd sa oboznámil aj s ďalšími rozhodnutiami súdov druhého stupňa, ktoré majú na otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy opačný názor a vzhľadom na spôsob uzavretia zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy a prístup k navrhovateľke ako spotrebiteľovi vychádzal pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy z tých rozhodnutí súdov, ktoré mali na otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy opačný názor (uznesenia KS v Nitre sp.zn. 25CoE/189/2014 zo dňa 29.1.2015 a sp.zn.15CoE/492/2014 zo dňa 30.1.2015).
Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku môže podľa § 47 ods.1 zákona č.335/2014 Z.z. súd pokračovať v konaní na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe a na uvedenú skutočnosť súd upozorňuje účastníkov s tým, že nemôže konať ďalej vo veci bez uvedeného návrhu alebo vzájomného návrhu tak, ako tomu bolo predtým podľa § 43 ods.1 zákona č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka navrhla odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a s poukazom na ust.§ 46 ods.2 Zákona č.335/2014 Z.z. ako aj s poukazom na § 40 ods.3 zákona č.244/2002 Z.z. súd tomuto návrhu vyhovel, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný ešte podľa zákona č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 a teda nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a preto je tu obava, že uvedený rozhodcovský rozsudok by mohol byť použitý ako exekučný titul pre podanie návrhu na exekúciu.
Navrhovateľka je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods.2 písm.za/ Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a jej návrhu bolo vyhovené, tak súd podľa § 2 ods.2 cit.zákona zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 eura (položka 3 písm.c/ Sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .