Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3P-61-2012.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Bardejove samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci navrhovateľa W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., proti odporkyni J. M., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., zast. JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou so sídlom Slovenská 5, 085 01 Bardejov, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, o rozvod manželstva s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania W. M., nar. XX.XX.XXXX a J. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX, súd r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletého Z. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka maloletého dieťaťa je p o v i n n á prispievať na jeho výživu sumou 50,- EUR mesačne k rukám otca maloletého dieťaťa, vždy do 15-teho dňa tohoktorého mesiaca vopred.
Styk matky s maloletým súd n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd náhradu trov štátu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov dňa 15.6.2012 sa domáhal rozvodu manželstva s príslušenstvom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa so žalobným návrhom, so sobášnym listom, s rodnými listami detí ako aj s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX.
Počas trvania manželstva sa účastníkom konania narodili štyria synovia, a to už plnoletí W. a W., Ľ. nar. dňa XX.XX.XXXX a Z. nar. dňa XX.X.XXXX.
V podaní doručenom súdu dňa 22.8.2012 odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s rozvodom manželstva. Je si vedomá, že urobila v živote chybu, ospravedlnila sa manželovi a on to prijal. Ďalej uviedla, že matka navrhovateľa manipuluje s jeho životom, on počúva viac matku ako manželku a jeho matka odhovára deti od nej ako matky detí. Poberá invalidný dôchodok a súčasne musí aj pracovať, aby mali doma z čoho žiť. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd manželstvo nerozviedol.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012 vyplýva, že šetrením pomerov bolo zistené, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, účastníci žijú len formálne, nehospodária spolu, nekomunikujú spolu, intímne sa nestýkajú. V prípade rozvodu manželstva kolízny opatrovník navrhol, aby maloletý Z. bol zverený do osobnej starostlivosti otca.
Podľa ustanovenia §-u 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia §-u 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §-ov 18 a 19 Zákona o rodine.
Podľa §-u 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa §-u 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
V predmetnej právnej veci súd zistil, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne rozvrátené a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní všetky svoje úlohy, ani svoju biologickú a ekonomickú funkciu. Vzájomná nedôvera medzi účastníkmi
konania viedla až k citovému odcudzeniu sa účastníkov konania. Súd má za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené.
S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia súd manželstvo účastníkov konania W. M., nar. XX.XX.XXXX a J. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX rozviedol.
Ohľadom úpravy styku s maloletým Z. M., nar. XX.X.XXXX súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Znalec doručil súdu dňa 24.11.2014 znalecký posudok, v ktorom doporučil súdu styk maloletého s rodičmi tak, že vzhľadom zistenia pri vyšetrení maloletého, resp. jeho rodičov, najmä na jeho citové vzťahy a osobné želanie je pre neho najmenej stresujúce, aby na čas po rozvode manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti otca. So závermi uvedenými v znaleckom posudku sa stotožnil aj kolízny opatrovník maloletého, čo uviedol v podaní doručenom súdu dňa 8.12.2014. Taktiež zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 18.9.2012 vyplýva, že šetrením pomerov bolo zistené, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, účastníci žijú len formálne, nehospodária spolu, nekomunikujú spolu, intímne sa nestýkajú. V prípade rozvodu manželstva kolízny opatrovník navrhol, aby maloletý Z. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Rovnako sa viackrát vyjadril aj samotný maloletý, ktorý sám žiada byť zverený do osobnej starostlivosti otca.
Čo sa týka výšky výživného pre maloletého Z., súd má za to, že suma 50,- € mesačne je primeraná vzhľadom k tomu, že otec na pojednávaní dňa 17.9.2013 výslovne uviedol, že v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jemu ako otcovi je mu jedno, ako bude určená vyživovacia povinnosť. Matka maloletého uviedla, že poberá invalidný dôchodok vo výške 190,- € mesačne a taktiež pracuje v automobilovom priemysle s príjmom cca 280,- € mesačne, čo predstavuje spolu sumu 470,- €.
Súd na základe vyššie uvedeného na čas po rozvode zveril maloletého Z. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na jeho výživu sumou 50,- EUR mesačne k rukám otca maloletého dieťaťa, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Styk matky s maloletým neupravil.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia §-u l44 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.