Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-209-2008.pdf
PDF · 112.23 KB
No categories available
12C/209/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľky U. Q., Y.. T., K.. XX. XX. XXXX, O. O. O., W. X, V. O. O., Š. T. Č.. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Krivánska ulica č. 4, proti odporcovi S. S., K.. XX. XX. XXXX, O. O. O., W. X, v konaní zastúpeného JUDr. Eva Segečová, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého ulica č. 26, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd v y p o r i a d a v a BSM účastníkov konania nasledovne:
Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje X-H. O. Č.. XX, K. X. V., O. P. Č.Í. W. XXXX, B. Č.. X, K. W. B. O. O. K. W. T., G. K. J. Č.. XXXX, B. K. R. Ú., S. R. O. O., V. S.. Ú.. W. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXX, v hodnote 49 790,88 Eur.
Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje tieto hnuteľné veci: 1 ks páperový paplón s vankúšom, 1 ks protialergický paplón s vankúšom, 5 ks krištáľových pohárov, 1 ks krištáľový popolník, 2 ks krištáľové vázy, 1 ks krištáľový svietnik, všetko v zostatkovej hodnote 127,23 Eur.
Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje tieto hnuteľné veci: obývacia stena Intertekta, sedacia súprava v obývacej izbe, televízny prijímač JVC, barový stolík, konferenčný stolík, koberec, 2ks garníž, 2 ks záclon, stojan na kvety, televízny prijímač, videorekordér, rádio Toshiba, fotoaparát, 3 ks šatníkových skríň zn. Gala, manželská posteľ, koberec Jekor, 2 ks páperových paplónov s vankúšmi, 2 ks protialergických paplónov s vankúšmi, kuchynský stôl a 5 ks stoličiek, chladnička, mraznička, kávovar, mixér - robot, 15 ks hrnčekov, 12 ks šálky s tanierikmi, 20 ks tanierov, 4 ks panvíc, sada hrncov, 15 ks varešiek, príbor pre 12 osôb, mikrovlnná rúra, stacionárny bicykel, čajová súprava, pozlátená kávová súprava, 24 ks sady pohárov, 10 ks ručne maľované obrazy, sadrový obraz, 2 ks detské obrazy, všetko v zostatkovej hodnote 783,94 Eur.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na úplné vyrovnanie majetkovej hodnoty navrhovateľke sumu 23 248,17 Eur, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd p r i k a z u j e záväzok - dlh navrhovateľke a odporcovi, každému v 1/2-ici, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke s U. Š., (Š.) G. P. XX. XX. XXXX vo výške poskytnutej pôžičky 23 235,74 Eur ku dňu zániku BSM vo výške 55 683,02 Eur.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 26. 09. 2008 žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní pod č. 15C/21/2007 a nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2007.
Súd na základe vykonaného dokazovania rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 15C/21/2007-24 zo dňa 29. 03. 2007 zistil, že na základe tohto rozhodnutia bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, pričom toto manželstvo bolo uzatvorené dňa 26. 10. 1985.
Rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2007.
Z uvedeného mal potom súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania trvalo od 26. 10. 1985 do 26. 05. 2007, kedy toto manželstvo zaniklo, pričom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov.
Navrhovateľka zmeneným návrhom doručeným súdu dňa 13. 10. 2011 navrhla zmenu a upravila žalobný návrh tak, že žiadala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželstvo po rozvode manželstva tak, že do výlučného vlastníctva odporcu bude prikázaný P. O. Č.. XX, K. X. V., O. P. Č. W. XXXX, B. Č.. X, K. W. B. O. O. K. W. T., G. K. J. B. Č.. XXXX, V. S.. Ú.. W. U. V. K. W. G. P. B. B. XXX/XXXXX v hodnote 49 790,88 Eur.
Zároveň žiadala prikázať do výlučného vlastníctva odporcu hnuteľné veci, ktoré účastníci konania nadobudli v priebehu manželstva v celkovej hodnote 783,94 Eur.
Zároveň do jej výlučného vlastníctva žiadala v priebehu konania prikázať hnuteľné veci, a to 1ks páperového paplóna s vankúšom, 1 ks protialergického paplóna s vankúšom, 5 ks krištáľových pohárov, 1 krištáľový popolník, 2 krištáľové vázy, 1 krištáľový svietnik, všetko v zostatkovej hodnote 127,23 Eur.
Z výpisu J. B. Č.. XXXX V. S.. Ú.. W., R. U. Q. O. O., súd zistil, že účastníci konania sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu nachádzajúceho sa na W. T., Č. O. XX, K. X. V., B. B. Č.. X, U. I. K. G. S. G. B. XXXX/ XX G. P. XX. XX. XXXX.
Odporca v tejto časti vyjadril s návrhom súhlas tak, že súhlasil, aby byt, ktorý je predmetom BSM bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a vychádzalo sa z hodnoty tohto bytu vo výške 49 790,88 Eur, pričom vyrovnávací podiel, ktorý má vyplatiť navrhovateľke potom predstavuje sumu 24 895,44 Eur.
Zároveň odporca vyjadril súhlas, aby hnuteľné veci boli prikázané jednak do vlastníctva navrhovateľky v časti pokiaľ navrhovateľka žiadala tieto hnuteľné veci určiť do jej výlučného vlastníctva a taktiež s hnuteľnými vecami, ktoré žiadala navrhovateľka prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň odporca vyjadril súhlas, aby vyrovnávací podiel, ktorý má vyplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania hnuteľných vecí, predstavoval sumu 328,36 Eur.
Odporca v priebehu konania uviedol, že z prostriedkov, ktoré patrili do BSM boli vynaložené finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť na zakúpenie hnuteľných vecí slúžiace navrhovateľke na podnikanie. Malo sa jednať o chladničku na kvety 900 l v zostatkovej hodnote 20 000,-- Sk, registračnú pokladnicu vo výške 1 500,-- Sk, zásuvku pod pokladňu vo výške 500,-- Sk, stojan na kvety 3 000,-- Sk, drevený paraván vo výške 2 000,-- Sk, kovové regále vo výške 1 000,--Sk a predajný pult vo výške 1 000,-- Sk. V súhrne tieto veci predstavovali hodnotu 962,62 Eur, z ktorého odporca žiadal vyrovnávací podiel vo výške 1/2-ice, t.j. 481,31 Eur.
Navrhovateľka s vyrovnávacím podielom vo výške 481,31 Eur za veci, ktoré jej slúžili na podnikanie a boli zakúpené z prostriedkov BSM vyjadrila súhlas s tým, že takýto vyrovnávací podiel pre odporcu je vo výške 481,31 Eur, vzhľadom k tomu, že sa jedná o investíciu zo spoločného majetku vloženú do podnikania navrhovateľky.
Odporca ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol finančný úver vo výške 98 000,-- Sk, t. j. 3 253,-- Eur. Odporca uviedol, že takýto úver bol čerpaný dňa XX. XX. XXXX, kedy úver v uvedenej výške bol vložený na sporožírový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX za účelom splatenia iných dlhov, najmä vyrovnania debetu na tomto účte, splatenie iného dlhu uvedeného na účte XXXXXXXXXX/XXXX, pričom dňa 08. 12. 2005 bol realizovaný výber vo výške 35 000,-- Sk, použitý na uhradenie dlhov navrhovateľky v Spoločnej zdravotnej poisťovni a na ten istý účel bol vykonaný výber dňa 13. 12. 2005 vo výške 26 000,-- Sk.
Odporca uviedol, že tento úver on uhradil dňa 23. 04. 2007 vo výške 90 035,40 Sk z prostriedkov, ktoré nepatrili do režimu BSM a požičala mu ich jeho matka dňa 21. 04. 2007. Uviedol, že uvedené splatenie úveru vykonal z dôvodu, aby na tomto úvere nenarastali úroky z úveru. Z tohto dôvodu žiadal, pretože na spoločný majetok uhradil finančné prostriedky pochádzajúce z jeho vlastných prostriedkov nepatriacich do režimu BSM celkovo sumu 2 988,63 Eur, t. j. 90 035,40 Sk, jednu polovicu ako vyrovnávací podiel vo výške 1 494,32 Eur.
V tejto súvislosti odporca predložil listinné dôkazy, ktorými súd vykonal dokazovanie a to doklad o čerpaní úveru zo Slovenskej sporiteľne pod číslom XXXXXXXXXX G. P. XX. XX. XXXX na sumu 98 000,-- Sk, následné vloženie týchto finančných prostriedkov vo výške 98 000,-- Sk na číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX P. XX. XX. XXXX, výbery na tomto účte dňa 25. 11. 2005, 08. 12. 2005 a 13. 12. 2005. Zároveň súd mal za preukázané úhradu zvyšku nesplatenej časti poskytnutého úveru vo výške 90 035,40 Eur, vkladom odporcu dňa 23. 04. 2007.
Súd zároveň vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke nazvanej ako pôžička, z ktorého textu vyplýva, že dňa 21. 04. 2007 matka odporcu požičala peniaze na vyplatenie úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. svojmu synovi, t. j. odporcovi vo výške 100 000,-- Sk.
Navrhovateľka k uvedeným tvrdeniam uviedla, že poskytnutá pôžička vo výške 98 000,-- Sk bola splácaná mesačnými splátkami tak, ako to vyplýva z výpisu z účtu z dokladu, ktorý predložila, pričom nepopierala tú skutočnosť, že pôžička vo zvyšku nesplatenej časti v rozsahu 90 035,-- Sk bola vyplatená v hotovosti, avšak uviedla, že ku dňu zániku manželstva, t. j. BSM, táto pôžička už neexistovala a pokiaľ odporca získal prostriedky od svojej matky darom, jedná sa tu o nárok tretej osoby, ktorý nie je možné uplatňovať v rámci vyporiadania BSM, pretože tento záväzok ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva neexistoval, teda nepatrí do BSM.
Odporca ďalej uviedol, že za trvania BSM dňa XX. XX. XXXX T. W. U. Š., Y.. Š., K.. XX. XX. XXXX, O. G., O. Č.. XXXX/XX, zmluvu o pôžičke na sumu vo výške 700 000,-- Sk. Vzhľadom k tomu, že takýto dlh nebol uhradený, je voči účastníkom konania vedená exekúcia na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom v Banskej Bystrici pod sp. zn. EX 796/08 PK. Takáto zmluva o pôžičke bola reálne uzatvorená, bola objektívna a preukazuje ju množstvo listinných dôkazov a svedeckých výpovedí vykonaných aj v rámci konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/27/2010. Odporca uviedol, že pôžička bola sčasti použitá na úpravu bytu, opravu auta, zakúpenie niektorých spotrebičov a podstatná časť bola použitá na financovanie a rozbehnutie podnikania navrhovateľky. Išlo najmä o nákup zariadenia kvetinárstva, počiatočný vklad do podnikania napr. za nájomné a počiatočné investície do zásobovania. Potom čo dňa 25. 09. 2002 bola poskytnutá takáto pôžička, začala navrhovateľka podnikať od 01. 10. 2002, teda päť dní po požičaní takýchto peňazí tak, ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. Odporca ďalej uviedol, že predtým než navrhovateľka začala podnikať, bola dlhodobo nezamestnaná, nepoberala dávky v hmotnej núdzi, pričom on sám bol taktiež nezamestnaný a mal príjem len príležitostný z rôznych brigád. Žiadne iné finančné prostriedky nemali a naopak boli zadlžení. Z tohto dôvodu odporca žiadal, aby zostatok dlhu vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s U. Š. P. XX. XX. XXXX vo výške 700 000,-- Sk, t. j. 23 235,74 Eur, ktorý predstavoval ku dňu zániku manželstva sumu 55 683,02 Eur, pričom suma 32 447,28 Eur predstavuje 2,5 % mesačný úrok z pôžičky počítaný od 01. 10. 2002 do 26. 05. 2007.
Odporca pri vyporiadaní BSM žiadal zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľka v snahe vyhnúť sa plneniu zo zmluvy o pôžičke prenechala celý tento dlh na ňom, umelo spôsobila stav, že ku dňu rozhodnutia bude tento dlh niekoľkokrát prevyšovať samotnú istinu. Vzhľadom na to, že navrhovateľka iniciovala trestné stíhanie, ktoré začalo dňa 04. 03. 2009, vlastným konaním zapríčinila nárast príslušenstva istiny pôžičky
o tri roky, keďže konanie o vyporiadanie BSM bolo za čas prebiehajúceho trestného konania prerušené. V rámci trestného konania sa preukázali len tie skutočnosti, ktoré odporca tvrdil od počiatku o tom, že navrhovateľka vedela, že takáto pôžička existuje a bude potrebné ju splatiť. Z tohto dôvodu žiadal pri vyporiadaní BSM modifikovať zásadu rovnosti podielov v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka tak, že uvedenú pôžičku vyporiada v podiele 35 % pre odporcu a 65 % pre navrhovateľku.
Navrhovateľka s návrhom odporcu v tejto časti vyjadrila nesúhlas s tým, že uvádzala, že odporca v konaní nepreukázal na čo konkrétne bol takýto objem pôžičky použitý. Vyjadrila názor, že úver vo výške 700 000,-- Sk nepatrí do masy BSM, pretože záväzok prevzal na seba sám odporca, navrhovateľka o ňom nemala vedomosť a dozvedela sa o ňom až po začatí exekučného konania, ktoré je vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Kohúta v Banskej Bystrici. Uviedla, že z trestného konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/27/2010 bolo preukázané len to, že nedošlo k trestnému činu podvodu, avšak navrhovateľka tvrdí, že sa jedná o výlučný záväzok odporcu z dôvodov, že tento mal byť poskytnutý na renováciu bytu a úhradu nákladov z podnikateľskej činnosti dlžníka. Uviedla, že žiadna investícia v takomto rozsahu do bytu účastníkov konania nebola vložená, neboli zakúpené spotrebiče do domácnosti a tak isto tieto peniaze neboli použité na rozbehnutie podnikania navrhovateľky. Zároveň uviedla, že nedala súhlas s takýmto úkonom, pretože sa nejedná o úkon bežný a o takejto zmluve o pôžičke sa dozvedela až po začatí exekúcie. Tvrdí, že sa jedná o fiktívny právny úkon napriek tomu, že sa teda nepreukázala trestnosť takéhoto skutku, ktorý by napĺňal znaky trestného činu. V konaní nebolo preukázané, akým spôsobom naložil odporca so sumou 700 000,-- Sk, nebolo preukázané, že by čo i len sčasti tieto finančné prostriedky použil na spoločný majetok a v dôsledku hrubo nezodpovedného správania odporcu je majetok účastníkov konania postihnutý exekúciou.
Súd na základe uvedených tvrdení vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorej zistil, že takáto zmluva bola uzatvorená medzi U. Š., K.. XX. XX. XXXX a odporcom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo prenechanie finančných prostriedkov vo výške 700 000,-- Sk od veriteľa, t. j. U. Š. dlžníkovi, t. j. odporcovi na účely renovácie bytu dlžníka a na úhradu nákladov podnikateľskej činnosti dlžníka. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie sumy 700 000,-- Sk a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu veriteľovi vrátiť do 31. 12. 2006 v hotovosti. Zároveň sa dlžník zaviazal za požičané peňažné prostriedky uhradiť veriteľovi dohodnutý mesačný úrok vo výške 2,5 % mesačne zo sumy 700 000,-- Sk.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom U. Š., V. Š., K.. XX. XX. XXXX, ktorá vo svojej výpovedi ako svedkyňa uviedla, že účastníkov konania pozná, pričom s odporcom sa priatelí už dlhé roky a popri ňom vlastne poznala aj navrhovateľku. Uviedla, že je pravdou, že v roku 2002 uzatvorila s odporcom zmluvu o pôžičke s tým, že odporca ju požiadal, či mu môže požičať finančné prostriedky v rozsahu 700 000,-- Sk. Uviedla, že spolu s manželom toto zvážili a takéto finančné prostriedky požičali. Uviedla, že sa malo jednať o finančné prostriedky na prerobenie bytu. Uviedla, že finančné prostriedky, ktoré boli požičané, mali byť vrátené do konca roka 2006. Tieto peniaze neboli splatené a po dátume splatnosti odporca uviedol, že sa rozvádza, nemá finančné prostriedky a z uvedeného dlhu vrátil sumu len 50 000,-- Sk.
Svedkyňa ďalej uviedla, že zmluva bola uzatvorená u nich doma vo Zvolene na O. T., kde prítomná bola ona, odporca, brat odporcu a syn odporcu, a tak isto bol prítomný aj jej syn. Jej manžel prítomný nebol, bol na služobnej ceste. Takáto zmluva o pôžičke sa vyhotovila v ten deň, teda 25. 09. 2002 a v ten istý deň došlo aj k podpisu takejto zmluvy. Zároveň došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré mala doma, teda ich nevybrala z banky alebo podobne.
Svedkyňa po nahliadnutí do zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX.XXXX potvrdila skutočnosť, že podpis pod takouto zmluvou o pôžičke je jej. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj v minulosti požičala odporcovi nejaké menšie sumy a to aj bez písomnej zmluvy a nikdy nebol problém s vrátením týchto finančných prostriedkov. Uviedla, že bližšie neskúmala dôvod alebo účel, na ktorý mali byť tieto finančné prostriedky požičané, vyjadrila názor, že chcela pomôcť a nemala záujem nikoho poškodiť.
Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/27/2010 zo dňa 11. 04. 2011, právoplatného dňa 12. 05. 2011, z ktorého zistil, že samosudca Okresného súdu Banská Bystrica rozhodol o tom, že odporca a Q.. U. Š., K.. XX. XX. XXXX sa oslobodzujú spod obžaloby okresného prokurátora v Banskej Bystrici, ktorá bola podaná na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe po predchádzajúcej dohode uviedli do omylu U. Q., V.
S. tak, že po rozvode manželstva S. S. U. U. S. uzavreli fiktívnu zmluvu o pôžičke medzi dlžníkom S. S. U. B. Q.. U. Š. P. XX. XX. XXXX s úmyslom zaťažiť majetok tvoriaci bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, na základe ktorej si mal dlžník S. S. R. B. Q.. U. Š. požičať 700 000,-- Sk a tieto peniaze vrátiť do 31. 12. 2006. Dôvodom pre oslobodenie spod obžaloby označených obžalovaných bola tá skutočnosť, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.
Z odôvodnenia rozhodnutia potom vyplýva, že v konaní nebolo na základe vykonaných dôkazov preukázané žalobou tvrdená predchádzajúca dohoda obžalovaných o tom, že po rozvode manželstva S. S. U. U. S. uzavrú fiktívnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si mal dlžník S. S. R. B. Q.. U. Š. požičať 700 000,-- Sk a tým spôsobom zaťažiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov S. a teda uviesť do omylu U. Q., V. S.. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že dňa 25. 09. 2002 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi obžalovanými, ktorí zhodne na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní potvrdili skutočnosť, že k takémuto uzavretiu zmluvy došlo, kto bol prítomný v daný deň v mieste preberania požičanej sumy obžalovaným s tým, že boli prítomní aj ich synovia Q. S. U. X. Š.. Práve z výpovedí svedkov vyplynuli okolnosti, z ktorých bolo zrejmé, že v tomto období došlo k prevzatiu finančných prostriedkov a tým sa vylúčila okolnosť ohľadne tvrdeného fiktívneho uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďou svedka B. S., brata odporcu, ktorý uviedol, že ho odviezol do Zvolena, kde si mal ísť pre peniaze, bolo to niekedy v roku 2002. Uviedol, že videl u Š. U. U. Š. dala jeho bratovi peniaze, koľko a v akej výške to nevedel, uviedol, že sa jednalo o slovenské koruny.
Z výpovede svedka Q. S., syna odporcu, súd zistil, že bol vo Zvolene spolu s otcom, krstným otcom B. T. U. Š. zobrať peniaze, kde bol prítomný aj jej W. X.. Uviedol, že peniaze doniesli domov a mama bola rada a peniazmi sa obhadzovala.
Z výpovede X. Š., W. Q.. U. Š., súd zistil, že tento uviedol, že prišiel k nim na návštevu pán S. ešte s jedným pánom a bol prítomný aj syn Q., pričom nevedel vyjadriť účel návštevy, avšak uviedol, že jeho mama dala pánovi S. štós peňazí, boli to dve hromádky, koľko a v akej hodnote uviesť nevedel.
Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že účastníci konania boli manželmi, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/21/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2007. Týmto dňom došlo aj k zániku BSM.
Medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, vzhľadom k tomu bol podaný návrh dôvodne.
Súd v priebehu konania na základe vzájomných tvrdení účastníkov konania mal za preukázané, že do masy BSM je potrebné zaradiť byt, ktorý účastníci konania nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva, jedná sa o dvojizbový byt č. XX, K. X. V. O. P., W. Č. XXXX, B. B. Č.. X, K. T. W. B. O. O.. Byt je zapísaný pre kat. úz. W. v podiele 1/1 a spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti XXX/XXXXX, K. J. B. Č.. XXXX. Medzi účastníkmi konania došlo k dohode ohľadne zostatkovej hodnoty tohto bytu tak, že táto bola stanovená na sumu 49 790,88 Eur.
Medzi účastníkmi konania došlo k dohode o tom, že byt má byť prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu s tým, že vyplatí vyrovnávajúci podiel v jednej polovici navrhovateľke.
Zároveň súd mal za preukázaný rozsah hnuteľných vecí, ktoré patria do režimu BSM, pričom konštatuje, že aj v tejto časti došlo medzi účastníkmi k dohode tak, že navrhovateľke do výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v celkovej zostatkovej hodnote 127,23 Eur a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v celkovej zostatkovej hodnote 783,94 Eur.
Zároveň medzi účastníkmi konania došlo k dohode v časti ohľadne vyrovnávacieho podielu vo výške 481,31 Eur ako investície z majetku pochádzajúceho z režimu BSM do podnikania navrhovateľky.
Súd mal ďalej za preukázané, že v priebehu manželstva došlo k uzavretiu zmluvy o úvere v rozsahu 98 000,-- Sk, zmluvou uzatvorenou so Slovenskou sporiteľňou, a.s. pod č. XXXXXXXXXX, ktorý úver bol čerpaný dňa XX. XX. XXXX. Teda takýto úver bol poskytnutý účastníkom konania za trvania manželstva, pričom tento dlh uhradil v rozsahu 2 988,63 Eur (90 035,40 Sk) odporca zo svojho výlučného majetku dňa 24. 07. 2007.
Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o záväzok pochádzajúci z BSM a odporca v konaní preukázal, že tento dlh uhradil zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré nadobudol darom od svojej matky, súd mal za preukázané, že v zmysle zásad ustanovených v § 150 Občianskeho zákonníka je navrhovateľka povinná vyplatiť vyrovnávací podiel vo výške jednej polovice, t. j. vo výške 1 494,32 Eur.
Na základe zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka potom súd konštatuje, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľke vyrovnávací podiel z bytu, ktorého zostatková hodnota predstavuje sumu 49 790,88 Eur v rozsahu jednej polovice, t. j. 24 895,44 Eur. Zároveň za veci, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcu a jedná sa o hnuteľné veci, ktoré nadobudol v celkovej hodnote 783,94 Eur oproti hnuteľným veciam, ktoré nadobudla navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva vo výške 127,23 Eur, je povinný odporca navrhovateľke vyplatiť vyrovnávajúci podiel vo výške 328,36 Eur. Spolu teda má vyplatiť odporca navrhovateľke vyrovnávací podiel vo výške 25 223,8 Eur.
Z uvedeného podielu však súd odčítal sumu 1 494,32 Eur ako vyrovnávací podiel, ktorý má vyplatiť navrhovateľka odporcovi vzniknutej s úhradou dlžnej sumy podľa úverovej zmluvy uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. pod č. XXXXXXXXXX a sumy 481,31 Eur ako prostriedkov, ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku na podnikanie navrhovateľky, teda spolu 1 975,63 Eur. Odčítaním sumy 25 223,8 Eur a sumy 1 975,63 Eur vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke ako vyrovnávací podiel sumu 23 248,17 Eur.
Súd ďalej vo veci rozhodol o tom, že záväzok, ktorý predstavuje dlh účastníkov konania, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke s U. Š., I. Š., V. G. G. P. XX. XX. XXXX vo výške 23 235,74 Eur a ku dňu zániku BSM vo výške 55 683,02 Eur, takýto záväzok prikázal navrhovateľke a odporcovi každému v jednej polovici.
Súd mal v konaní za preukázané, že takáto zmluva medzi odporcom a U. Š. (V. Š.) bola reálne uzatvorená, došlo k vyplateniu finančnej sumy, ktorá vyplýva z tejto zmluvy o pôžičke, čo v konaní potvrdila v postavení ako svedkyňa práve U. Š. (V. Š.) a takýto záver vyplynul aj z konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/27/2010. V rámci tohto konania vypovedali ako svedkovia jednak syn účastníkov konania a taktiež syn U. Š. (V. Š.A.), ktorí potvrdili reálne odovzdanie finančných prostriedkov do rúk odporcu. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že takáto pôžička bola poskytnutá za trvania manželstva a teda je potrebné ju zaradiť do režimu BSM ako záväzok účastníkov konania.
Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že takáto pôžička bola poskytnutá bez jej vedomia a nebol preukázaný účel použitia takýchto finančných prostriedkov súd poukazuje na to, že navrhovateľka v konaní jednoznačným spôsobom nepreukázala okolnosti, ktoré by vylučovali zaradiť takto poskytnutú pôžičku predstavujúcu dlh zaťažujúci majetok BSM do režimu BSM a súd by mohol konštatovať, že takýto dlh nepatrí do režimu BSM, resp. finančné prostriedky boli použité na účely výlučne slúžiace odporcovi. Takýto dôkaz v konaní
poskytnutý nebol, pričom súd mu zohľadnil najmä tú okolnosť, ktorú tvrdil odporca v konaní o tom, že obaja z účastníkov konania boli dlhodobo nezamestnaní, nemali žiadne príjmy a finančné prostriedky boli použité jednak na zakúpenie vecí potrebných pre začatie podnikateľskej činnosti navrhovateľky, resp. tieto boli spotrebované v priebehu trvania manželstva.
Súd preto rozhodol tak, že prikázal takýto záväzok obom účastníkom konania v rozsahu každému v jednej polovici.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania a to tak, že náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania, pretože navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, naopak odporca si náhradu trov konania uplatnil. Súd za použitia ustanovenia § 150 OSP konštatuje, že v danej veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 150 ods.1 OSP, keďže súd v predmete konania videl práve také dôvody osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne priznať právo na náhradu trov konania, keďže sa jedná o spor vyplývajúci z vyporiadania spoločného majetku pochádzajúceho z režimu BSM, kde v časti takéhoto návrhu došlo medzi účastníkmi k dohode v priebehu konania a spornou sa stala len okolnosť ohľadne poskytnutej pôžičky v rozsahu 700 000,-- Sk. Z tohto dôvodu preto súd považoval za spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania znášal svoje trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.