Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/6/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. marca 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

V. Z.,

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. V., R. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sabinov,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 04. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 23. septembra 2010 bol V. Z. uznaný vinným v bode 1) z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr.zák. V bode 3) bol uznaný vinným spolupáchateľstvom k zločinu kupliarstva podľa §§ 20, 367 ods. 1, 4 písm. c/ Tr.zák. Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3, 41 ods. 2, 39 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 13 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej bol V. Z. uložený podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. aj ochranný dohľad na 2 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci - jednej sklenenej trubičky.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa zamietnutý ako nedôvodný návrh odsúdeného V. Z. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci, pretože neboli zistené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle

Uznesenie súdu prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo v zákonnej lehote napadnuté sťažnosťou odsúdeného, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil jednak sám, ako aj prostredníctvom svojej obhajkyne. Odsúdený V. Z. sťažnosť písomne odôvodnil 4 podaniami (zo dňa 16.12.2014, 07.01.2015, 08.01.2015 a 21.01.2015). Podstata podrobných dôvodov sťažnosti spočívala v tom, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať primeranosťou uloženého trestu odňatia slobody, ale mal povoliť obnovu konania podľa o organizácii ústavného súdu v znení neskorších

predpisov. Pre podporu svojho tvrdenia poukázal na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj všeobecných súdov SR. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo veci bezodkladne konal a obnovu konania povolil.

Obhajkyňa v dôvodoch sťažnosti namietala, že nie sú dané dôvody na konštatovanie, že trest uložený v pôvodnom konaní je primeraný. Práve na základe nálezu Ústavného súdu je potrebné sa s touto skutočnosťou zaoberať, pretože po nepoužití zásady uloženia trestu nad jednu polovicu trestnej sadzby je potrebné, aby sa táto skutočnosť odrazila i v rozhodnutí o povolení obnovy a primeranom znížení trestu. Súd neuviedol tak závažné dôvody, ktoré by vylučovali možnosť zníženia trestu tak, aby aj po náleze Ústavného súdu bol primeraný a zákonný. Obhajkyňa navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že sa obnova konania povolí.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa je správny.

Úvodom k dôvodom sťažnosti odsúdeného je potrebné uviesť, že skutočne súd prvého stupňa nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď okrem skutočnosti, že V. Z. bol uložený trest aj podľa Tr.zák. (tzv. asperačná zásada) v znení účinnom pred nálezom Ústavného súdu SR, sp.zn. zo dňa 28. novembra 2012 (časť ustanovenia Tr.zák. nie je v súlade s SR), sa pred svojím rozhodnutím o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, práve z dôvodu vyššie uvedeného nálezu, zaoberal aj otázkou primeranosti právoplatne uloženého trestu odňatia slobody.

Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s SR, nie je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle Tr.por, ale ak bol podaný návrh na obnovu konania z tohto dôvodu, je dôvodom obnovy konania „zo zákona“, t.j. priamo na základe o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Preto, ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý návrh vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení.

Súd už potom nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v (v tomto prípade primeranosť trestu), ale obnovu konania povolí podľa per analógiam z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ by sa teda vzal zreteľ len na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, obnova konania v tejto veci by mala prichádzať do úvahy.

Na druhej strane nadriadený súd nemohol prehliadnuť, že síce V. Z. bol ukladaný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr.zák., avšak súčasne pri stanovovaní výmery trestu bolo použité ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Na základe toho negatívne účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 (uverejnenie vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov) v časti prvej vety za bodkočiarkou, sú negované použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. Sprísnená sadzba teda v tomto prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť. Vtedy vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v Osobitnej časti , teda zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej sadzby zvýšenej podľa Tr.zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012 časti prvej vety za bodkočiarkou. Pôvodne konajúci súd v tomto prípade mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s obmedzením podľa Tr.zák.) ešte aj nižší trest odňatia slobody, ako je pôvodná dolná hranica trestnej sadzby pri Tr.zák. vo výmere 15 rokov.

Na základe vyššie uvedeného sa ustanovenie v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. nepoužije, pretože ústavne nesúladné účinky ustanovenia Tr.zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012,

časti prvej vety za bodkočiarkou, na tento prípad nedopadli (zhodne Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp.zn. Tpj 44/2013 veta III.).

Z tohto dôvodu bol podaný návrh na obnovu konania správne podľa zamietnutý ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.