Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9C-268-2014.pdf
PDF · 76.22 KB
No categories available
9C/268/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX U., o zaplatenie 2 181,78 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 20.10.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2181,78 € s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.
V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od postupcu Slovenská sporiteľňa, dňa 27.6.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 27.01.2009 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Vzhľadom na to, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa zmluvy Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanému úver vo výške 2000 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 42,78 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.01.2015 v počte 51 a celkovej výške 2 181,78 €.
Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.01.2015 sa stali splatnými dňa 11.8.02013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že poskytnutie úveru Slovenskou sporiteľňou a jeho úplne nevrátenie nepopiera.
Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
Dňa 27.01.2009 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 2 000 €, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 42,78 € od 20.02.2009, pričom konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.01.2015.
Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013 o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.
Slovenská sporiteľňa a.s. postúpenie pohľadávky mala oznámiť žalovanému listom zo dňa 09.07.2013. Súd je však nútený konštatovať, že doručenie tohto listu preukázané nebolo.
Žalobca ďalej predložil súdu list zo dňa 19.07.2013 adresovaný žalovanému s názvom „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,“ na základe ktorého malo dôjsť k predčasnému zosplatneniu dovtedy nesplatenej sumy úveru z dôvodu jeho nesplácania žalovaným.
Z dôvodu obdobnosti prejednávanej veci s inými vecami vedenými na tunajšom súde, vyzval súd žalobcu listom zo dňa 20.01.2015, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovanému.
Žalobca súdu zaslal list pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. adresovaný žalovanému s názvom „Výzva,“ v ktorom sa uvádza, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy si Vám dovoľuje oznámiť, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.11.2010 vo výške 133,44 € s prísl. List je datovaný dňom 22.12.2010.
Súd však považuje za dôležité, že doručenie, resp. zaslanie tohto listu žalovanému preukázané nebolo. Na pojednávaní prítomný žalovaný po ukázaní tohto listu uviedol, že takýto list od pôvodného veriteľa neobdržal.
Súd teda musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, a či teda na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01 publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“
Súd v danej veci zvýrazňuje, že predmetné rozhodnutie hovorí o relevantnom oznámení postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávok. Relevantné je iba také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. V predmetnom konaní uvedené preukázané nebolo, preto ma súd za to, že o relevantnom oznámení postúpenia pohľadávky hovoriť nemožno.
V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009 uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“
Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon.
Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.
Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142 ods.1 Os.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.