Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/70/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: C. Y., L..: XX.X.XXXX, bytom: Ž. XX, XXX XX T., zastúpená: JUDr. Pavlom Gombošom, advokátom, Moldavská cesta č. 21/A, 040 11 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, v zastúpení: JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Nemcovej 22, Košice, o zaplatenie sumy 2.508,43 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Návrh žalovaného zo dňa 22.10.2010 na prerušenie konania podľa súd z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.508,53 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 804,37 a to k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Pavla Gomboša, advokáta, so sídlom: Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 150,00 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2010 domáhala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.12.1996 trvá a žiadala náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o poistení osôb, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX. Svoje povinnosti z poistnej zmluvy si riadne plnila, vrátane pravidelných platieb poistného, ktoré plnenia žalovaný vždy akceptoval. Žiadnym právnym úkonom nedala príčinu na ukončenie vzťahu, ani o ukončenie vzťahu nepožiadala. Napriek tomu jej žalovaný písomnou informáciou ako poistiteľ oznámil ukončenie poistného vzťahu. Ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva podotýka, že obchodné praktiky žalovaného súvisiace s jednostranným oznámením zo strany žalovaného o ukončení poistného vzťahu z dôvodu nesprávne kalkulovaného poistného produktu považuje za zakázané a neplatné. Svoje tvrdenia opiera o to, že poistný vzťah trvá a vychádza z toho, že uzatvorené poistné zmluvy sú platné a zaväzujú, ak sa zmluvné strany slobodne a bez omylu dohodli na ich obsahu a spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom na neexistenciu oprávnenia jednostrannej zmeny zmluvy je poistnú zmluvu možné zmeniť iba dohodou zmluvných strán. Kým sa zmluvné strany na zmene poistnej zmluvy nedohodnú, platí medzi nimi pôvodná dohoda. Nikdy sa s poisťovňou nedohodla na zmene pôvodne uzatvorenej zmluvy. V dôsledku neochoty jednej strany zmeniť zmluvu za jej trvania nie je možné zmluvu jednostranne ukončiť, ak na to chýba zákonný alebo zmluvný podklad. Žalobkyňa poukázala na ust. § 800 ods.

3 a uviedla, že niet iných zákonných dôvodov na jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu a preto je akékoľvek oznámenie o jednostrannom ukončení poistného vzťahu neplatné, nemá a nemôže mať relevantné právne účinky. Zmluvné strany sú naďalej povinné plniť zmluvu. Žalovaný svojím konaním, ktorým jednostranne vypovedal poistenie, naplnil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi, čím toto konanie vykazuje zjavné známky diskriminácie a vybočuje z pravidiel morálky. Rozhodnutie dohliadajúceho orgánu, t.j. NBS nezaložilo povinnosť zmeniť už existujúcu zmluvu v jej neprospech. Nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne. V každom zmluvnom vzťahu je potrebné rozlišovať verejnoprávnu a sukromnoprávnu stránku, preto žalobkyňa nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi. Škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov. Národná banka Slovenska nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s jej osobou. To znamená, že si nemôže uplatniť žiaden nárok voči nej a preto v zmluvnom vzťahu uzatvoreným so žalovaným nemôže znášať následky prípravného protiprávneho NBS. Žalovaný zbavovaním sa zodpovednosti naplnil definíciu obchodnej praktiky, ktorá sa za každých okolností považuje za nekalú a teda zakázanú. Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu žalovaného (nesprávne uvedený prepočet, prípadne omyl inej skutočnosti), ani prípadný omyl žalovaného nezakladá ich povinnosť zmeniť zmluvu a doplatiť určité čiastky. O prípadnom omyle žalovaného nevedela, vedieť nemohla, ani ho nevyvolala. Preto je presvedčená, že právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu žalovaného nie je dané a ak by aj bolo, namieta jeho premlčanie. Iba na okraj dodáva, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Nemôže preto žalobkyňa niesť následky pochybení žalovaného pri plnení si verejnoprávnej povinnosti. Chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy nie je možné považovať ani za chybu v písaní alebo v počítaní. Žalovaný svojim konaním podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť jej ekonomické správanie sa, ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. Oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu je ohrozovacím správaním zo strany žalovaného, keďže je spôsobilé podstatne narušiť jej ekonomické správanie a to vo vzťahu či už k výberu z jednotlivých alternatív, ktoré ponúkol žalovaný alebo k samotnému ukončeniu poistného vzťahu. Nekalosť obchodnej praktiky žalovaného spočíva v tom, že oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu obsahuje nesprávne informácie ohľadne možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu zo strany žalovaného a preto je nepravdivé a rovnako toto konanie žalovaného vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu alebo je spôsobilé uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna a to má za následok alebo môže spôsobiť, že spotrebiteľ prijme rozhodnutia obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Podstatou pri nekalých obchodných praktikách žalovaného je skutočnosť, že ako spotrebiteľka nedostala všetky relevantné informácie pre rozhodnutie o uskutočnení obchodnej transakcie. Práve naopak, informácie, ktoré jej poskytol žalovaný spĺňajú znaky klamlivého opomenutia a teda nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná. Informácie, ktoré jej, ako spotrebiteľke boli zo strany žalovaného v oznámení o zániku poistenia poskytnuté, sú skreslené, neúplné, nejednoznačné, dvojzmyselné, teda také, ktorými žalovaný manipuluje s poskytnutou informáciou za účelom privedenia jej osoby a všetkých ostatných klientov žalovaného k rozhodnutiu prijať odkupnú hodnotu a akceptovať jednostranné ukončenie poistnej zmluvy.

Uznesením zo dňa 16.3.2010 č.k.: -14 súd konanie sp.zn.: vedené na Okresnom súde Košice I spojil s konaním sp.zn. vedenom na Okresnom súde Košice I na spoločné konanie, ktoré malo byť vedené pod sp.zn.: . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2010.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 16.7.2010, v ktorom žiadal konanie podľa prerušiť a návrh postúpiť Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska a vo veci samej navrhol rozhodnúť v merite tak, že súd žalobu zamietne a nahradí žalovanému trovy konania. Žalovaný je vzhľadom na jeho predmet činnosti podmienený nielen , aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejno-právnymi predpismi, ale zároveň je veľmi striktne podriadený špecifickým prepisom upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti. Predovšetkým sa jedná o o poisťovníctve, o Národnej banke SR a o dohľade nad finančným trhom. Naproti tomu otázku uzatvárania zmlúv, aj konkrétne poistných zmlúv upravuje , ktorý je základným predpisom súkromného práva. Predmetom poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby

UDP-K pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa. Právny vzťah založený poistnou zmluvou spadá do kategórie občiansko-právnych vzťahov. V prípade tohto občiansko-právneho vzťahu však dochádza k podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného práva s právom verejným, ktoré tak prinajmenšom nepriamo ovplyvňuje obsah, ako aj existenciu tohto občiansko-právneho vzťahu. Za situácie, ak subjekt právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho vzťahu je v konečnom dôsledku v číselnom vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie je na mieste právnu úpravu poistno-právneho vzťahu redukovať na úroveň právnej úpravy obsiahnutej v , a to tým skôr, že všeobecne-záväzná právna úprava poisťovníctva bola už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu, ktorého obnovenia sa žalobca dožaduje, predmetom výraznej verejno-právnej regulácie. Ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na tretej autorite. Dôvodom toho, prečo sa zmena kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán. Predmetná poistná sadzba, vrátane jej kalkulácie bola zahrnutá v obchodnom pláne poisťovacej činnosti z poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia MF SR č.j. zo dňa 30.5.1995. Dňa 31.7.1999 bola vykonaná previerka činnosti žalobcu zameraná na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom, z ktorého protokolu orgán dozoru konštatoval, že tieto produkty, vrátane UDP-K sú v súlade s obchodným plánom predloženým Ministerstvu financií SR. Počnúc dňom 18.2.2003 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste nad činnosťou poisťovne uzatvorený protokolom z 28.5.2003, kedy bolo zistených 6 pochybení z oblasti účtovníctva, či formálneho výkazníctva, pričom však Úrad pre finančný trh SR nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby v UDP-K, ani v prípade iných produktov. došlo s účinnosťou nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únii, t.j. od 1.5.2004 k novelizácii , ktorý bol doplnený o ustanovenie , ktorý znel: Poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Toto ustanovenie zákona bolo neskôr právnym základom vytýkaného nedostatku v kalkulácii poistného, sadzby UDP-K. Následne došlo s účinnosťou od 1.9.2005 k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu pôsobností Úradu v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný NB Slovenska, Útvarom dohľadu nad poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu č. z 29.10.2007 ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente, a to poistno-matematické modely produktov životného poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Listom NBS č. ODO-262/2008 z 15.2.2008 oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenie na odstránenie nápravu zistených nedostatkov, pričom toto bolo uložené opätovne listom č. ODO-3126/2008 z 18.3.2008. S účinnosťou od 1.4.2008 vstúpil do platnosti o poisťovníctve, ktorý nahradil o poisťovníctve. Ustanovenie pôvodného zákona prešlo do ustanovenia . Dňa 7.4.2008 sa uskutočnilo stretnutie skupiny dohľadu Národnej banky Slovenska so zástupcami poisťovne, kedy bolo uvedené, že poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického pohľadu, t.j. nízke, nesprávne kalkulované poistné je kľúčovým problémom. NBS označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Problémom malo byť nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto (čo je poistno-matematicky správne) z poistnej zmluvy na dožitie. Podľa nadväzne podľa je poisťovňa povinná pod sankciou uloženia opakovaných pokút až do výšky 20.miliónov Sk určiť výšku poistného na základe

poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z popísaného skutkového stavu a citovaného právneho stavu vyplynula pre žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby zohľadňovala poistno-matematicky všetky záväzky z poistenia, z čoho vyplynuli 3 alternatívne riešenia: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia, alebo c) poistenie pre neočakávanú podstatu zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistno-matematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému poistnému. Opatrenia prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynov orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení o poisťovníctve. Ďalej sa žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberal nesúladom výkonu dohľadu nad poisťovníctvom s SR, aj s poukazom na , t.j. ustanovenia upravujúce prerušenie konania. Žalovaný ďalej uviedol, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. -802 sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Tento výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia je demonštratívny. Základom argumentácie žalobcu je zásada, že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. zmluvu možno meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán ( ). Argumentácia žalobcu však neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia žalobcu predchádzal. Citované ustanovenie a pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. Meniť zmluvný vzťah bez dohody strán znamená nevyhnutne meniť záväzkový vzťah jednostranne. V skutkovo výnimočných situáciách je teda právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to pripúšťa. Žalovaný sa v momente uzavretia poistnej zmluvy zaviazal voči žalobcovi k podmieneným budúcim záväzkom v podobe poistných plnení vo výške vypočítanej podľa kalkulácií poistnej sadzby UDP-K aprobovanej orgánom kontroly. Pri vzniku záväzku vychádzalo obe zmluvné strany z legitímneho očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese na základe správneho poriadku v konečnom dôsledku schváli, je materiálne aj formálne správne, záväzné a nemeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu UDP-K sa však pomery závažným spôsobom (bez zavinenia žalobcu či žalovaného) zásadne zmenili. Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu poistno-právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia výšky vzájomných peňažných nárokov od počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali, znamenala pre žalovaného tieto závažné z objektívneho práva vyplývajúce právne dôsledky: a) jasné a správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia o poisťovníctve; b) vznik zodpovednosti za správny delikt a tým vznik rizika opakovaných, a vzhľadom na pôvodnú dĺžku trvania poistného vzťahu, aj dlhodobo ukladaných pokút až do výšky 20.000.000,- Sk ( ) za každý prípad; c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe poskytovania inej finančnej služby ako poistenia, pretože finančný produkt založený na nesprávnom poistno-matematickom prepočte nie je vo svojej podstate poistným produktom ale iným finančným produktom, čo znamená, že poisťovňa koná nad rámec povolenia na poisťovaciu činnosť, čo vyvoláva druhé riziko sankcie až do výšky 20.000.000,- Sk a to opakovane ( ) a zároveň vznik zodpovednosti za trestnú činnosť v podobe neoprávneného podnikania; d) konanie v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v hospodárskej súťaži spočívajúce v tom, že za tú istú cenu (poistné) poskytujú iné poisťovne poistenie kalkulované správne pri záväzkoch v matematicky správnej (nižšej) výške, teda ten istý produkt za matematicky adekvátne, vyššie ceny, čo zakladá zodpovednosť poisťovne za zakázanú obchodnú praktiku - tzv. dumpingu cien - na relevantnom trhu; Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne) očakávať, že zotrvá v nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne inej skutkovej situácie pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by znamenalo zároveň porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. v a nasl. osobitne neupravuje dôsledky podstatných zmien v objektívnych okolnostiach a v právnom prostredí. Dôsledky podstatnej zmeny pomerov v záväzku právneho subjektu na určité budúce plnenie upravuje , ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych dôvodov ukončenia

poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. analógiu legis pri aplikácii jeho ustanovení pripúšťa. Výnimočne je možné záväzok meniť aj jednostranne ( ) a v prípade záväzku z poistenia aj iným spôsobom, ako upraveným v až a, pretože tam uvedené spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy nie sú osobitne upravené. však upravuje právne vzťahy podliehajúce v čase podstatným zmenám analogicky v prípade budúcich záväzkov tak, že ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takýto záväzok zaniká. Skutková podobnosť situácie predvídanej v hypotéze ustanovenia so situáciou, ktorá predchádzalo zrušeniu poistenia žalobcu bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo. Je nemožné zároveň plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Takýto konflikt medzi súkromnoprávnou povinnosťou a zákazom vyplývajúcim z právnej normy, je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa , teda neplatnosťou toho práva, ktorému povinnosť zodpovedá. Ak by aj nastala poistná udalosť (dožitie), ani táto by nemusela pre žalobcu znamenať právnu garanciu nároku v pôvodnej nesprávne stanovenej výške. V prejednávanom prípade je objektívna nemožnosť kalkulačne nesprávneho poistného plnenia daná právnymi predpismi. Praktickým dôsledkom toho je to, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú, matematicky správnu kalkuláciu. Žalovaný ďalej poukázal na na ustanovenie , kedy uviedol, že problém nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné posúdiť aj ako chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. S poukazom na ustanovenie a žalovaný namietal, že príkaz na úhradu takéhoto poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Ani nerešpektovanie existujúcich jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so žalobcom, žalobcovi právne nemôže zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Ak verejné právo či pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administatívno-právny subjekt k určitému konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii) je zmluvne oprávnený či povinný voči svojmu zmluvnému partnerovi ki určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť oprávnený či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci, ktorý tak nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne realizovať zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach prípadu ani nie je) sám osobe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe prezumpcie znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je predmetom pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a obsahom zmluvného vzťahu prináša, ako a j s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. Žalovaný v závere namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pozitívnom vyslovení výrokov, ktorých sa v konaní domáha, pretože dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok (žalovateľné subjektívne právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia pre prípad dožitia sa poistného konca doby poistenia v pôvodnej výške.

Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni podala stanovisko k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 23.8.2010, kedy uviedla, že trvajú na tom, že na podaní danej žaloby je naliehavý právny záujem na strane žalobkyne, taktiež argumentáciu žalovaného vystavanú okolo centrálnej myšlienky, že verejnoprávna pozícia ovplyvňuje súkromnoprávny vzťah do takej miery, že je na ňom závislá, nepovažuje žalobkyňa za presvedčivú, nakoľko rozlišovanie verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne

vzťahu má svoju hlboko zakorenenú tradíciu a je podporované judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý sa zaoberal už verejnoprávnymi zásahmi do súkromnoprávnych zmlúv. Zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je záväzne upravená v . Nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení súhlasne uviedol, že ukončenie zmluvy žalovaným v prejednávanom prípade nie je kryté ustanoveniami - 802 , považujú túto otázku viac za nespornú a v konaní ostáva preskúmať, či existujú aj iné spôsoby zániku poistného vzťahu. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že civilný kódex pripúšťa jednostrannú zmenu zmluvných skutkov a výnimočných prípadoch. Žalobkyňa odmietla aj tvrdenie žalovaného o možnosti ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej zmeny pomerov v zmysle analogickej aplikácie . Podľa jej názoru neobstálo ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Stále považovala splnenie jej poistnej zmluvy za pôvodne dohodnutých podmienok za možné. Ohľadom chyby v písaní ostala pri svojom vyjadrení uvedenom v návrhu na začatie konania. Čo sa týka rozporu s dobrými mravmi prízvukovala, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol. Bolo by nanajvýš zvláštne, ak by malo byť dbanie o plnenie si povinností za stranu podnikateľa v spotrebiteľskoprávnom vzťahu skutočne považované za rozporné s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa mala za to, že neobstoja nielen procesnoprávne ale ani hmotnoprávne námietky žalovaného.

Podaniami zo dňa 22.10.2010 žalovaný sa domáhal prerušenia konania podľa a postúpenie návrhu Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a taktiež prerušenie konania podľa a predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.

Uznesením č.k. -424 zo dňa 18.1.2011 neprerušil konanie podľa návrhu žalovaného zo dňa 22.10.2010 podľa Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -450 zo dňa 31.1.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2012.

Na pojednávaní dňa 20.1.2015 uznesením návrh žalovaného zo dňa 22.10.2010 na prerušenie konania podľa súd zamietol.

Podľa ust. (ďalej len ), súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákonná úprava predpokladá, že súd bude na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov niekedy potrebovať na rozhodnutie vo veci samej výklad práva Európskeho spoločenstva podávaný Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. Účastník konania nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.

Súd vlastnou lustráciou v evidenčných pomôckach súdu zistil, že na tunajšom súde sú vedené konania vo viacerých právnych veciach občanov s obdobným predmetom sporu.

Okrem týchto žalovaný v postavení žalobcu vedie spor proti SR, zastúpenej NBS o náhradu škody spôsobenej mu pri výkone verejnej moci, ktorú mu spôsobil predchodca NBS, pretože Úrad pre finančný trh nezistil pochybenia v kalkulačných vzorcoch pred uzatvorením poistných zmlúv /23C 74/2009/.

Po preskúmaní písomného podania žalovaného zo dňa 22.10.2010 dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na postup podľa ust. Pri rozhodovaní o procesnom návrhu žalovaného súd neposudzoval, či žalovaným uvedené argumenty sú správne, obmedzil sa iba na skúmanie, či ustanovenia článkov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a ustanovenia Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, ktorých výklad žalovaný žiada, sa týkajú prejednávanej veci.

Je nesporné, že prejudiciálna otázka, ktorú žalovaný navrhol predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie je neprípustná. Otázka právomoci Národnej banky Slovenskej republiky vo veciach dohľadu nad

poisťovníctvom právny základ pre rozhodnutie v danom prípade nevytvára, Národná banka Slovenska nie je zmluvnou stranou z poistnej zmluvy, práva a povinnosti z nej vyplývajúce nemôže ovplyvniť. Povinnosť predložiť predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navyše má v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (Vaasen - Göbbels, 61/65, Broekmeulen, 246/80) len ten vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore, t.j. súd, proti ktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa platného právneho poriadku všeobecný súd I. stupňa takýmto súdom nie je.

Pre posúdenie predmetu sporu sa javí byť preto významným preskúmať, či závery akéhokoľvek imperatívu vyplývajúceho z protokolu o vykonaní dohľadu NBS nad činnosťou žalovaného sú zákonné a majú vplyv na posudzované konanie. Súd je toho názoru, že odporca v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS mal možnosť, namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov potrebných pre uzavretie občiansko-právnych zmlúv a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu.

Podľa názoru súdu Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Štatút Európskeho systému centrálnych bánk, resp. ich ustanovenia, výklad ktorých žalovaný žiada, sa netýkajú meritu veci, ktorou je určenie platnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie predmetu sporu sú totiž dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení, nie rozhodnutie o predbežných otázkach nastolených žalovaným.

Na základe vyššie uvedených skutočností, v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Na základe návrhov žalobkyne súd uznesením č.k. -460 zo dňa 6.8.2012 spolu s opravným uznesením č.k. -484 zo dňa 3.12.2012 pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že petit mal znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni - C. Y., L.. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, T. dlžnú sumu vo výške 2.508,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške podľa záverečného vyčíslenia, k rukám právnej zástupkyni žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa 22.8.2012 žalovaný predložil súdu ako listinný dôkaz list Národnej banky Slovenska č. zo dňa 30.7.2012. V predmetnom liste Národná banka Slovenska reagovala na otázku tretieho subjektu odlišného od žalovaného ohľadom zmyslu, významu a záväznosti kalkulácie a sadzieb poistného pre poisťovne. Tento dôkaz potvrdzuje, že výšku poistného, ktorá sa premietla do poistnej zmluvy, ktorej sa predmetný prípad dotýka, stanovil v rámci kalkulácii sadzieb poistného vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom. Sadzby poistného sa stali po ich schválení Ministerstvom financií SR pre žalovaného záväznými. To znamená, že k prijatým opatreniam v roku 2008, ku ktorým pristúpila žalobkyňa a ktoré sa dotkli obsahu, resp. trvania poistného vzťahu a ktoré vyvolali prebiehajúci súdny spor žalovaný nepristúpil svojvoľne, ale bol povinný poistné zmluvy a ich obsah pri svojej činnosti, ktoré uzatvára zosúladiť nielen s ustanoveniami , ale aj s ustanoveniami iných právnych predpisov. Poisťovanie a poistná zmluva včítane jej vstupu (poistného) a výstupu (poistného plnenia) teda neexistovala iba v prostredí , ale i v prostredí iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný tvrdí, že orgány verejnej moci sú zodpovedné nielen za časť obsahu poistných zmlúv, pokiaľ ide o stanovenie ceny poistného plnenia (poistné) a tomu zodpovedajúcemu hlavnému predmetu plnenia (poistnému plneniu v tomto prípade pre prípad dožitia) a teda za nevyváženosť poistných zmlúv a rozpor časti ich obsahu s právnymi predpismi, ale najmä za zanedbanie kontroly nad parametrami a obsahom týchto zmlúv v minulosti, čoho dôsledkom boli udalosti v roku 2008, kedy žalovaný musel pristúpiť k úpravám poistných vzťahov spôsobom, akým k ním pristúpil.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi a výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa, ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovaným, ako poistiteľom poistnú zmluvu UDP-K číslo XXXXXXXXXX, produkt UDP-K s dátumom začiatku poistenia 30.11.1996, dátumom konca poistenia 30.11.2011, doba platenia poistného bola 15 rokov, s mesačným poistným vo výške 351,- Sk, poistná suma pre prípad smrti bola 50.000,- Sk, pre prípad dožitia 75.572,- Sk.

Žalovaný predložil žalobkyni list, ktorým jej oznámil, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie, ako má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobkyni predkladá 3 alternatívy, ako postupovať v zmluvnom vzťahu, a to: a/ alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c) neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste uviedol, že v prípade, ak na priloženej návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu bude jednostranne zrušené (alternatíva c/). Žalobkyňa v konaní síce predložila len prílohu k uvedenému listu, avšak súd z mnohých iných totožných konaní má vedomosť, že takýto list zasielal žalovaný všetkým poistencom s poistenou zmluvou k produktu UDP-K.

Žalobkyňa listom zo dňa 12.6. reagovala na list - prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K-vyčíslenie, kedy uviedla, že so žiadnou z ponúkaných alternatív nesúhlasí, žiada zotrvať na všetkých pôvodných podmienkách dohodnutých pri uzatvorení týchto poistných zmlúv a jej stanovisko oznamuje už opakovane, nakoľko tak učinila už listom zo dňa 5.5.2008.

Listom zo dňa 20.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa . Ďalej žalovaný oznámil, že dňom 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku XI. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s.. Poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Odbytné bolo stanovené vo výške 30.610,- Sk, ktorá mala byť žalovanej následne vyplatená šekovou poukážkou.

Tlačovou správou zo dňa 30.4.2008 Národná banka Slovenska oznámila svoje stanovisko k informáciám žalovaného a to, že jeho tvrdenia v liste týkajúceho sa prepočtu a zvýšenia poistného, citácia: „Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky Slovenska, právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno- matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie Vášho poistného, resp. jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“ sú nepravdivé a zavádzajúce.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K.

Žalobkyňa v konaní vypovedala, že so žalovaným uzavrela túto zmluvu pretože Všeobecné poistné podmienky v tejto zmluve sa jej páčili, vyhovovali jej. Pred mnohými rokmi mala iný zdravotný stav, iný vek a suma uvedená v jej poistnej zmluve je pre ňu záväzná a myslela si, že aj pre druhú stranu. Svoje povinnosti ako poistená a poistník si plnila do bodky. Očakávala aj od druhej strany toto plnenie a to čo má žalovaný s nejakými inými inštitúciami, to ju nezaujíma, to je iný vzťah. Ona je vo vzťahu s poisťovňou, na tom jednoducho trvala. Žalobkyňa uviedla, že zmluva je už momentálne ukončená a zaujíma ju aj koľko dostane úrokov za obdobie, čo jej túto sumu nevyplatili. Žalobkyňa uzatvorila viacero poistných zmlúv so žalovaným. Momentálne dve sú vo vymáhaní súdnou cestou. Alternatívu, ktorá jej bola ponúknutá neprijala, pretože dohoda bola v jej neprospech. Ona si želá vyplatiť sumu dohodnutú v jej poistnej zmluve, nie to, čo jej žalovaný ponúka. Žalobkyňa uviedla, že si nárokuje sumu, ktorú má v zmluve a úroky k tomu. Dohodu odmietla aj kvôli trovám a úrokom, pretože ju to stálo kopec peňazí aj času. Dostala od žalovaného list, ktorý rešpektovala ako klient Prvej česko-slovenskej poisťovne a keďže jej zrušili zmluvu, nekomunikovali s ňou, nič rozumné jej neponúkli, vždy ju chceli len ošklbať, okrem iného v poisťovni pracovala 5 rokov a hanbí sa, že sprostredkovala toľko poistení. Všeobecné poistné podmienky pozná naspamäť. Tie, ktoré ona uzavrela, tie jej vyhovovali. Následne, keď sa Prvá česko-slovenská poisťovňa zmenila na Rapid, zmenila poistné podmienky a tie sa na ňu nevzťahujú, lebo sa to spätne nedá, ani koeficienty a prepočítavania, čo oni navrhovali.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn.: súd zistil svedeckú výpoveď I.. I. Š., ktorý vypovedal, že pôsobí u žalovaného ako generálny riaditeľ správy poistenia. K postupu žalovaného, t.j. zrušeniu poistnej zmluvy došlo z dôvodu zásahu orgánu dohľadu, konkrétne Národnej banky Slovenska do podnikania žalovaného, ktorý orgán vytkol určité nedostatky v oblasti kalkulácií konkrétneho produktu UDP-K. Opraviť chybu v kalkulácii reálne znamenalo opraviť chybu, ktorá sa vyskytla medzi poisťovňou a poistníkom. Oni vychádzali z obchodného plánu z roku 1995, prekontrolovaného v rámci kontroly v roku 1999 a protokolom o výsledku kontroly z roku 1999, ktorá je verejnou listinou, bolo potvrdené, že postup pri kalkuláciách produktu UDP-K je správny. To isté bolo potvrdené aj protokolom z roku 2004 a až v protokole z roku 2007 bolo uvedené, že kalkulácia je nesprávna. Do februára 2008 nemali dôvod žiadnym spôsobom tie kalkulácie meniť, ako vyplýva z doloženého znaleckého posudku, riadne si plnili vyše 57.000 zmlúv v čase, keď im nikto nevytýkal, že kalkulácie sú neprávne. V roku 2008 nastala situácia, keď im orgán dohľadu uložil opatrenie prijať nápravu zistených nedostatkov okrem iného aj vady v kalkulácii produktu UDP-K. Krajným termínom na odstránenie nedostatku bol 30.apríl 2008. Prax v súčasnom orgáne dohľadu je taká, že po výkone kontroly alebo dohľadu sa vyhotoví protokol a pokiaľ kontrolovaný subjekt neprijme opatrenia na odstránenie nedostatkov dobrovoľne, nastane konanie na uloženie sankcií. Aby sa ich spoločnosť vyhla nepriaznivým dôsledkom, napr. uloženiu sankcie do 20 miliónov korún, vyhodnotili viacero postupov a aj tento postup, ktorý použili, považovali za najvhodnejší. Čo sa týkalo dožitia, tam nastala určitá chyba, ktorá bola objavená v roku 2008. Taktiež in orgánom dohľadu bolo vytknuté, že suma poistného je neadekvátna voči poistnému plneniu dožitia, poistné sa malo zvýšiť. V danom prípade zvolili tretiu možnosť, zmluvu zrušili. Podľa v nadväznosti na a sa im v tejto situácii vytvorila možnosť poistenie ukončiť vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, ktoré od času uzavretia zmluvy, bez ich vôle a vplyvom objektívnych okolností, nastali. V danom prípade nastala chyba v

počítaním ktorá sa stala objektívne, nie z viny žalovaného. O správnosti produktu nemal pochybnosti ani žalovaný ani štát.

Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy najmä vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j. , nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a vo veci bolo nepochybné, že poisťovňa vyratúvala poistné podľa matematického vzorca tam obsiahnutého.

Podľa , návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 1 VPP, návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí mať písomnú formu, ak sa poistenie dojednáva na dobu najviac jedného roka.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie poisteného dňa dojednaného v poistenej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania poistenia.

Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa , poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa , poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa , možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa , pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa , poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa , ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. , ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa , strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa , dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa , veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa , ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa , plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia a , s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.

Podľa , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Pri podaní návrhu na začatie konania sa žalobkyňa určovacou žalobou v danom prípade domáhala vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je. Následne súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania, kedy predmetom konania bolo už zaplatenie sumy 2.508,53 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa, ako poistník a poistený zároveň uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli vzájomné práva a povinností, a to povinnosť žalobkyne platiť dohodnuté poistné po dobu 10 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 15 rokov a žalovaný bol povinný v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia

- vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie vo výške 50.000,- Sk v prípade smrti a 75.572,- Sk v prípade dožitia.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú už touto poistnou zmluvou kryté a súčasne jej oznámil, že suma 30.610,- Sk (odkupná hodnota) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou.

Ustanovenie čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa nikdy neadresovala žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list zo dňa 5.5.2008, 12.6.2008) prejavila vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným. Jednostranný úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach , podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy.

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobca. Ak žalobkyňa aj nereagovala na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - a nasl. Ako to vyplýva z ust. , a , poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Z vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia , čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle . Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle .

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle , ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v .

Zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní.

Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným, pretože ako sám uviedol, podmienky sa mu zdali výhodné. V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia , ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve. Analogická aplikácia daného ustanovenia je zo strany žalovaného výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený paragraf na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa súd však nestotožnil.

Kľúčová argumentácia žalovaného o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jeho tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle .

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia obtiažneho je uvedené v ustanovení , ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že žalovaný sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Ak žalovaný argumentoval právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. z 20.3.1997 súd má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si súd dovoľuje poznamenať, že je nesprávny záver žalovaného o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaný ochotný splniť. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovaným a práve preto presúvanie ťarchy vymáhania náhrady škody na žalobcu súd považuje za neprijateľné. Súd má jednoznačne za to, že žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade

so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec takýmto spôsobom, akým to urobil žalovaný, upravovať už existujúce poistné vzťahy nevyplýva z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovaného. Odkazovanie na citovanej novely zákona o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie, pretože toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do účinnosti tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zrušil doterajší právny predpis - o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podľa , ktorým bol novelizovaný o poisťovníctve, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovaného prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovaného) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie , v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 2.12.1996, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 2.12.1996.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovoprávneho vzťahu založeného poistnou zmluvou účastníkmi konania v danom prípade nedošlo k žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trval až do jeho zániku ku dňu dohodnutému ako koniec poistného vzťahu dňa 30.11.2011. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva predtým nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní.

Na tomto mieste súd vzhľadom na zmenu návrhu na začatie konania pripustenú súdom v tomto konaní sa zaoberal nárokom žalobkyne na vyplatenie poistného plnenia vo výške 2.508,53 € spolu s požadovaným 9,25 % ročným úrokom z omeškania z danej sumy od 1.12.2011 do zaplatenia.

Nakoľko zo všetkých vyššie citovaných skutočností mal súd preukázané, že zmluva v čase rozhodovania súdu je platná, účastníci sú jej obsahom viazaní, súd nemal dôvod nevyhovieť žalobkyni v jej zmenenom návrhu, kedy žiadala už o vyplatení časti poistného plnenia, na ktoré jej vznikol nárok dňa 30.11.2011, t.j. v prípade dožitia v celkovej sume 75,572,- Sk, t.j. 2.508,53 €. Z tohto pohľadu potom súd považoval žalovanú sumu za plne dôvodnú. Súd nebral do úvahy obrannú argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa neprijala dohodu vo forme súdneho zmieru len kvôli trovám a úrokom z omeškania, nakoľko toto je len právo účastníka konania, ktoré nevyužila.

Vzhľadom na uvedené súd považoval za dôvodné aj priznanie úroku z omeškania od 1.12.2011 do zaplatenia, nakoľko samotná poistná zmluva (poistka) obsahovala ustanovenie, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. To znamená, že žalovaný bol povinný vyplatiť žalobkyni sumu poistného plnenia pri dožití bez akéhokoľvek ďalšieho právneho úkonu výzvy alebo žiadosti zo strany žalobkyne. Z tohto pohľadu prvým dňom, kedy žalovaný mohol a mal vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, bolo 1.12.2012 a preto, keďže tak žalovaný neučinil je tento v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobkyni. Súd teda posudzoval aj výšku úroku z omeškania, mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 1.12.2011 bola sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 %, čo za použitia nariadenia vlády č. predstavuje presne 9 % ročne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v celkovej výške 804, € a tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia vyrátané v zmysle , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 12 úkonov právnej služby: v roku 2010 - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie žalobcu z 23.8.2010, účasť na pojednávaní dňa 3.11.2010, vyjadrenie žalobcu k návrhom na prerušenie konania z 5.11.2010 každý úkon vo výške 55,49 €, okrem odmeny za účasť na pojednávaní dňa 3.11.2010, za ktorý patrí len 1 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci samej, v roku 2011 - vyjadrenie žalobcu z 30.3.2011, upresnenie žalobného návrhu z 12.8.2011, zmena žaloby každý úkon vo výške 57,00 €, v roku 2013 - účasť na pojednávaní dňa 13.6.2013, 2.10.2013, vyjadrenie k listinnému dôkazu žalovaného z 26.6.2013 každý úkon vo výške 60,07 €, v roku 2015 - účasť na pojednávaní dňa 20.1.2015 úkon vo výške 64,53 € spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 6 x 7,21 € (za úkony v roku 2010), 3 x 7,41 € (za úkony v roku 2011), 3 x 7,81 € (za úkony v roku 2013) a 1 x 8,39 € (za úkon v roku 2015). Súd nepriznal žalobkyni odmenu za úkon právnej právnej služby - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu

žalovaného z 4.11.2010 (č.l. 411 spisu), nakoľko sa v prvom rade jedná o vyjadrenie ku skutočnosti ohľadom spojenia vecí na spoločné konanie a duplicitného doručovania podaní žalovaného (t.j. procesné stanovisko), pričom k meritu veci sa žalobkyňa vyjadrila len jednou vetou tak, že sa pridŕža svojho predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 23.8.2010, a teda by sa jednalo o dvakrát priznanú odmenu za totožný úkon právnej služby.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov /ďalej len citovaný zákon/, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €.

Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, a preto súd v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zaviazal na zaplatenie poplatku žalovaného, ktorý v konaní nebol úspešný.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 150,00 Eur (6% z 2.508 €) na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.