Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_14Co-136-2015.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Subarea
14Co/136/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Korytár, s. r. o., so sídlom 917 01 Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti odporkyni: N. E., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. Z., C. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenia 317,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zo dňa 22. 12. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 19C/110/2014-94 zo dňa 11. 11. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 p o t v r d z u j e.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko v dôsledku absencie podstatných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle zákonných podmienok uvedených v zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd vyhodnotil úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou ako bezúročný a bez poplatkov. Súd následne konštatoval, že pokiaľ mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver v sume 30 000 Sk (995.82 eur) a odporkyňa zaplatila navrhovateľovi celkove sumu 1 799,15 eur, súd návrh voči odporkyni ak nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže procesne úspešnému účastníkovi konania - odporkyni trovy konania nevznikli, súd priznal náhradu trov konania len vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne voči navrhovateľovi, ako procesne neúspešnému účastníkovi konania a uložil mu povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 135,70 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za 4 špecifikované úkony právnej služby a k nim prináležiaci režijný paušál, pričom vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v časti uplatnených náhrad cestovného, ako aj náhrady za stratu času účtované podľa § 15 a 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. nepriznal, nakoľko sa jedná o drobný spor a v prípadoch spotrebiteľských zmlúv s nízkou hodnotou sporu (tzv. bagateľné spory) súd nepovažoval za hospodárne, aby ktoréhokoľvek účastníka zastupoval právny zástupca, ktorého sídlo je vzdialené od obvodu súdu. Aj keď súd nepopieral účastníkovi konania právo na jeho právne zastúpenie, takto účtované trovy súd nepovažoval za hospodárne a účelne vynaložené, preto ich v rámci náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Proti výroku rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal vedľajší účastník na strane odporkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nestotožňuje sa s odôvodnením súdu v časti zníženia sumy trov jeho právneho zastúpenia, pričom súčasne poukázal na to, že zrejme nedopatrením nebola z úkonov právnej služby priznaná uplatnená DPH. Nie je dôvodný poukaz na vzdialenosť sídla advokáta vedľajšieho účastníka od obvodu súdu, pretože vzdialenosť z Lučenca do Žiaru nad Hronom nepredstavuje takú značnú vzdialenosť, kedy by bolo možné uvažovať o nehospodárnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Opačný záver by znamenal obmedzenie ústavného práva na právnu pomoc. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. tak nie je dôvodná. Navyše aj výška uplatňovaných trov konania nie je zjavne neprimeraná voči žalovanej pohľadávke. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi tak bolo namieste priznať náhradu trov voči neúspešnému navrhovateľovi v plnej výške. V závere odvolania vedľajší účastník poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, z obsahu ktorých vyplýva podpora jeho názoru, že aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu „rovnosti zbraní“ právne zastúpené advokátmi. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil v odvolaním napadnutom výroku uznesenie okresného súdu a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania trovy prvostupňového konania v sume 431,66 eur. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Rozsudkom č. k. 19C/110/2014-94 zo dňa 11. 11. 2014 súd vo veci meritórne rozhodol a návrh smerujúci voči odporkyni ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Rozsudok súdu vo veci samej už nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O. s. p.). Procesne úspešným účastníkom tak je odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane, ktorým v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p. by prináležalo právo na náhradu trov konania za predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. Súd v rozsudku ohľadom trov konania vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli (a ani si ich neuplatnila) a priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na jej strane, zdieľajúceho jej procesný úspech, ktoré trovy právneho zastúpenia však s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. znížil a z uplatnenej a vyčíslenej sumy trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vo výške 454,07 eur ako účelné a hospodárne trovy právneho zastúpenia priznal sumu 135,70 eur.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla podľa zásady úspešnosti, v zmysle ktorej má účastník konania, ktorý bol v konaní plne úspešný, právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva proti procesne neúspešnému účastníkovi. Súdy sú však povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady úspešnosti, respektíve procesného zavinenia v konaní, bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu mohlo viesť v praxi k nežiadúcej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť za podmienok v ňom obsiahnutých výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie podľa ustanovenia § 150 ods. 1, 2 O. s. p.
Zákonné znenie ustanovenia § 150 O. s. p. reaguje na zavedenie osobitného inštitútu súdneho procesu a to „drobné spory“, na ktoré sa vzťahujú niektoré osobitne upravené procesné vzťahy, respektíve postupy
súdu. V prípade drobných sporov je osobitne upravené i moderačné oprávnenie súdu. Pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. sa nevyžaduje ani naplnenie všeobecných predpokladov obsiahnutých v odseku 1 tohto zákonného ustanovenia, teda nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ani nie je nutné konštatovať výnimočné okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Zákon v novelizovanom znení tohto ustanovenia v odseku 2 umožňuje zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich platenie a náhradu trov konania v špecifických prípadoch drobných sporov pri naplnení predpokladu, že sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke; súd ich za danej okolnosti môže nepriznať alebo znížiť. I týmto ustanovením zákon sledoval naplnenie všeobecnej zásady spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad konania.
Odvolací súd, (vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania) po zohľadnení všetkých okolností prípadu sa v danej veci stotožňuje s aplikovaním ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí o náhrade trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka, teda znížením náhrady trov konania tohto účastníka. Vzhľadom na procesný neúspech je spravodlivé, aby navrhovateľ znášal trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, voči ktorej si navrhovateľ nedôvodne uplatnil nárok. Avšak aj vzhľadom na náročnosť sporu, možno prisvedčiť názoru prvostupňového súdu, že uplatnenú a vyčíslenú sumu náhrad trov konania vedľajšieho účastníka možno považovať za neprimeranú voči pohľadávke (uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli v sume 454,07 eur a istina nároku, ktorý bol v konaní uplatnený predstavoval sumu 317,11 eur). Odvolací súd len podotýka, že procesná norma pokiaľ vyžaduje pri rozhodovaní o trovách v drobných sporoch len kritérium „neprimeranosti“ uplatnených trov voči pohľadávke, ponecháva posúdenie tejto miery primeranosti na voľnej úvahe súdu. Keďže ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. umožňuje súdu náhradu trov konania buď úplne nepriznať, prípadne ju znížiť do určitej miery podľa voľnej úvahy a posúdenia súdu, v zásade nemá odvolací súd dôvod do tejto úvahy prvostupňového súdu vstupovať. Odvolací súd len posúdi dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia z hľadiska naplnenia zákonom predpokladaných podmienok a primeranosť súdom zvolenej miery aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Pokiaľ prvostupňový súd považoval za spravodlivé znížiť uplatnené trovy konania a zo sumy 454,07 eur priznal s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. vedľajšiemu účastníkovi ako náhradu účelných a hospodárnych trov konania sumu 135,70 eur, nerozhodol nezákonne, ani v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd nemohol zohľadniť odvolací dôvod vedľajšieho účastníka, že súd mu (zrejme nedopatrením) nepriznal k odmene za poskytnuté právne služby aj 20 % DPH. Odvolací súd dôsledne rešpektujúc a vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku v časti okresným súdom priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konštatuje, že napriek tomu, že súd opomenul v odôvodnení priznaných trov výslovne uviesť, že za priznané úkony právnej služby spolu s režijnými paušálmi priznal aj 20 % DPH, z výslednej sumy priznaných trov je táto skutočnosť zrejmá. Odvolací súd konštatuje nasledovné: v zmysle odôvodnenia rozsudku súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania za 4 úkony právnej služby podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom a účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej „vyhláška“) za prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 15. 08. 2014, v hodnote 1 úkonu 24,90 eur, t. j. 2 x 24,90 eur, ďalej za zastupovanie na pojednávaní dňa 07. 10. 2014 - 1 úkonu, t. j. v hodnote 6,22 eur - odročené pred otvorením pojednávania (§ 13a ods. 4 vyhlášky) a za zastupovanie na pojednávaní dňa 11. 11. 2014, t. j. 1 x 24,90 eur, spolu v sume 80,92 eur, ku ktorým úkonom prináleží režijný paušál 4 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3) spolu v sume 32,16 eur, teda výsledná suma trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 113,02 eur. Pokiaľ súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 135,70 eur, celkom zjavne (hoci to aj nevyplýva z odôvodnenia rozsudku), priznal advokátovi vedľajšieho účastníka aj 20 % sadzbu DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Odvolací súd však pre úplnosť poznamenáva, že okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi viac, než na čo mu vznikol nárok za úkony právnej služby, za ktoré okresný súd mienil odmenu priznať, nakoľko priznal DPH za všetky úkony právnej služby, hoci aj z vyčíslenia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, aj z dokladu o Osvedčení registrácie pre daň z pridanej hodnoty advokáta JUDr. Andreja Cifru vyplýva, že advokát vedľajšieho účastníka je registrovaný ako platca DPH len od 16. 04. 2014 a preto DPH za úkon zo dňa 14. 03. 2014 - prevzatie a príprava zastúpenia a prináležiaci paušál - mu sadzba DPH neprináleží. Advokát si ju napokon za tento úkon ani nežiadal priznať a nevyčíslil. Napriek tomu, že vedľajšiemu účastníkovi teda súd prvého stupňa priznal viac, ako na čo mu vznikol zákonný nárok a ako mienil v zmysle odôvodnenia rozsudku v tejto časti výroku aj súd, napriek tomu však odvolací súd odvolaním napadnutý výrok ako vecne správny potvrdil, nakoľko ak by dôsledne rešpektoval zákonnú úpravu a odôvodnenie rozsudku, bol by nútený
priznať odvolateľovi menej, než vyplýva z odvolaním napadnutého výroku rozsudku a rozhodol by tak v neprospech odvolateľa.
Odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, Námestie legionárov 5, potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny.
Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní plne úspešnému účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko účastník si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslil, ani ich nežiadal priznať a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.