Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-445-2013.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/445/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti odporcovi: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, X. M., o zaplatenie 3 339,35 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/166/2013-61 zo dňa 30. júla 2013 v časti zamietnutia návrhu a náhrady trov konania, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, v časti zamietnutia návrhu a náhrady trov konania, p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd konanie o zaplatenie 50 eur a ročného úroku z omeškania 0,05% zo sumy 3 136,83 eur od 26.03.2009 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ sa týka zvyšnej časti, v tomto smere súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a to z dôvodov nižšie uvedených. Z obsahu vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu malo byť poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru na kúpu osobného motorového vozidla ako to vyplýva z pripojenej kúpnej zmluvy. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úverov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami Obč. zákonníka, týchto v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák. a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil až po dátume 01.03.2010. V kúpnej zmluve nie sú obsiahnuté žiadne ustanovenia, z ktorých by vyplývala dohoda právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu o poskytnutí úveru, o jeho výške, o výške splátok, o úrokovej sadzbe, o priemernej hodnote RPMN, údaj RPMN a ani ďalšie potrebné náležitosti tak, ako to vyžaduje zákonné ust. § 4 ods. 1 a ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V tejto kúpnej zmluve je len dohodnuté medzi predávajúcim, čo ale nebol právny predchodca navrhovateľa a odporcom, že zvyšná kúpna cena bude predávajúcemu vyplatená právnym predchodcom navrhovateľa do 10 dní po poskytnutí pôžičky, ale nie v sume 4 481,18 eur ( čo mala byť podľa navrhovateľa výška úveru ) ale iba v sume 3 136,83 eur. Dokonca z toho vyplýva, že tá pôžička ešte vlastne nebola poskytnutá. Ani z druhej kúpnej zmluvy (č.l. 7) nevyplýva, že by to bola zmluva o úvere, lebo tá sa týkala už samotného
odpredaja zakúpeného vozidla. Z dohody o platbách - faktúry ( č.l. 4 ) tiež nevyplýva, že by bola uzavretá písomná zmluva o úvere, v akej výške a za akých konkrétnych podmienok. Ide o doklad, ktorý nie je nikým podpísaný. Naviac v ňom je uvedená výška úveru 3 136,83 eur a nie suma 4 481,18 eur, ako tvrdí navrhovateľ, že bola výška úveru. Splátkový kalendár (č.l. 5) síce obsahuje niektoré náležitosti podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, ale sám o sebe nenahrádza písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež nie je nikým podpísaný. Aj v ňom sa uvádza výška úveru 3 136,83 eur a nie suma 4 481,18 eur ako to uvádza v návrhu navrhovateľ. Vychádzajúc z týchto skutočností dospel preto súd k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nebola uzavretá platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože nebola uzavretá písomne, teda vo forme, ktorú zákon vyžaduje. Ide tak o absolútne neplatný právny úkon. Obdobne to platí aj pre uplatňovaný nárok z titulu zmluvnej pokuty, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu zmluvy o zmluvnej pokute v písomnej forme tak, ako pre jej platnosť vyžaduje zákon. Ide tak aj v tomto o absolútne neplatný právny úkon. Na dôvod absolútnej neplatnosti je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti a to bez ohľadu, či by sa jej niekto dovolal alebo nie. Naviac navrhovateľ nepreukázal ani to, že by existovalo platné dojednanie o všetkých náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nepredložil žiadnu písomnosť, kde by tieto náležitosti boli obsiahnuté a bola by podpísaná oboma zúčastnenými stranami, teda právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Za platnú sa považuje len taká zmluva, ktorá má písomnú formu, ale absentuje niektorá z náležitostí uvedených v ust. § 4 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch. To však nie je daný prípad, lebo tu písomná forma absentuje. Preto, ak má prípadne odporca nejaké plnenie zo zmluvy vrátiť, možno ho uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, z neplatného právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania a listín predložených navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie vo výške
3 136,83 eur a nie v sume 4 481,18 eur. Takáto suma je uvedená v kúpnej zmluve, kde doplatok v takejto výške mal poskytnúť predávajúcemu za odporcu právny predchodca navrhovateľa. Aj dohode o splátkach - faktúre ( ale nepodpísanej listine ) a tiež v splátkovom kalendári ( tiež nepodpísanom ) je uvedená takáto výška plnenia, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Len takéto plnenie je tak odporca povinný vrátiť navrhovateľovi a nič viac. Nebol povinný v rámci prípadných splátok, ani vykonaných splátok zaplatiť navrhovateľovi žiadne úroky z úveru, lebo neexistuje žiadna platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by takýto návrh navrhovateľa vyplýval. Nebol povinný platiť ani žiadne poplatky ani žiadnu zmluvnú pokutu a ani žiadne iné prípadné nároky navrhovateľa, lebo nebola predložená žiadna platná písomná zmluva, z ktorej by tieto vyplývali. Ak aj navrhovateľ alebo predtým jeho právny predchodca plnenie odporcu započítali na úhradu iných nárokov, nepostupovali správne a ich spôsob započítania nie je možné akceptovať. Pre nedostatok písomnej formy každé plnenie odporcu bolo a musí byť započítané jedine na úhradu tohto, čo právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol a na nič iné. Navrhovateľ nemá právo od odporcu žiadať plnenie, ktoré si v návrhu uplatnil, lebo jeho nárok nie je dôvodný. Nie je nositeľom takéhoto práva a odporca nie je nositeľom povinnosti takéto plnenie navrhovateľovi uhradiť. Z tohto potom vyplýva, že odporca sa s plnením požadovaným navrhovateľom nemohol dostať do omeškania, lebo nebol povinný ho uhradiť. Preto nemá navrhovateľ právo ani na úroky z omeškania z plnenia, ktoré nie je dôvodné. Odporca sa s takým plnením tak nedostal do omeškania a nemá povinnosť úroky z omeškania uhradiť. Preto bol vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý. Odporca mal v konaní (okrem čiastočného zastavenia konania, čo ale nezavinil on) úspech. Prináležala by mu náhrada trov konania. V konaní si však neuplatnil žiadne trovy a preto nebolo možné priznať mu ani ich náhradu.
Proti rozsudku v časti zamietnutia žaloby a v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ. Závery súdu nezodpovedajú skutkovej a právnej stránke veci. Zo zmluvy o úvere zo dňa 10.04.2008 vyplýva, že na jej základe bol poskytnutý úver v celkovej výške 94 500 Sk a tento mal byť splateným v 48 mesačných splátkach vo výške 3 587 Sk. Rozdiel medzi celkovou sumou a výškou úveru predstavuje odplatu - úrok za poskytnutie úveru. Záver súdu, podľa ktorého v zmluve nie je uvedený úrok je nesprávny. Výška úroku vyplýva zo zmluvy, na základe údajov o úvere, to znamená o jeho výške a v celkovej sume navrátenie, výška mesačnej splátky a o počte mesačných splátok bol vypočítaný aj úkon za ukazovateľov ročnej percentuálnej miery nákladov. Nie je preto podstatné tvrdenie o tom, že zo zmluvy nevyplýva z čoho ročná percentuálna miera nákladov pozostáva. Naopak je nesporné, že zmluva obsahuje všetky predpoklady na jej výpočet. Preto navrhovateľ podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. b), podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b)
a písm. f) O.s.p. navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že odporcovi uložiť povinnosť uhradiť zamietnutú časť žalovanej sumy vrátane príslušných úrokov z omeškania a nahradiť trovy konania všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
K odvolaniu sa odporca nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c), d), e) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z toho dôvodu, že predmetný úver pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za účel
- cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 ods. 2 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali. Vychádzajúc z uvedeného teleologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by neobsahovali kumulatívne a súčasne všetky náležitosti pod písm. a), b), d), e), f), g), h), i), j), k), l). V takom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo v zmluve uviesť jedinú z vymenovaných jedenástich náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol a to napriek tomu, že zmluva by prevažnú väčšinu zákonom predpísaných náležitosti neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy nebol naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že s poukazom na znenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že absencia už len jednej z náležitostí pod písm. a), b), d) až j), k) a l) ods. 2 citovaného ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
V kúpnej zmluve nie sú obsiahnuté žiadne ustanovenia, z ktorých by vyplývala dohoda právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu o poskytnutí úveru, o jeho výške, o výške splátok, o úrokovej sadzbe, o priemernej hodnote RPMN, údaj RPMN náležitosti ako to vyžaduje zákonné ust. § 4 ods. 1 a ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z dohody o platbách
- faktúry ( č.l. 4 ) tiež nevyplýva, že by bola uzavretá písomná zmluva o úvere, v akej výške a za akých konkrétnych podmienok. Ide o doklad, ktorý nie je nikým podpísaný. Je uvedená výška úveru 3 136,83 eur a nie 4 481,18
eur, ako tvrdí navrhovateľ. Splátkový kalendár nie podpísaný, v ňom sa uvádza výška úveru 3 136,883 eur a nie suma 4 481,18 eur. Keďže potom v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, čo odvolateľ ani nepopiera, iba polemizuje s významom a účelnosťou takýchto údajov v zmluve, čo je vzhľadom na zákonnú úpravu irelevantné, bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 4 ods. 3 citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo už potom nadbytočným zaoberať sa, či v predmetnej zmluve absentujú i ďalšie náležitosti podľa citovaných ustanovení, čo by taktiež spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru.
Nárok z titulu zmluvnej pokuty rovnako absolútne neplatný právny úkon, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu zmluvy o zmluvnej pokute v písomnej forme. Na absolútnu neplatnosť preto súd prihliada ex offo. Navrhovateľ teda nepreukázal ani to, že by existovalo platné dojednanie o všetkých náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že za platnú sa považuje písomná zmluva a ak má prípadne odporca nejaké plnenie zo zmluvy vrátiť, možno ho uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, z neplatného právneho úkonu. Odporca celkom zaplatil 3 477,85 eur, je zrejmé, že odporca doteraz zaplatil viac, ako zaplatiť mal a odporca navrhovateľovi už nič nedlhuje.
Odvolací súd konštatuje, že je potom správny aj výrok o trovách v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odôvodňujúcu zamietnutie návrhu navrhovateľa, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.