Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-147-2014.pdf
PDF · 70.95 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/147/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: D. G., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX, proti odporcovi: F. G., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX, S.. Č.. M. XXX, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom od U. XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, z ich manželstva deti nepochádzajú a došlo k postupnému vzájomnému ochladeniu vzťahov.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že síce v súčasnosti spolu nežijú, no navrhovateľku má stále rád a pokiaľ došlo k vzájomnej nekomunikácii, žiada, aby súd ešte dal účastníkom príležitosť na nápravu vzťahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením so sobášnym listom, správou Referátu poradensko-psychologických služieb, potvrdením o trvalom pobyte, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Účastníci konania sú manželia od XX.XX.XXXX. Z ich manželstva nepochádzajú deti. Obaja účastníci žijú v W.. Návrh podala navrhovateľka v P. XXXX, s tým, že účastníci dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, pričom podľa nej bola príčinou tejto krízy skutočnosť, že odporca sa nesnažil komunikovať a túto krízu riešiť. Navrhovateľka uviedla, že k odporcovi už nič necíti, inú známosť nemá.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je pravdou, že nekomunikoval, ale tiež, že navrhovateľku má naďalej rád. Účastníci boli odporučení na konzultácie na Referát poradensko-psychologických služieb, pričom zo správy psychologickej konzultácie súd zistil, že ani jeden z manželov v súčasnosti nevyjadril jednoznačný súhlas s tým, aby sa manželská vzťahová kríza riešila rozvodom. V priebehu konzultácie manželia G. prejavili záujem o ďalšiu spoluprácu s RPPS a chceli využiť odborné poradensko- psychologické služby.
Po stanovení ďalšieho termínu pojednávania odporca uviedol, že nesúhlasí s prerušením konania, ktoré navrhla navrhovateľka. Odporca uviedol, že chce, aby sa navrhovateľka rozhodla, či na návrhu trvá alebo ho berie späť. Navrhovateľka sa k tomu vyjadriť nevedela. Samotná navrhovateľka uviedla, že
v správaní manžela došlo k čiastočnému zlepšeniu, ale stále mu vyčíta nekomunikatívnosť a prílišnú žiarlivosť. Účastníci uviedli, že v spoločnej domácnosti nežijú, ale intímnym životom áno.
Podľa § 18 zákona o rodine (ďalej len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V predmetnom konaní súd zistil, že u účastníkov konania ide o prvé manželstvo, z ktorého deti nepochádzajú. Medzi účastníkmi, vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť, prípadne zdravotné problémy, ktoré si riešil odporca v F., došlo k určitému odcudzeniu a vzťahovej kríze, ktorú však účastníci podľa súdu neriešili adekvátnym spôsobom. Účastníci buď prestali komunikovať, prípadne sa utiekali, k podľa navrhovateľky, najjednoduchšiemu riešeniu, a to k rozvodu manželstva. Súd však môže rozviesť manželstvo len ak je tu skutočne vážny problém a ako uvádza zákon, len v odôvodnených prípadoch.
Súd poukazuje na vyjadrenie Referátu poradensko-psychologických služieb, kde obaja účastníci nevyjadrili vôľu rozviesť manželstvo. Súd má za to, že nie je tu skutočne dôvod pre rozvod manželstva. Je na oboch účastníkoch, aby zobrali zodpovednosť za svoj vzťah do vlastných rúk, nespoliehali sa na jednoduché riešenia, prípadne na toho druhého, obnovili spolužitie a začali odznova budovať svoj vzťah, spomenuli si na to, prečo v skutočnosti začali spolu žiť a následne prečo uzatvorili manželstvo. Len takýmto spôsobom môžu účastníci skutočne zistiť, či sú schopní prekonať vzťahovú krízu. Odmietaním spoločného spolužitia, prípadne odmietaním pomoci zvonku sa vzťah nezlepší, ale bude len stagnovať. Toto však nie je to čo je úlohou účastníkov. Takéto správanie je nezodpovedné a ľahkovážne. Za takejto situácie ale súd nie je povinní rozviesť účastníkov. Až skutočná snaha o obnovu vzťahu, ktorá by prípadne neviedla k zlepšeniu, môže dávať dôvod na prípadné prehodnotenie dôvodnosti existencie manželstva.
Súd taktiež poukazuje na správu z Referátu poradensko-psychologických služieb, ktorý dáva účastníkom možnosť naďalej vyhľadať odbornú pomoc, ktorá by im pomohla v riešení tejto vzťahovej krízy a k zlepšeniu komunikácie, prípadne vzájomného správania. Vzhľadom teda na tieto skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Keďže ide o konanie o rozvod manželstva, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.