Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-145-2014.pdf
PDF · 147.75 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: J. za účasti vedľajšieho účastníka: Z., zastúpený Y., o zaplatenie 1.074,40 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 969,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 969,48 € od 9.3.2012 do zaplatenia, a právnemu zástupcovi navrhovateľa spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. na jeho účet trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 514,81 €, to všetko v mesačných splátkach po 20,00 €, ktoré sú splatné vždy v posledný deň toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v posledný deň mesiaca v ktorom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, a to pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným dňa 20.6.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.074,40 €, spolu s úrokom z omeškania úrok z omeškania vo výške 112,45 €, a úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.074,40 € od 1.5.2013 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 medzi postupcom a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni, keď dňa 8.8.2008 bola uzatvorená Zmluva č. 5001526, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Odporkyňa si uvedené povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy - ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 1.463,05 € (položku „ostatné príslušenstvo“ postúpenej pohľadávky vo výške 363,65 € si navrhovateľ neuplatňuje). Navrhovateľ sa snažil s odporkyňou dohodnúť na úhrade predmetnej pohľadávky mimosúdne, výsledkom čoho bola dohoda v ktorej odporkyňa svoj záväzok uznala, a zároveň sa účastníci dohodli na úhrade pohľadávky v splátkach (predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť; dohoda spĺňa všetky náležitosti ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka). Uviedol ďalej že v prípade uznania dlhu aj vtedy, ak by dlžník nevedel o premlčaní, dôjde k založeniu behu novej premlčacej lehoty podľa § 110, ods.1 Občianskeho zákonníka, pričom právny úkon uznania dlhu nemôže byť vyhodnotený ako neprijateľná zmluvná podmienka alebo nekalá obchodná praktika. Keďže odporkyňa si svoj záväzok zo zmluvy neplnila riadne a včas, navrhovateľ si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 9.3.2012 (t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky). Odporkyňa uhradila dňa 27.8.2012 sumu 5,00 €, dňa 25.9.2012 sumu 5,00 €, dňa 26.11.2012 sumu 5,00 €, dňa 28.1.2013 sumu 5,00 €, dňa 30.4.2013 sumu 5,00 €. Dlžná suma je tak
vo výške 1.074,40 €, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.074,40 € (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu). Na základe uvedených platieb navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky:
9,0% ročne zo sumy 1.099,40 € od 9.3.2012 do 27.8.2012 vo výške 46,63 €,
9,0% ročne zo sumy 1.094,40 € od 28.8.2012 do25.9.2012 vo výške 7,83 €,
9,0% ročne zo sumy 1.089,40 € od 26.9.2012 do 26.11.2012 vo výške 16,65 €,
9,0% ročne zo sumy 1.084,40 € od 27.11.2012 do 28.1.2013 vo výške 16,85 €,
9,0% ročne zo sumy 1.079,40 € od 29.1.2013 do 30.4.2013 vo výške 24,49 €,
9,0% ročne zo sumy 1.074,40 € od 1.5.2013 do zaplatenia.
Navrhovateľ si uplatňuje istinu, dohodnutý riadny úrok a zákonné úroky z omeškania.
K návrhu priložil navrhovateľ Žiadosť a Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001526 uzatvorenú dňa 8.8.2008 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a odporkyňou, Všeobecné obchodné podmienky, Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú účastníkmi konania dňa 23.7.2012, zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom s prílohami, pokus o zmier zo dňa 7.5.2013.
Okresný súd Trnava vo veci vydal Platobný rozkaz č. 25Ro/119/2013-17 zo dňa 7.3.2014, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel.
Odporkyni bol doručený dňa 20.3.2014 - listom došlým súdu dňa 26.3.2014 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu) odporkyňa podala odôvodnený odpor v ktorom uviedla že je na invalidnom dôchodku, je rozvedená, stará sa o maloleté dieťa s onkologickým ochorením - má výdavky na liečbu, lieky, cestovné, školu, stravu, drogériu, nájomné elektriku; naviac má exekúcie z dlhov po bývalom manželovi. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Zároveň podala odvolanie proti trovám konania.
V zmysle § 174, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa platobný rozkaz zrušil a súd nariadil vo veci pojednávanie.
Podaním došlým súdu dňa 17.7.2013 oznámilo Z. vstup do konania na strane odporkyne.
Uznesením č. 37C/145/2014-50 zo dňa 16.12.2014 súd rozhodol že vedľajšie účastníctvo Z. na strane odporkyne je prípustné.
Navrhovateľ sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 20.4.2012 v ktorom sa rozsiahlo zaoberá možnosťou vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu, čo však nie je v danej veci relevantné, nakoľko vedľajší účastník odpor nepodal (podala ho samotná odporkyňa). K vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom uviedol že v konaní vedľajší účastník koná iba sám za seba, nemôže preto robiť úkony ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania - nemôže teda sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva (subjektom ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania je dlžník); na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom by súd nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. V ďalšom sa venuje trovám vedľajšieho účastníka.
Na záver navrhovateľ namietol neprípustnosť vedľajšieho účastníctva (o tomto návrhu bolo rozhodnuté Uznesením č. 37C/145/2014-50 zo dňa 16.12.2014).
Navrhovateľ ďalším podaním došlým súdu dňa 5.2.2015 opätovne namietol neprípustnosť vedľajšieho účastníctva - vzhľadom ku skutočnosti že o vedľajšom účastníctve (jeho pripustení na strane odporkyne) už v konaní bolo rozhodnuté, súd na táto námietku neprihliadal.
Podaním došlým súdu dňa 21.10.2014 navrhovateľ -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 30,00 € (istina), s príslušným úrokom z omeškania späť, nakoľko zo strany odporkyne prišlo k čiastočnej úhrade dlhu, a to 5,00 € dňa 26.6.2014, 5,00 € dňa 2.5.2014, 5,00 € dňa 2.1.2014, 5,00 € dňa 30.12.2013 a 10,00 € dňa 22.11.2013.
Zároveň navrhol uvedeným podaním navrhovateľ nový petit / zmenu petitu návrhu.
Uznesením č. 37C/145/2014-55 zo dňa 13.2.2015 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 30,00 € (istina), s príslušným úrokom z omeškania zastavil; zároveň súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.044,40 €, úrok z omeškania vo výške 112,45 €, úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.074,40 € od 1.5.2013 do 22.11.2013 vo výške 54,31 €, úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.064,40 € od 23.11.2013 do 30.12.2013 vo výške 9,71 €, úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.059,40 € od 31.12.2013 do 27.1.2014 vo výške 7,05 €, úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.054,40 € od 28.1.2014 do 27.5.2014 vo výške 30,94 €, úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.049,40 € od 28.5.2014 do 26.6.2014 vo výške 7,50 €, úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.044,40 € od 27.6.2014 do zaplatenia, a trovy konania.“
Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 12.11.2014 v ktorom uviedol že z návrhu vyplýva, že prvá mesačná splátka sa stala splatnou dňa 20.9.2008, a posledná dňa 20.3.2011 - vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania jednotlivých splátok úveru, ktorých splatnosť nastala pred 20.6.2010, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 20.6.2013 - v zmysle uvedeného je nepremlčaných len desať splátok úveru. Ďalej poukázal na znenie § 4, ods. 2, písm. i) zák.č. 258/2001 Z.z. platného v čase podpisu zmluvy podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a podľa písm. k) musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej úrokovej sadzby na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok - podľa § 4, ods. 3, druhá veta citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov; nesprávne je tiež uvedená lehota konečnej splatnosti úveru, keď správne by mal byť uvedený presný dátum, a preto aj táto skutočnosť má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. S poukazom na uvedené je pohľadávka žalobcu dôvodná len do výšky desiatich bezúročných a bezpoplatkových splátok úveru v celkovej výške 330,50 € (10 x 33,05 €). K Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.7.2012 uviedol že sa jedná o formulár ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, pričom dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah - vzhľadom k predformulovanému obsahu možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu, prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. Takto predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4, ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti, navrhovateľom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa; podpisom Dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, a jej uzatvorenie mu privodilo značnú ujmu (čo je v rozpore s § 54, ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je potrebné okolnosti za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku, Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve pracovníka navrhovateľa, dlžníkovi je predkladaná na podpis s vysvetlením že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Dohoda je tak pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.
Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 24.11.2014 uviedla že jej finančné možnosti sú veľmi zlé - poberá invalidný dôchodok vo výške 290,00 € mesačne, z ktorého sú jej stŕhané tri exekúcie, stará sa o ťažko zdravotne postihnutého syna; z uvedených dôvodov môže z titulu úhrady dlhu platiť sumu vo výške 10,00 € mesačne.
Navrhovateľ sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 26.2.2015 v ktorom uviedol že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník, koná však iba sám za seba, a nemôže robiť úkony ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania - nemôže ani sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný ale o úkon podľa hmotného práva (odporkyňa však vzniesla námietku premlčania zhodne s vyjadrením vedľajšieho účastníka). Poukázal na § 110, ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa keď k uznaniu došlo, a § 558 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak niekto uzná písomne že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa že dlh v čase uznania trval; pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. K tvrdeniu vedľajšieho účastníka že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 23.7.2012 je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku uviedol, že Dohoda spĺňa všetky náležitosti ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka (má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť), čo má za následok predpoklad že záväzok trval aj v čase uznania; zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Bez ohľadu na vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu, na to aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110, ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu; uznanie práva totiž nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky ktoré s nimi zákon spája, uznanie premlčaného práva nie je viazané na vedomosť dlžníka že uznal premlčané právo, a k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany odporkyne, pričom právnym následkom uznania práva je prerušenie plynutia premlčacej doby - doba ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Poukázal na skutočnosť že predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, jej obsah nie je tak rozsiahly aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť, odporkyňa mala možnosť si ju prečítať. Predmetná Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve ktorým by sa zmluva dopĺňala alebo menila, ide o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom že odporkyni je umožnené splácať záväzok v splátkach (dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku). Na záver uviedol že odporkyňa po tom čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila vedomosť s premlčaním pohľadávky - k podpisu Dohody nebola žiadnym spôsobom donútená, uzatvorením Dohody nedochádza k zhoršeniu postavenia odporkyne, pretože navrhovateľ jej poskytol možnosť plniť už existujúci splatný záväzok v splátkach.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015 uviedol že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 8.8.2008 uzavretá zmluva o úvere na základe ktorej bol poskytnutý odporkyni úver vo výške 30.863,42 Sk (1.024,48 €), ktorý odporkyňa riadne nesplácala; dňa 8.3.2012 bol celý úver zosplatnený, pretože ho odporkyňa riadne nesplácala, pričom odporkyňa zostala navrhovateľovi dlžná sumu vo výške 1.074,40 €. Dňa 23.7.2012 odporkyňa svoj dlh uznala, v uznaní deklarovala že si je vedomá premlčania tohto dlhu - z tohto dôvodu začala plynúť (bez ohľadu na to či vedela alebo nevedela o premlčaní) nová 10 ročná premlčacia lehota.
Ďalej uviedol že vzhľadom na situáciu v ktorej sa odporkyňa nachádza, súhlasí so splácaním prisúdenej pohľadávky, pod stratou výhody splátok.
Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015 uviedla že podľa jej názoru je povinná zaplatiť iba sumu 330,50 €, a nie sumu ktorú požaduje navrhovateľ (podrobnejšie tento názor neodôvodnila). Prisúdenú sumu žiada zaplatiť v splátkach po 20,00 €, nakoľko je rozvedená, žije sama s maloletým dieťaťom, jediný jej príjem je invalidný dôchodok vo výške 295,00 € mesačne a rodinné prídavky; maloletý má zdravotné problémy (onkologický pacient, má astmu), za liečbu platí odporkyňa v niektoré
mesiace aj 150,00 €, ďalšie náklady má maloletý v súvislosti so školou, s oblečením a so špeciálnou stravou.
Na otázku sudcu uviedla že z pôžičky uhradila sumu 25,00 € pred podaním návrhu a 30,00 € po podaní návrhu.
Vedľajší účastník ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 16.3.2015 nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili napriek riadne a včas doručenému predvolaniu ktoré prevzal právny zástupca vedľajšieho účastníka dňa 20.2.2015.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný (vedľajší) účastník / jeho právny zástupca nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, konal v neprítomnosti tohto (vedľajšieho) účastníka a jeho právneho zástupcu; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporkyňa a právny predchodca navrhovateľa (Consumer Finance Holding, a.s., ktorého práva a povinnosti prešli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 na navrhovateľa) uzavreli dňa 8.8.2008 Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001526, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 30.863,42 Sk / 1.024,48 €, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 24,047% ročne a RPMN 24,047%; odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať v splátkach po 1.310,- Sk mesačne (pri počte splátok 31, keď konečná splatnosť úveru bola dohodnutá „31 mesiacov“.
Odporkyňa splátky neuhradila riadne a včas - do dňa podania návrhu uhradila sumu spolu vo výške 25,00 €, po podaní návrhu sumu vo výške 30,00 € (v tejto časti bolo konanie Uznesením č. 37C/145/2014-55 zo dňa 13.2.2015 zastavené); spolu teda uhradila odporkyňa z poskytnutej pôžičky sumu 55,00 €.
Odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi uznala čo do výšky a dôvodu v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.7.2012, a to v celkovej výške 1.099,40 € a príslušenstva; v dohode odporkyňa ako dlžníčka prehlásila že má vedomosť o premlčaní dlhu.
Navrhovateľ žiada tiež o priznanie úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne od 9.23.2012 (deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky).
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 52, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 3, ods. 1 a ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný v znení v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4, ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný v znení v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a, ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2, písm. c), prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8, ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 110, ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 365, prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369, ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 14.12.2011 do 10.7.2012 vo výške 1%.
Podľa § 160, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Podľa R 25/1993: Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu v zmysle § 110, ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do dôvodu a výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu”, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav.
Podľa R 51/1968: Z § 110, ods. 1 Občianskeho zákonníka nijako neplynie, že by nebolo možno uznať dlh, už premlčaný; uznanie premlčaného dlhu nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že dlh je premlčaný.
Spotrebiteľská zmluva (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy - táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb.
Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka, pričom záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý), zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve.
Uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, ktorý svoju funkciu plní tým že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania; na to aby uznanie dlhu malo uvedené účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal že zaplatí dlh, a aby v uznaní bol dlh určený čo do dôvodu a rozsahu (uznaný záväzok je zabezpečený tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky si veriteľ vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky - ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto uznaný dlh, súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania, nie je potrebné dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania). Domnienka existencie dlhu založená uznaním je vyvrátiteľná, avšak námietka dlžníka môže byť úspešná len za predpokladu, že sa oproti prezumpcii existencie dlhu preukáže opak, čoho procesným dôsledkom je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka (onus probandi incumbit
actori), a veriteľ má uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v dobe uznania. Veriteľ potom môže uplatniť svoj nárok buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu, alebo na základe nového záväzku (uznania dlhu) dlžníka. Na platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel - uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania vtedy, ak dlžník ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Uznanie dlhu spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby, keď začína plynúť nová premlčacia doba (10 ročná), ktorej plynutie začína dňom, keď došlo k uznaniu dlhu, resp. ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, keď uplynula lehota na plnenie. Uznaním dlhu sa doterajšia premlčacia doba stáva bezvýznamnou, a začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, začína nová premlčacia doba plynúť až po uplynutí tejto lehoty, ak lehota na plnenie nebola uvedená, premlčacia doba začína plynúť od toho dňa keď k uznaniu došlo).
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, a to v časti nároku na zaplatenie neuhradenej časti istiny úveru spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej výške.
Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa v čase uzatvorenia zmluvy platného zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák.č. 258/2001 Z.z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
V časti nároku na zaplatenie istiny úveru spolu s poplatkami, odplatou, úroku a úroku z omeškania súd mal za preukázané, že návrh bol podaný iba z časti dôvodne. Právny predchodca navrhovateľa (Consumer Finance Holding, a.s., ktorého práva a povinnosti prešli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 na navrhovateľa) poskytol odporkyni na základe Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001526 uzavretej dňa 8.8.2008 úver vo výške 30.863,42 Sk / 1.024,48 €, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 24,047% ročne a RPMN 24,047%; odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať v splátkach po 1.310,- Sk mesačne (pri počte splátok 31), keď konečná splatnosť úveru bola dohodnutá „31 mesiacov“. Odporkyňa však svoje splátky neuhradila riadne a včas, keď do dňa podania návrhu uhradila sumu spolu vo výške 25,00 €, a po podaní návrhu sumu vo výške 30,00 € (v tejto časti bolo konanie Uznesením č. 37C/145/2014-55 zo dňa 13.2.2015 zastavené); spolu teda uhradila odporkyňa z poskytnutej pôžičky sumu 55,00 €; následne odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi uznala čo do výšky a dôvodu v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.7.2012, a to v celkovej výške 1.099,40 € a príslušenstva (v dohode odporkyňa ako dlžníčka prehlásila že má vedomosť o premlčaní dlhu).
Podľa názoru súdu však v uzavretej zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, pričom celá suma budúcich úrokov a výnosov bola zahrnutá v čiastke 40.610,- Sk, ktorá bola označená ako „celková suma pôžičky“; naviac konečná splatnosť bola uvedená iba údajom „31 mesiacov“, a nie presne určeným dátumom. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru a jeho konečnej splatnosti pritom nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo; pokiaľ pod odplatu nie je možné zahrnúť úrok, a s ohľadom na skutočnosť že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia, a to aj predčasného - je preto vylúčené aby suma celkových úrokov bola pojatá do položky „celková suma pôžičky“ (a to aj keby suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku). Takto chybne uzavretou zmluvou neboli dodržané ustanovenia § 4, ods. 2, písm. g) zák.č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov V takýchto prípadoch sa potom v zmysle § 4, ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd považuje za dôležité uviesť, že sa zaoberal aj vyjadrením vedľajšieho účastníka, a čiastočne sa s ním stotožnil, konkrétne ohľadom názoru že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkový (z dôvodov uvedených vyššie). Súd však nemohol prisvedčiť názoru vedľajšieho účastníka o premlčaní dlhu, nakoľko odporkyňa podpísala dohodu o uznaní dlhu - vedľajší účastník bez toho aby mal relevantné informácie o procese podpísania tejto konkrétnej dohody vyhlásil že jej uzavretie bolo dosiahnuté ľsťou a v rozpore s dobrými mravmi, pričom však súdu nepredložil (dokonca ani len neoznačil) jediný relevantný dôkaz o tvrdeniach ktoré uviedol, a mylne sa domnieva že ak aj takáto situácia nastala v nejakom inom prípade (čo hmlisto vo svojom vyjadrení naznačuje, avšak nijako nekonkretizuje), je to dôvod na paušalizáciu všetkých ostatných prípadov, vrátane súdenej veci. Súd teda nemal dôvod k námietkam vedľajšieho účastníka v tomto smere prihliadnuť, naviac samotná odporkyňa ktorá sa zúčastnila na dvoch pojednávaniach pred súdom ani takého skutočnosti a okolnosti netvrdila
- podľa názoru súdu bola teda dohoda o uznaní dlhu riadne a platne uzavretá, a preto nemohlo prísť k premlčaniu práva navrhovateľa. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že premlčacia doba pri zmluvách o úvere sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (nakoľko sa jedná o absolútny obchod), a je teda štvorročná, a nie, ako sa mylne domnieva vedľajší účastník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka (podľa ktorých by mala byť trojročná).
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške istiny 30.863,42 Sk / 1.024,48 €, pričom súd -vzhľadom na nedostatky zmluvy o úvere- považoval úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, a keďže odporkyňa zaplatila z titulu splácania úveru navrhovateľovi sumu vo výške 55,00 €, súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 969,48 € (t.j. 1.024,48 € mínus 55,00 €); vo zvyšku uplatňovanej istiny (spolu aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania) potom súd návrh zamietol.
Čo sa týka úroku z omeškania na tento má navrhovateľ tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 14.12.2011 do 10.7.2012 vo výške 1,0%) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 969,48 € (t.j. prisúdená suma) od 9.3.2012 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do zaplatenia.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10 a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že určil pomer úspešnosti navrhovateľa v časti 90,23% vychádzajúc z toho, že navrhovateľ žiadal o priznanie sumy istiny 1.074,40 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 969,48 €. Nárok na náhradu súdneho poplatku navrhovateľa potom určil súd vo výške 56,39 € (t.j. 90,23% zo súdneho poplatku vo výške 62,50 €, ktorý by bol zaplatený za návrh po jeho čiastočnom späťvzatí v časti o zaplatenie istiny vo výške 30,00 €). Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia priznal súd vo väčšej časti úspešnému navrhovateľovi tak, že určil jeho nárok v podiele 80,46% (100% mínus 9,77% ako neúspech navrhovateľa mínus 9,77% ako úspech odporkyne) - navrhovateľovi potom súd priznal náhradu trov konania (po uvedenom krátení v dôsledku jeho čiastočného neúspechu a čiastočného úspechu odporkyne) v sume 458,42 €; vychádzal pritom z trov právneho zastupovania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 61,41 € (tak ako si to právny zástupca navrhovateľa uplatnil z predmetu sporu 1.074,40 €), za 4 hlavné úkony po 61,41 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 294,77 €>, za 1 úkon právnej pomoci po 15,35 € {1/4-na zo sumy 61,41 €} zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 18,42 €>, 2x režijný paušál po 7,81 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda 18,74 €>, 2x režijný paušál po 8,04 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda 19,30 €>, 1x režijný paušál po 8,39 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda 10,07 €>, 4x náhrada za stratu času (účasť na pojednávaní konanom dňa 24.11.2014) po 13,40 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 64,32 €>, 4x náhrada za stratu času (účasť na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015) po 13,98 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 67,10 €>, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 24.11.2014) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,1 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 108 km a pri cene PHM 1,41 € zvýšené o DPH 20% vo výške 14,80 €, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 16.3.2015) pri spotrebe osobného motorového vozidla 8,1 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 108 km a pri cene PHM 1,41 € zvýšené o DPH 20% vo výške 14,80 €, náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti 2x Bratislava - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 24.11.2014 a 16.3.2015) 216 km zvýšené o DPH 20% spolu vo výške 47,43 €, z ktorých trov uložil procesne neúspešnej odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 80,46%.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa účtovaný právny úkon „čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania“ + paušálna suma náhrad, nakoľko sa jednalo o procesný návrh ktorý bol vykonaný v súvislosti so skutočnosťou, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi čiastočné plnenie - súd nepovažuje za spravodlivé aby za tejto situácie bola odporkyňa povinná (v podstate sankcionovaná) platiť trovy právneho zastúpenia preto, že čiastočne zaplatila svoj dlh, poskytla plnenie v prospech navrhovateľa; naviac podľa názoru súdu uvedený právny úkon sa ani nedá považovať za vykonaný účelne pri vymáhaní práva navrhovateľa.
O trovách vedľajšieho účastníka súd nemal dôvod rozhodnúť, nakoľko v spore bol neúspešný (stál na strane neúspešnej odporkyne), a nebol ani dôvod aby mu súd uložil povinnosť platiť náhradu trov konania navrhovateľovi.
Súd povolil odporkyni splatiť prisúdenú pohľadávku s príslušenstvom, aj trovy konania v mesačných splátkach po 20,00 € v súlade s ustanovením § 160, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko odporkyňa a jej rodina sú v nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii (odporkyňa je rozvedená, žije sama s maloletým dieťaťom, jediný jej príjem je invalidný dôchodok vo výške 295,00 € mesačne a rodinné prídavky; maloletý syn odporkyne má zdravotné problémy -onkologický pacient, má astmu-, za liečbu platí odporkyňa v niektoré mesiace 150,00 €, ďalšie náklady má maloletý v súvislosti so školou, s oblečením a so špeciálnou stravou).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.