Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_11C-149-2014.pdf
PDF · 81.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/149/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci navrhovateľky: Y. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. D. Č.. X, XXX XX F., Š. E. X., zast. JUDr. Elenou Matulovou - advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Poltári, ul. Železničná č. 7, 987 01 Poltár, proti odporcovi: U. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. D. Č.. X, XXX XX F., Š. E. X., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Y. X., rod. Q. a U. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v F., vo zväzku G., ročník XXXX, A. strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd právnej zástupkyni navrhovateľky náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku od odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 10.11.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s odporcom rozviedol.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Mestský úradom F.. U navrhovateľky ako aj u odporcu ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili 3 deti, v čase konania už plnoleté. Obaja účastníci sú slovenskými štátnymi občanmi.
Navrhovateľka v konaní uviedla, že manželstvo uzavrela s odporcom po krátkej známosti a nezhody v manželstve začali vznikať už od samého začiatku manželstva. V roku XXXX podala návrh na rozvod, no neskôr ho zobrala späť. Odporca často požíval, a aj v súčasnosti požíva alkoholické nápoje, pričom potom je agresívny, ponižuje ju a nadáva jej. S odporcom sa vzájomne odcudzili a intímne spolu nežijú zhruba od augusta 2014. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je už 5 rokov onkologickou pacientkou, túto situáciu nezvláda a nevládze ako inokedy. Má nadváhu a aj to odporcovi vadí, nadáva jej že je tučná, je zdochlina, je smrad a podobne. Navrhovateľka uviedla, že fyzicky ju síce odporca neudrel, ale viackrát sa jej vyhrážal fyzickým násilím a ich dcéru aj fyzicky napadol.
Odporca v konaní uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, poprel že by niekedy fyzicky napadol svoju manželku a zdôraznil, že sa nechce rozviesť. Potvrdil síce, že medzi ním a manželkou sú určité nezhody, ale inak manželstvo funguje celkom dobre a nikdy manželke nijakým spôsobom neublížil. Pripustil, že niekedy mu prasknú nervy a vtedy všeličo manželke povie. Potvrdil aj tú skutočnosť, že intímne s manželkou spolu nežijú, ale dôvod nie je z jeho strany. V závere uviedol, že si myslí, že by dokázali spolu fungovať tak ako doteraz a problémy si dokážu vyriešiť.
Súd prvé pojednávanie, ktoré bolo nariadené vo veci na deň 14.01.2015 odročil s tým, že účastníkom navrhol vyhľadal odbornú pomoc za účelom zmierenia manželstva. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na 2 mesiace.
Druhé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 16.03.2015. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, žiadala manželstvo s odporcom rozviesť. Uviedla, že odbornú pomoc nevyhľadala, nenavštívila manželskú poradňu a ani nemá záujem naďalej sa pokúšať o zmierenie manželstva. V konaní ďalej uviedla, že s manželom už spolu ani nekomunikuje, ak áno len agresívne, nevarí, nežehlí, ani mu neperie, intímne už dlhšiu dobu nežijú, nemajú nič spoločné. Potvrdila, že odporca prestal požívať tvrdé alkoholické nápoje v takej miere ako doteraz, ale napriek tomu pije.
Odporca aj na druhom pojednávaní nesúhlasil s rozvodom manželstva. Potvrdil, že v manželstve majú problémy, ale doteraz si ich vždy dokázali vyriešiť. Uviedol, že je potrebný čas na to, aby sa dokázali opäť uzmieriť.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Súd postupoval v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Zákonné predpoklady zrušenia manželstva rozvodom určuje zákon o rodine v § 23, podľa ktorého môže súd manželstvo na návrh niektorého manžela rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu "vážny rozvrat", ale bez pochyby vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov, ako i na tom ako sa s porušením v zákonom uložených povinností manželov, či iných pravidiel správania sa v manželstve vyporiadal ten z manželov, ktorého záujmy tým boli dotknuté. Konštatovať vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je možné vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na intenzitu ( rozsah porušovania pravidiel manželského spolužitia ) a trvalosť ( dĺžka rozvratu, príčiny rozvratu a ich následky, postoj dotknutého manžela ) rozvratu. Na základe tohto skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií už dlhšiu dobu. Navrhovateľka nemá za žiadnych okolností
záujem obnoviť manželské spolužitie s odporcom, ktoré považuje už len za formálny zväzok. Súd je toho názoru, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko možno hovoriť o funkčnom vzťahu v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým zotrvať vo zväzku a domnieva sa že druhý partner je pre neho nevyhovujúci a pominuli dôvody prečo do zväzku vstupoval. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené.
Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva aj keď na samotný rozvod nárok nemá, nakoľko až súd rozhodne po zvážení všetkých okolností, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o rozvode manželstva. Je výlučne vecou navrhovateľky, aké motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu nebyť s odporcom v manželskom zväzku a k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Ak súd dospeje k záveru, že sú tu také dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí, ako tomu je aj u odporcu. Navrhovateľka v konaní vyslovila svoj slobodný názor a uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli, ako aj dôvody prečo nechce s odporcom žiť, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti a svoju budúcnosť si nepredstavuje po boku odporcu.
Navrhovateľka v konaní niekoľkokrát uviedla, že v manželstve s odporcom zotrvať nechce, nemá záujem ani navštíviť manželskú poradňu a trvá na rozvode manželstva. Odporca si v takomto prípade musí sám uvedomiť, že zotrvanie vo vzťahu s niekým, kto ho odmieta nemá budúcnosť a nevytváralo by to zdravé manželské a ani rodinné prostredie. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom tzn., že nielen manželský zväzok sa uzatvára, ale aj zotrvanie v ňom musí smerovať k dobrovoľnosti a k slobodnému rozhodnutiu oboch manželov zotrvať v manželskom zväzku. Súd sa pokúsil dať manželom priestor na to, aby svoje manželské spolužitie obnovili a odstránili príčiny rozvratu manželstva. Odporučil účastníkom konania návštevu referátu poradensko-psychologických služieb ( tzv. manželskú poradňu ) a prvé pojednávanie odročil na 2 mesiace. Ani takýto postup súdu však neviedol k náprave, účastníci konania manželské spolužitie neobnovili, neodstránili príčiny rozvratu, naopak vzťahy medzi účastníkmi sa ešte viacej vyhrotili a navrhovateľka trvala na rozvode manželstva. Ako súd vyššie uviedol, už z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Súd nemôže akceptovať manželstvo v ktorom jeden, prípadne obaja manželia žijú len vo vzťahu, ktorý vykazuje stránky formálnosti, bez akéhokoľvek naplnenia jeho funkcii. Súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a predovšetkým vzhľadom na rozhodný postoj navrhovateľky nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na spoločný manželský a rodinný život ako aj alkoholizmus odporcu, ktorý navrhovateľka viac nedokáže akceptovať.
Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zánik manželstva rozvodom, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia § 144 O.s.p. na základe ktorého, účastníci konania o rozvode manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
O trovách právneho zastúpenia účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že účastníci sú obaja nezamestnaní. V takomto prípade trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu účastníka konania budú uhradené podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Zb.z. v zmysle ktorého, ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovenia osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov
konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v dvoch rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
U p o z o r n e n i e : Manžel, ktorý pri uzatvorení manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.