Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12P-248-2008.pdf
PDF · 118.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12P/248/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou Mgr. Nicolou Kuzmiakovou vo veci maloletých detí P., K.. XX.X.XXXX U. S., K.. X.XX.XXXX V., O. S. XXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov: J. V.S., K.. XX.X.XXXX, O. S. - O. XX, zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokát, Štúrova 20, Košice a H.. Q. V., K.. XX.X.XXXX, O. S. XXX, XXX XX W., v konaní o určenie výživného na čas do rozvodu
rozhodol:
Konanie o určenie výživného pre maloletú P. a maloletú S. za obdobie od začatia konania t.j. od 5.2.2009 do 30.9.2009 z a s t a v u j e .
Otec je p o v i n n ý prispievať výživu maloletej P. za obdobie od 1.10.2009 do 9.2.2010 ako aj za obdobie od 1.7.2010 do 31.8.2010 sumou 37,50 eur mesačne a za obdobie od 1.9.2010 do 19.4.20012 sumou 45,- eur mesačne.
Otec je p o v i n n ý prispievať výživu maloletej S. za obdobie od 1.10.2009 do 9.2.2010 a za obdobie od 1.7.2010 do 19.4.2012 sumou 37,50 eur mesačne.
Výživné za obdobie od 10.2.2010 do 30.6.2010 pre obe maloleté deti n e u r č u j e.
Dlžné výživné pre obe maloleté deti n e u r č u j e .
odôvodnenie:
Uznesením tunajšieho súdu č. k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 5.2.2009 bolo začaté konanie o úprave práv a povinností k maloletej P., nar. XX.X.XXXX a k maloletej S., K.. X.XX.XXXX V..
Rozsudkom č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.9.2009 súd zveril mal. P. a mal. S. do výchovy a osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou po 100,- eur mesačne počnúc 1.10.2009, styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v čase od štvrtka od 16.00 hod do nedele do 17.00 hod každý týždeň. Rozsudok čo do výchovy a úpravy styku nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2009.
Vo výroku o výživnom podal otec odvolanie.
Krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom od otca pre maloleté deti a v časti o trovách konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude dôsledne vykonať dokazovanie na zistenie zárobkových schopností a možností otca za celé rozhodné obdobie, zistiť okolnosti skončenia pracovného pomeru otca, zistiť zárobkové možnosti matky, majetkové pomery rodičov, ich náklady, rozsah ich odôvodnených potrieb a následne posúdiť podiel rodičov na zabezpečení potrieb detí berúc do úvahy, že výdavky rodiča súvisiace s návštevami detí (styk) nemajú povahu výživného a zásadne sa nezapočítajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča, iba sa na nich prihliada, ak by išlo o mimoriadne vysoké náklady ( napr. osobní starostlivosť rodičov v takmer rovnakom rozsahu).
Na tunajšom súde sa vedie konanie č. XXC/XX/XXXX o rozvod manželstva rodičov. Rozsudkom zo dňa 30.3.2012 súd manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej starostlivosti rodičov a výživné neurčil. Ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom rozsudok právoplatnosť nenadobudol, výrok o rozvode rodičov nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2012.
Matka žiadala v konaní určiť výživné pre obe maloleté deti od 1.10.2009. Uviedla, že otec na výživu detí jej prispieval len v určitom období peňažnými čiastkami. Pokiaľ im zakupoval veci osobnej a inej potreby o tom nevie, nakoľko všetky veci, ktoré im kúpil ostali u neho.
Otec v konaní tvrdil, že okrem pár mesiacov žili s matkou v spoločnej domácnosti, že aj počas obdobia keď spolu nežili, deti boli viac u neho ako u matky a on im všetko kupoval, deti majú s matkou de fakto v striedavej starostlivosti, pretože od štvrtka do nedele je s nimi on a od nedele do štvrtka je s nimi matka a počas doby, keď boli u neho, im kupoval a zabezpečoval všetko, čo potrebovali. Keď išli deti ku nemu nič im matka pre ne nedávala a preto matka nemôže vedieť, čo všetko im kupoval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení rodinných pomerov, mzdovými listami matky a otca maloletých detí, pokladničnými dokladmi a bankovými výpismi o výdavkoch matky a otca, obsahom pripojeného spisu č. XXC/XX/XXXX ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletých detí v období, za ktoré bolo potrebné rozhodnúť o výživnom pre obe maloleté deti striedavo žili v spoločnej domácnosti a oddelene. Otázka určenia obdobia počas, ktorej rodičia viedli spoločnú domácnosť nebola v konaní jednoznačná.
Matka v konaní tvrdila, že s otcom maloletých detí obnovila spolužitie len v období od apríla do júna 2010, inak žila spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov v S. O.. Z vyjadrení a výpovedí matky vyplýva, že sa dňa 10.12.2008 rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a preto aj v decembri 2008 podala návrh na rozvod. Na Vianoce 2008 sa vrátila kvôli deťom dúfajúc v zmenu správania sa otca voči nej. V spoločnej domácnosti ostala do 13.6.2009 (otec toto tvrdenie potvrdil). Asi vo februári 2010 obnovili spolužitie, ale otec detí bol voči nej agresívny. Aj deti chceli opustiť spoločnú domácnosť, ale ona ich presvedčila, aby ostali s otcom do konca školského roka 2010. Potom sa s deťmi odťahovala k rodičom.
Tvrdenia matky ohľadom obdobia, počas ktorého žila s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti sú protichodné a to v tom, že v písomnom podaní zo dňa 3.2.2015 uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom detí žila len v mesiacoch 4-6/2010, pričom z jej výpovede zo dňa 28.9.2010 v konaní č. XXC/XX/ XXXX vyplýva, že v spoločnej domácnosti žila s otcom detí nie od apríla 2010 ale už od februára 2010.
Rozpory v tvrdeniach matky súd odstránil porovnaním výpovedí rodičov. Otec detí na pojednávaní 28.9.2010 v konaní č. XXC/XX/XXXX obdobie spoločného spolužitia od 10.2.2010 potvrdil, pričom tvrdenie, že v spoločnej domácnosti žili od apríla 2010 poprel. Na základe tohto vyhodnotenia súd ustálil, že rodičia v spoločnej domácnosti žili aj v období od 10.2.2010 od konca júna 2010.
Otec v konaní tvrdil, že v spoločnej domácnosti žili s matkou detí v podstate stále a okrem obdobia uvádzaného matkou aj v inom období. Uviedol, že v júni 2010 odišla, koncom augusta prišla upratať byt, na Obecnom úrade zisťovala či nemajú podlžnosti na byte, na nájmom, s tým, že sa vráti. Dňa 31.8.2010 ale prehlásila deti do školy a do škôlky do S. O. a vlastne tým odišla zo spoločnej domácnosti. Keďže niekoľko krát opustila spoločnú domácnosť a zase sa vrátila, to nepovažoval za opustenie spoločnej domácnosti, lebo sa stále vrátila. O deti sa staral a nie je pravda, že na ich výživu neprispieval.
Súd obdobie, počas ktorého rodičia viedli spoločnú domácnosť na základe skutkových tvrdení rodičov a po odstránení rozporov v ich výpovediach určil obdobie, za ktoré je potrebné rozhodnúť o výživnom ako obdobie od 1.10.2009 do 9.2.2010 a od 1.7.2010 do 19.4.2012, nakoľko deň 1.10.2009 je deň, od ktorého matka požadovala určiť výživné, deň 9.2.2010 je deň predchádzajúci dňu kedy sa matka vrátila do spoločnej domácnosti, deň 1.7.2010 je deň potom, čo matka s deťmi opätovne opustila spoločnú domácnosť a deň 19.4.2012 je deň predchádzajúci dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Mal. P. v šk. r. 2010/2011 začala navštevovať 1. ročník ZŠ v S. - O., dovtedy navštevovala materskú škôlku. Maloletá S. navštevovala materskú škôlku. Maloleté deti sú zdravé v súvislosti s ich zdravotným stavom rodičia nemajú zvýšené výdavky.
Z výpovedí rodičov vyplynulo, že styk otca s maloletými deťmi okrem obdobia, keď mu matka styk neumožňovala, pretože deti boli choré prebiehal v zmysle rozsudku č. XXP/XXX/XXXX zo dňa 24.9.2009 t.z., že deti boli v rozhodnom období 3,5 dňa do týždňa u každého z rodičov, pričom každý z rodičov im osobitne počas tejto doby zabezpečoval nie len osobnú ale aj materiálnu starostlivosť - zakupoval im veci osobnej a inej potreby. Veci, ktoré jeden z rodičov zakúpil, ostali u tohto rodiča, k druhému rodičovi sa tieto veci nedostali, deti ich k druhému rodičovi nenosili, nemali ich tam a nemohli ich používať. V priebehu konania ani jeden z rodičov neuviedol, že by druhý rodič nezabezpečoval riadnu výchovu a výživu maloletých detí počas doby, keď sú u druhého rodiča.
Otec v konaní tvrdil, že na výživu maloletých detí v období, za ktoré je potrebné rozhodnúť o výživnom, na výživu detí prispieval, že zaplatil výživné za obdobie 10/2009 - 1/2010 vo výške 100,- eur pre každé maloleté dieťa naraz v sume 400,- eur dňa 26.11.2009 a aj dňa 23.12.2009. Tiež tvrdil, že v období od 12/2009 do 7/2010 žili všetci v spoločnej domácnosti, že júni 2010 manželka s deťmi opustila spoločnú domácnosť, že dňa 22.6.2010 zaplatil na výživnom každému dieťaťu po 100,- eur a že od augusta 2010 si plní vyživovaciu povinnosť v sume 60,- eur na každé dieťa.
Zaplatenie výživného preukázal listinnými dôkazmi - bankovými výpismi, s tým, že dňa 26.11.2009 zaplatil výživné v sume 400,- eur, dňa 23.12.2009 v sume 400,- eur, dňa 24.2.2010 v sume 400,- eur, dňa 22.6.2010 v sume 200,- eur, dňa 9.8.2010 v sume 60,- eur, dňa 2.9.2010 v sume 60,- eur, všetko spolu v sume 1.520,- eur.
Súd mal v konaní predloženým bankovými výpismi z účtu matky preukázané, že otec jej poukázal na účet výživné pre maloleté deti nasledovne: dňa 27.11.2009 v sume 400,- eur, dňa 28.12.2009 v sume 400,- eur, dňa 24.2.2010 v sume 400,- eur, dňa 23.6.2010 v sume 200,- eur, dňa 10.8.2010 v sume 60,- eur, dňa 3.9.2010 v sume 60,- eur, dňa 7.1.2011 v sume 156,- eur, dňa 19.9.2011 v sume 400,- eur, dňa 3.11.2011 v sume 60,- eur, dňa 5.12.2011 v sume 60,- eur, dňa 28.3.2012 v sume 60,- eur, všetko spolu v sume 2.256,- eur.
Vzhľadom k tomu, že predloženými výpismi z účtu rodičov nemal súd za preukázanú jednotnú sumu, ktorou otec na výživu maloletých detí prispel, a keďže matka súd preukázala väčšiu sumu, ktorá jej bola na výživné poukázaná akú preukázal otec detí, súd ustálil, že otec za obdobie od 1.10.2009 do 9.2.2010 a od 1.7.2010 do 19.4.2012 prispel na výživu maloletých detí peňažnými prostriedkami vo výške 2.256,- eur.
Listinnými dôkazmi otec súdu preukázal, že okrem výživného, ktoré poukazoval na účet matky, na výživu maloletých detí prispel aj tým, že dňa 23.6.2010 uhradil poplatok za školskú jedáleň na Základnej škole v W. pre mal. P. vo výške 14,- eur a pre mal. S. v sume 22,- eur. Keďže tieto náklady sú za obdobie, za ktoré súd o výživnom nerozhoduje, nakoľko v tomto období rodičia viedli spoločnú domácnosť, súd na tieto výdavky neprehliadal.
Otec svoje tvrdenia o zakupovaní vecí osobnej a inej potreby pre maloleté deti súdu nijako nepreukázal, ale matka v konaní nepoprela, že by veci osobnej a inej potreby nezakupoval, keďže ona deťom keď išli k otcovi, žiadne veci osobnej a inej potreby nedávala.
Matka v konaní pokladničnými dokladmi preukázala, že uhradila rôzne osobné a iné potreby oboch maloletých detí v období od 12/2009 do 19.4.2012 spolu v sume 1.229,07 eur a to:
- v období od 12/2009 v sume 167,80 eur,
- v období od 1-12/2010 v sume 467,20 eur,
- v období 2-12/2001 v sume 527,23 eur,
- v období január až 19.4.2012 v sume 66,84 eur.
Matka v konaní pokladničnými dokladmi súdu tiež preukázala, že uhradila rôzne poplatky (školné, strava a pomôcky ) do predškolských a školských zariadení pre obe maloleté deti v období od 12/2009 do 19.4.2012 spolu v sume 687,44 eur a to:
- v období 9/2009 - 12/2009 spolu v sume 218,40 eur,
- v období 1-3/2010 spolu v sume 27,07 eur,
- v období 5/2010 uhradila sumu 103,- eur ako stravné do MŠ S.,
- v období od 9 - 12/2010 spolu v sume 135,39 eur,
- v období 1-6/2011 uhradila pre mal. S. spolu v sume 51,65 eur ,
- v období od 19.10.2011 do 17.4.2012 v sume 152,05 eur za stravu a družinu pre mal. P..
Z uvedeného možno určiť, že matka uhradila mesačne potreby detí cca v sume 40,- eur pre jedno dieťa.
Matka v konaní uviedla, že okrem výdavkov súvisiacich s potrebami maloletých detí vynakladá sumu cca 100,- mesačne na cestu do práce, že rodičom prispieva na inkaso sumou 100,- eur, ale žiadne doklady o týchto tvrdeniach súdu nepreukázala. Na pojednávaní v konaní č. XXC/XX/XXXX dňa 28.9.2010 uviedla, že jej rodičia náhradu nákladov na domácnosť od nej nežiadajú pre jej nízky príjem.
V nákladoch, ktoré matka súdu preukázala, že vynaložila pre potreby maloletých detí, nie sú žiadne výdavky týkajúce sa zabezpečovania nákladov v súvislosti s bývaním maloletých detí, zakupovaním stravy a hygienických potrieb, ktoré ale deti objektívne spotrebovali. Aj keby matka tieto výdavky priamo nevynakladala, ale jej rodičia pre nízky príjem, ktorý má, nemožno tieto výdavky nezapočítať do potrieb detí.
Na výzvu súdu otec uviedol, že jeho mesačné výdavky okrem výdavkov pre maloleté deti sú výdavky za byt v Kechneci, kde mesačne uhrádza 264,- eur (do 5.1.2010 kedy byt vrátil prenajímateľovi), cestovné do práce do W. J. v sume 200,- eur, strava mesačne v sume 150,- eur, oblečenie v sume 100,- eur, športové aktivity mesačne cca 50,- eur.
Listinnými dôkazmi mal súd za preukázané aj to, že matka je zamestnaná v spoločnosti Q. Q. W., W..Y..R.., kde jej mesačný priemerný čistý príjem za obdobie od 19.9.2008 do 31.3.2009 bol vo výške 422,40 eur mesačne, od 4/2009 do 12/2010 v sume 473,84 eur, od 1/2011 do 5/2011 v sume 496,20 eur mesačne a za obdobie od 6/2011 do 6/2012 priemerný mesačný hrubý príjem v sume 662,22 eur.
Daňový bonus na maloleté deti poberala od januára 2010 a od 9/2009 poberá rodinné prídavky na obe deti.
Za rozhodné obdobie otec pracoval v rôznych zamestnaniach:
- v období od 16.7.2007 do 31.12.2009 bol zamestnaný v spoločnosti T.-W. W. W..Y..R.. (pôvodný názov B. W., W..Y..R..), s mesačným priemerným čistým príjmom za obdobie 4/2008-12/2008 v sume 901,- eur, za obdobie 1-3/2009 v sume 1.076,- eur, za obdobie od 3-12/2009 v sume 1.145,67eur. K 31.12.2009 u tohto zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu.
- v období od 1.1.2010 do 28.2.2010 bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti v sume 899,10 eur,
- v období od 1.3.2010 do 16.4.2010 pracoval v spoločnosti J. S. W..Y..R.. (pôvodný názov B. F. W., W..Y..R..) s čistým príjmom za celé obdobie v sume 1.174,46 eur,
- v období od 12.4.2010 do 31.5.2010 pracoval v spoločnosti S.., kde za uvedené obdobie mu bol vyplatený čistý príjem spolu v sume 1.260,46 eur,
- v období od 1.6.2010 do 31.7.2010 poberal dávku v nezamestnanosti, za celé obdobie v sume 899,10 eur,
- v období od 2.8.2010 do 30.9.2010 bol zamestnaný v spoločnosti D. - A. W.. W. Y..R.., kde ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom za toto obdobie mu bola vyplatená mzda vo výške 720,26 eur,
- v období od 1.10.2010 od 9.11.2010 bol nezamestnaný, žiadnu sociálnu dávku nepoberal,
- v období od 11.1.2010 do 27.1.2011 bol zamestnaný v spoločnosti U. W..Y..R.., kde ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom za toto obdobie mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 425,49 eur,
- od 28.1.2011 bol nezamestnaný, žiadnu sociálnu dávku nepoberal,
- v období od 23.5.2011 do 31.12.2011 pracoval v spoločnosti B. W. W..Y..R.., s priemerným hrubým mesačným príjmom vo výške 1.885,- eur ,
- v období od 13.2.2012 do 31.10.2014 pracoval v spoločnosti E. W. W..Y..R.., s priemerným hrubým mesačným príjmom za obdobie od 3-10/2012 vo výške 1.260,- eur.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom tohto konania je určenie výživného pre obe maloleté deti na čas do rozvodu rodičov, obdobie, za ktoré súd v tomto konaní rozhodoval o určení výživného, súd stanovil na obdobie od 1.10.2009 do 19.4.2012, t.j. odo dňa, od ktorého matka žiadala určiť výživné (aj keď zmysle zákona o rodine jej vznikol nárok na určenie výživné odo dňa začatia súdneho konania t.j. od 5.2.2009) do dňa predchádzajúceho deň právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov.
Zo spisu č. XXC/XX/XXXX súd zistil, že po podaní návrhu v tomto konaní sa matka spolu s maloletým deťmi vrátila bývať do spoločnej domácnosti, v ktorej ostala cca do konca júna 2009 a preto súd požiadavku matky na určenie výživného od 10/2009 akceptoval a konanie v časti určenia výživného za obdobie odo dňa začatia tohto konania do 30.9.2009 zastavil.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
Je nesporné, že v niektorých prípadoch rozsah vyživovacej povinnosti nemožno určovať podľa posledného príjmu povinnej osoby bez toho, že by sa prihliadalo na jeho schopnosti a možnosti. Súd musí skúmať, či povinný neopustil zamestnanie pre neho vhodné a poskytujúce mu väčší príjem. V prípade zmeny príjmu povinnej osoby, je potrebné skúmať, či k takejto zmene došlo z dôležitého dôvodu. Ak povinný zmenil výhodnejšie zamestnanie resp. prišiel o zamestnanie z vlastnej príčiny treba posudzovať schopnosti a možnosti povinného podľa príjmu pred zmenou zamestnania, resp. pred stratou zamestnania.
Keďže otec rozviazal pracovný pomer u zamestnávateľa T.-W. W. W..Y..R.. (pôvodne B. W., W..Y..R..) dohodou bez uvedenia dôvodu, pri určení výživného súd vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval u tohto zamestnávateľa (obdobie od 3-12/2009 v sume 1.145,67eur), následne neberúc ohľad na obdobia, kedy bol otec nezamestnaný, resp. kedy bol jeho príjem nižší, keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, má súd za to, že otec opustil sám dobrovoľne zamestnanie a tým sa sám vzdal možnosti dosahovať príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletých detí.
Podľa § 62 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará.
Z výpovedí účastníkov konania a z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že otcove majetkové pomery sú cca o polovicu vyššie ako majetkové pomery matky (porovnanie príjmov rodičov, nákladov), že odôvodnené mesačné potreby maloletých detí v predškolskom veku sú v sume 150,- eur, v školskom veku 1. stupňa sú v sume 180,- eur a že miera starostlivosti o maloleté deti v rozhodnom období bola u oboch rodičov rovnaká.
Pri vyššie uvedenom závere súd vychádzal z tohto, že aj keď rozsudkom č. XXP/XXX/XXXX zo dňa 24.9.2009 súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil s maloletými deťmi styk, zisteným skutkovým stavom a výpoveďami rodičov bolo preukázané, že maloleté deti sú prakticky v starostlivosti oboch rodičov, pričom každý z rodičov týždenne zabezpečuje maloletým deťom výchovu, osobnú a materiálnu starostlivosť 3,5 dňa do týždňa.
Na začiatku obdobia, za ktoré súd rozhodoval o výživnom mala mal. P. cca 5 a pol roka a mal. S. 4 roky, na konci rozhodného obdobia pre určenie výživného mala mal. P. necelých 8 rokov a mal. S. cca 6 a pol roka. V priebehu rozhodného obdobia mal. P. dňa 1.9.2010 nastúpila do 1. ročníka základnej školy.
Nástupom maloletej P. do 1. ročníka základnej školy došlo u nej k zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu výšky výživného.
Súd, berúc do úvahy preukázané náklady spojené s platením poplatkov na predškolské a školské zariadenia vrátane stravy, ošatenie, hračky a iné potreby detí, ako aj nepreukázané objektívne výdavky na stravu mimo zariadení, výdavky na hygienické potreby, náklady súvisiace so zabezpečením bývania maloletých detí, cestovné výdavky a výdavky ktoré nesúvisia so zabezpečovaním len základných potrieb detí, ale aj tých ktoré sú pre všestranný rozvoj maloletých detí prospešné (vzdelanie, športové a iné aktivity, ...), zároveň berúc do úvahy aj to, že pokiaľ by rodičia spoločne zabezpečovali potreby detí zo spoločných príjmov, celková mesačná suma potrebná na uspokojovanie potrieb maloletej P. v predškolskom veku a maloletej Kataríny by bola suma 150,- eur mesačne.
Aj napriek tomu, že rodičia v podstate majú deti v starostlivosti rovnaké časové obdobie, súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí matke sumou 37,50 eur mesačne pre každé maloleté dieťa v predškolskom veku, nakoľko porovnaním možností schopností a majetkových pomerov matky a otca, kedy otcov príjem je dvojnásobne vyšší ako matkin súd uzavrel, že miera ich schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť nie je rovnaká.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo sumy 150,- eur ako sumy potrebnej na uspokojovanie potrieb dieťaťa v predškolskom veku. Keďže každý z rodičov má deti v starostlivosti polovicu týždňa, na každého rodiča pripadá zo sumy 150,- eur pre jedno dieťa 50% podiel t.j. suma 75,- eur mesačne. Kedže otcov príjem je oproti príjmu matky cca o polovicu vyšší, súd má za to, že z podielu, ktorým by sa mala matka podieľať na uspokojovaní potrieb maloletých detí t.j. zo sumy 75,- eur má ešte polovicu uspokojovať otec detí. Z uvedeného vyplýva suma 37,50 eur, ktorou je otec povinný prispievať matke mesačne na výživu každého mal. dieťaťa.
Keďže maloletá P. od 1.9.2010 nastúpila do 1. ročníka ZŠ v súvislosti s čím vznikajú zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním jej potrieb, súd určil sumu potrebnú na uspokojovanie jej potrieb na sumu 180,- eur. Rovnakým postupom ako súd určil výživné pre deti za predškolský vek, určil aj výživné pre mal. P. od 1.9.2010 do 19.4.2012 a to vo výške 45,- eur ( 180,- eur : 2 tj. 90,- eur a z toho jedna polovica je 45,- eur.)
Súd určil výšku výživného pre maloletú P. za obdobie od 1.10.2009 do 9.2.2010 ako aj za obdobie od 1.7.2010 do 31.8.2010 v sume 37,50 eur mesačne. Za uvedené obdobie mal otec zaplatiť matke výživné spolu v sume 237,60 eur. K tejto sume súd dospel nasledovne :
- za obdobie od 1. 10. 2009 do 31.1.2010 mal otec zaplatiť na výživnom za 4 mesiace sumu 150,- eur (37,50 eur x 4), za obdobie od 1.2.2010 do 9.2.2010 sumu 12,60 eur (t.j. 1,34 eur denne zo sumy 37,50 eur/mesiac x 9 dní), za obdobie od 1.7.2010 do 31.8.2010 sumu 75,- eur 37,50 eur x 2 mesiace), spolu 237,60 eur.
Súd určil výšku výživného pre maloletú P. za obdobie od 1.9.2010 do 19.4.2012 v sume 45,- eur. Za uvedené obdobie mal otec zaplatiť matke výživné spolu v sume 883,50 eur. K tejto sume súd dospel nasledovne :
- za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2012 sumu 855,- eur ( 45,- eur x 19 mesiacov) a za obdobie od 1.4.2012 do 19.4.2012 v sume 28,50 eur (1,50 eur denne zo sumy 45,- eur/mesiac x 19 dní), spolu v sume 883,50 eur.
Súd určil výšku výživného pre maloletú S. za obdobie od 1.10.2009 do 9.2.2010 a za obdobie od 1.7.2010 do 19.4.2012 v sume 37,50 eur mesačne. Za uvedené obdobie mal otec zaplatiť matke výživné spolu v sume 973,85 eur. K tejto sume súd dospel nasledovne :
- za obdobie od 1.10.2009 do 31.1.2010 mal otec zaplatiť na výživnom za 4 mesiace sumu 150,- eur (37,50 eur x 4), za obdobie od 1.2.2010 do 9.2.2010 sumu 12,60 eur (1,34 eur denne zo sumy 37,50 eur/mesiac x 9 dní), za obdobie od 1.7.2010 do 31.3.2012 sumu 787,50 eur (37,50 eur x 21 mesiacov) a za obdobie od 1.4.2012 do 19.4.2012 v sume 23,75 eur (1,25 eur denne zo sumy 37,50 eur/mesiac x 19 dní), spolu v sume 973,85 eur.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že za rozhodné obdobie mal otec zaplatiť spolu na výživnom pre obe maloleté deti sumu 2.094,95 eur. Keďže v konaní bolo preukázané, že za rozhodné obdobie otec zaplatil matke výživné spolu v sume 2.256,- eur, čo je viac ako mu určil súd, súd dlžné výživné neurčil.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Aj keď otec zaplatil matke na výživnom viac ako mu určil súd, vzhľadom ku skutočnosti, že sa v tomto konaní jedná o maloleté deti, otcovi nárok na vrátenie preplatku z výživného za uvedené obdobie nevznikol.
Vzhľadom na vyššie uvedený právny a skutkový stav veci, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.