Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/249/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti odporcovi: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad D., J. I. XXX/X, štátny občan SR, o zaplatenie 1.590,74 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 59,95 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 59,95 Eur od 21.7.2010 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.590,74 Eur spolu s úrokom vo výške 17,30% ročne zo sumy 1.288,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.288,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 5.8.2005 uzatvoril s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0362800160, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 22.000 Sk/730,27 eur pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne. Odporca sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 602 Sk/19,98 eur, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, so zročnosťou prvej splátky dňa 20.8.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.7.2010. Odporca poskytnutý úver nesplatil ani do dňa konečnej splatnosti 20.7.2010. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa 21.12.2010 dosiahla výška splatného dlhu odporcu sumu 1.590,74 Eur, ktorá suma pozostáva z istiny 1.288,25 Eur, riadneho úroku 95,33 Eur, úrokov z omeškania 207,16 Eur. Keďže od postúpenia pohľadávky do spísania návrhu na začatie konania odporca neuhradil žiadnu čiastku dlhu, obrátil sa navrhovateľ na súd.

V písomnom podaní zo dňa 17.06.2013 navrhovateľ vysvetlil, že v rámci istiny 1.288,25 Eur sú zahrnuté skapitalizované riadne úroky 740,54 Eur, poplatky za upomienky 122,82 Eur, poplatky za správu úveru 115,82 Eur, a čistá istina úveru 309,07 Eur. Riadne úroky v sume 95,33 Eur sú úroky vyčíslené z istiny za obdobie od 31.7.2010 do 21.12.2010. Úroky z omeškania 207,16 Eur boli počítané z omeškaných splátok úveru od 30.6.2007 do 21.12.2010 so sadzbou 26,40% ročne, zmenenou od 15.1.2009 na 8% ročne.

Do konania na stranu odporcu vstúpilo dňa 09.10.2013 ako vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré z konania vystúpilo písomným podaním zo dňa 11.04.2014.

Písomným podaním zo dňa 24.3.2014 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť a trval na tom, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu sumu 79,93 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 79,93 eura od 21.07.2010 do zaplatenia. Suma 79,93 eura predstavuje súčet nepremlčaných dohodnutých splátok úveru za obdobie od 20.4.2010 do 20.7.2010 /4 splátky x 602 Sk/. Súd vzhľadom na obsah podania toto vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu a aj ako zmenu návrhu a preto uznesením č.k. -118 zo dňa 27.3.2014 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 1.510,81 eur, úroku 17,30% ročne zo sumy 1.288,25 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 1.208,32 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a pripustil zmenu návrhu v znení, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,93 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 79,93 eura od 21.07.2010 do zaplatenia.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Vec bola v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednaná v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, ktorý ich neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, oznámenia o postúpení pohľadávky z 28.12.2010, doručenky od odporcu, zmluvy o splátkovom úvere č. 0362800160 z 5.8.2005, zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, písomných podaní navrhovateľa z 17.6.2013, 24.3.2014, výpisu z úverového účtu k úveru č. 0362800160, sadzobníka poplatkov SLSP a.s., všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., správ o pobyte odporcu, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, písomného podania Heleny Brundzákovej a zistil nasledovné:

Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0362800160 zo dňa 5.8.2005 /ďalej len „zmluva o úvere“/ sa právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 22.000,- Sk. Úroková sadzba bola dojednaná pevná 17,30% ročne. Odporca sa zaviazal splácať úver s úrokom a poplatkami v mesačných splátkach po 602,- Sk, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 20.8.2005 a posledná bola splatná 20.7.2010. Úroky boli splatné koncom mesiaca. V zmluve bola stanovená povinnosť odporcu hradiť veriteľovi mesačný poplatok za správu úveru 50 Sk. Ročná percentuálna miera nákladov bola v čl. IV zmluvy o úvere určená na 10,42 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s. Odporca je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu.

Z výpisu z úverového účtu bolo zistené, že odporca úver vyčerpal dňa 5.8.2005 v dohodnutej výške 22.000 Sk. Odporca nesplácal úver riadne a včas, poslednú úhradu poukázal právnemu predchodcovi navrhovateľa dňa 29.6.2007 vo výške 649,10 Sk. Ku dňu 21.12.2010 dlh odporcu predstavoval na nesplatenej istine úveru 1.288,25 Eur, na riadnych úrokoch 95,33 Eur, na úrokoch z omeškania 207,16 Eur.

Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila predmetnú pohľadávku s príslušenstvom a všetkými s ňou spojenými právami navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, v prílohe ktorej bola uvedená predmetná pohľadávka proti odporcovi skladajúca sa z položiek, ako ich navrhovateľ špecifikoval v návrhu a bola v nej uvedená splatnosť úveru na deň 20.7.2010. Postupca vyhotovil dňa 28.12.2010 oznámenie o postúpení pohľadávky adresované odporcovi, ktoré odporca prevzal, ako vyplýva z kópie doručenky.

Na pojednávaní odporca potvrdil, že ako 18 ročný, resp. 19 ročný si vzal od SLSP a.s. úver vo výške 22.000 Sk, ktorý použil na zakúpenie osobného motorového vozidla pre osobné účely. Úver spočiatku splácal, následne prestal, celkovo právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradil sumu 420 eur. Odišiel do zahraničia za účelom práce. V súčasnej dobe je nezamestnaný. Jeho práca je sezónneho charakteru, cez zimu nepracoval. Je nemajetný. Žije s matkou, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Bude sa snažiť celý

dlh uhradiť jednou platbou. Peniaze na to by mal mať po mesiaci a pol približne, keďže nejde o vysoký dlh. Má aj iné dlhy voči iným veriteľom, ktoré sa snaží splácať.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy /ďalej len „“/ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 5.8.2005 podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa splnil svoj záväzok a poskytol odporcovi úver v sume 22.000,- Sk/730,27 Eur, a odporca sa ho zaviazal splácať spolu s dohodnutým úrokom z úveru, v splátkach po 602 Sk/19,98 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, od 20.8.2005 do 20.7.2010. Zároveň sa odporca zaviazal pravidelne platiť mesačný poplatok za správu úveru. Zmluvu o úvere súd preskúmal aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý sa na ňu vzťahuje, pretože právny predchodca navrhovateľa poskytol úver v rámci predmetu jeho podnikania s tým, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/. Súd uzavrel, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Bolo prihliadnuté na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa vystupoval v postavení dodávateľa, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Odporca bol v zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ a úver si vzal podľa jeho vyjadrenia na spotrebné účely, t.j. na osobnú potrebu, a nie na výkon svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže je zrejmé, že vystupoval v pozícii spotrebiteľa, ktorú skutočnosť navrhovateľ nijako nespochybňoval. Jedná sa o tzv. formulárový typ zmluvy, keďže odporca obsah zmluvy pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca navrhovateľa vzorový text zmluvy používa vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok a výňatku z prílohy k nej bolo preukázané, že navrhovateľ nadobudol od banky, ktorá zmluvu o úvere s odporcom uzavrela, celú pohľadávku titulom zmluvy o úvere a navrhovateľ je teda v konaní aktívne legitimovaný domáhať sa zaplatenia nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom s tým, že aj po postúpení pohľadávky dopadajú na predmetný zmluvný vzťah všetky relevantné ustanovenia právnych predpisov o ochrane práv spotrebiteľa.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Je nepochybné, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. „absolútnym obchodom“ a teda by sa na ňu mali vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu. Súd však zdôrazňuje, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorou bol založený občianskoprávny vzťah, pričom postavenie odporcu ako spotrebiteľa nespochybnil ani navrhovateľ. Osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol s účinnosťou od 1.7.2007 nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa, ďalej zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasl. Podľa názoru súdu úpravu v Obchodnom zákonníku nemožno aplikovať na daný občianskoprávny vzťah v prípade, že niektoré otázky sú riešené osobitne v Občianskom zákonníku. Súd mal za to, že na premlčanie nároku z typicky občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že vzhľadom na účel inštitútu premlčania dlhšia premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka /4 ročná/ zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to 3 ročná. Ústavný súd SR v uznesení spis. zn. -10 zo dňa 19.6.2013 nevyhodnotil ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

resp. ústavne neudržateľné závery prvostupňového súdu a odvolacieho súdu, ktoré súdy aplikovali pri premlčaní na úverovú zmluvu uzavretú dňa 1.1.2004 pre spotrebiteľa výhodnejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka, napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom.

Z výpisu z účtu k úveru, zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že odporca sa v zmluve o úvere zaviazal úver splácať veriteľovi v mesačných splátkach po 19,98 Eur zročných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom zročnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.8.2005 a zročnosť poslednej splátky na 20.7.2010. Z listín nevyplynulo, žeby v dôsledku úkonu Slovenskej sporiteľne, a.s. prípadne dlžníka došlo k predčasnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa, keďže aj v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená splatnosť úveru zhodne so zmluvou na deň 20.7.2010. Jednotlivé splátky úveru sa potom premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie osobitne odo dňa nasledujúceho po zročnosti každej zo splátok, pretože od tohto dňa mohol veriteľ uplatniť právo na súde na zaplatenie jednotlivých neuhradených zročných splátok. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie premlčacej doby. Navrhovateľ v čiastočnom späťvzatí návrhu uviedol, že žiada odporcu zaviazať na zaplatenie nepremlčaných štyroch splátok úveru po 602 Sk zročných v období od 20.4.2010 do 20.7.2010 v celkovej výške 79,93 Eur. Premlčacia doba ohľadom splátky v sume 602 Sk zročnej 20.4.2010 začala plynúť nasledujúci deň a uplynula 20.4.2013. Návrh na začatie konania proti odporcovi bol na súd podaný dňa 22.4.2013, teda po uplynutí premlčacej doby ohľadom splátky 602 Sk zročnej 20.4.2013. Nepremlčané sú splátky úveru zročné po 22.4.2010, t.j. tri posledné splátky úveru po 602 Sk ktorých splatnosť nastala od 20.5.2010 do 20.7.2010. Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 19,98 Eur /splátka úveru v sume 602 Sk zročná 20.10.2010/ aj s úrokom z omeškania z nej zamietol a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi nepremlčané tri posledné splátky úveru spolu v sume 59,95 Eur, ktoré ako vyplýva z výpisu z úverového účtu a vyjadrenia aj odporcu neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku odporcom uhradené.

Pretože odporca je preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má navrhovateľ právo požadovať od neho podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu omeškania s úhradou všetkých troch posledných nepremlčaných splátok úveru /21.7.2010/ bola základná úroková sadzba ECB 1% a úrok z omeškania po pripočítaní ôsmych percentuálnych bodov predstavuje 9 % ročne. Preto súd zaviazal odporcu , aby navrhovateľovi zaplatil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 59,95 Eur od 21.7.2010 do zaplatenia.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uvedenú istinu nesplateného úveru s úrokom z omeškania do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že odporca má aj ďalšie dlhy voči iným veriteľom, je nezamestnaný, nemajetný, a peniaze na úhradu dlhu vo výške po čiastočnom zastavení konania by mal mať podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní po mesiaci a pol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 1.510,81 eur s príslušenstvom, a súd v tejto časti konanie zastavil, pričom z obsahu späťvzatia návrhu vyplýva, že návrh navrhovateľ obmedzil len na tú časť pohľadávky, ktorá nie je premlčaná. V späťvzatej časti, ktorá predstavuje 94,98 % zo sumy 1.590,74 Eur uplatnenej pôvodným návrhom potom nesie navrhovateľ v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. procesnú zodpovednosť za zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania protistrane. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenie sumy 59,95 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje 3,77% z pôvodne uplatnenej sumy 1.590,74 Eur a úspech navrhovateľa v konaní teda činí 3,77%. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom zrejmé, že navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť

odporcovi pomernú náhradu trov konania. Keďže odporca náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, žeby mu nejaké trovy konania vznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.