Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-64-2000.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/64/2000
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnému: KAYANA s.r.o., IČO: 31638368, o vymoženie 7.844,42 eur s príslušenstvom, vedenej na JUDr. Jaroslava Kabáča, Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi súd trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu pôvodného oprávneného, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vykonateľného exekučného titulu sa dňa 5.1.2000 začalo pred súdnym exekútorom Ľudmilou Miklovičovou exekučného konanie proti povinnému o vymoženie 236.321 Sk/7.844,42 eur.
Súd vydal dňa 19.1.2000 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
V zozname súdnych exekútorov vedenom Slovenskou komorou exekútorov bolo zistené, že dňom 9.11.2001 bol poverenému súdnemu exekútorovi z dôvodu zániku jeho funkcie odvolaním ustanovený náhradník - JUDr. Jaroslav Kabáč, exekútorský úrad Považská Bystrica.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2005 sa novým oprávneným v konaní stala spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005.
Dňa 23.2.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým súdu oznámil, že pri vykonávaní exekúcie zistil, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa ex offo. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu a zároveň si uplatnil trovy exekúcie spolu s 20% DPH vo výške 221,95 eur.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd mal za preukázané z Obchodného registra, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/17/2011-23 zo dňa 21.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2012 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť KAYANA, spol. s r. o., so sídlom Športovcov 342, Považská Bystrica, IČO 31 638 368. Spoločnosť bola vymazaná dňa 20.11.2012. Povinný zanikol v priebehu konania bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Ex. por. a dňa 20.11.2012 bol vymazaný z Obchodného registra a tým je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti nemu neprípustná. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. túto vyhlásil proti povinnému za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 196 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 221,95 eur. Na ich zaplatenie navrhol zaviazať oprávneného.
Súdny exekútor má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda zanikol bez právneho nástupcu, preto nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie.
Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.
Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ex offo výmaz obchodnej spoločnosti, povinného z obchodného registra. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Súd nezistil ani procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Po vyhodnotení
uvedených okolností mal súd za to, že nie sú dané zákonné dôvody na to, aby súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie.
Z dôvodu, že Najvyšší súd už opakovane judikoval (napr. spis. zn. 3MCdo 10/2011), že v prípade, ak dôjde k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a následne jej vymazaniu z Obchodného registra, je potrebné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže v čase zrušenia spoločnosti bez likvidácie, táto nemala žiaden majetok, súd preskúmal túto okolnosť, ktorá by mohla mať význam z hľadiska možnosti zaviazania na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd zistil, že podľa vyššie uvedenej súčasnej praxe nemožno v tomto prípade postupovať z dôvodu, že exekučné konanie začalo v roku 2000 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. V ustanovení § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neexistovala možnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd musel v tomto prípade vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) a nie zastaviť ju pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) v znení účinnom od 1.2.2002. Na podporu súd odkazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí 2 M Cdo/15/2011 zo dňa 27.9.2012.
Súd s poukazom aj na názor vyjadrený Ústavným súdom SR má za to, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone rozhodnutí.
Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výrokov I. a II. je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku III. odvolanie nie je prípustné. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresný súd Považská Bystrica. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.