Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-267-2014.pdf
PDF · 76.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/267/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v právnej veci navrhovateľa: MC group 8 s.r.o., IČO: 36 743 062, Mlynská 2, 040 01 Košice, zastúpený: JUDr. Martin Polák, advokát, so sídlom Moyzesova 38, 040 01 Košice proti odporcovi: FELDOM s.r.o., IČO: 31 653 537, ul. sv. Cyrila a Metoda 154, 078 01 Sečovce v konaní o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno a to právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami v prospech navrhovateľa cez pozemky odporcu, ktoré označil v návrhu na začatie konania. Návrh odôvodnil tým, že má vo vlastníctve ako stavbu administratívnu budovu a jediný prístup k tejto budove je cez pozemky odporcu.
Odporca sa vo veci nevyjadril.
Súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom stavby vedenej ako administratívna budova pod súp. č.XXX, na parcele registra W. Č.. XX, v katastrálnom území H., evidovaných v katastri nehnuteľností na O. Č.. XXXX. Z výpisu z katastra nehnuteľností k. ú. H., O. Č..XXX a z kópie z pozemkovej mapy k. ú. H. súd zistil, že navrhovateľ nemá vo vlastníctve žiadny pozemok, cez ktorý by mohol z miestnej komunikácie prechádzať k stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom. Budova navrhovateľa sa nachádza v pomerne rozsiahlom priestore zloženom z viacerých katastrálnych parciel, pričom časť parciel tvoriacich uvedený priestor patrí do vlastníctva odporcu a navrhovateľ označil všetky tieto parcely v počte 11 pozemkov ako priestor, ktorý chce využívať na právo prechodu k svojej budove.
Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z hore uvedených citovaných listinných dôkazov.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol návrh navrhovateľa potom čo zistil, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť a dôvodnosť svojich tvrdení, že všetky pozemky označené v návrhu na začatie konania ako parcely na LV č. XXX vo vlastníctve odporcu sú nevyhnutne potrebné k zabezpečeniu prístupu navrhovateľa k svojej budove na parcele č. XX a na účelne užívanie tejto budovy. Už z kópie z katastrálnej mapy možno jednoznačne konštatovať, že umiestnenie pozemkov, ku ktorým žiada navrhovateľ zriadiť právo prechodu ako vecné bremeno je vo vzťahu k najbližšej komunikácií a vo vzťahu vzdialenosti od miestnej komunikácie k budove navrhovateľa umiestnené polohovite tak, že ak by súd mal zriadiť právo vecného bremena, musel by navrhovateľ podrobne a preskúmateľným spôsobom odôvodniť, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce pre zriadenie vecného bremena práve k rozľahlosti priestoru vytvorenému zo všetkých parciel vo vlastníctve odporcu uvedené na LV č. XXX.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Povinnosťou navrhovateľa ako účastníka konania je preukázať predloženými dôkazmi, že nároky, ktoré uplatňuje v súdnom konaní sú v súlade s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ však nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu zodpovedajúce rozsahu žalobného návrhu pokiaľ ide o účelnosť využitia priestoru, ku ktorému sa má vecné bremeno zriadiť.
Povinnosťou navrhovateľa bolo preskúmateľným spôsobom preukázať, že priestor, ktorý žiada v súdnom rozhodnutí určiť ako miesto prechodu k svojej stavbe, zodpovedá účelu využívania tejto stavby. Bolo teda povinnosťou navrhovateľa špecifikovať, na aký účel sa využíva stavba v jeho vlastníctve a aký konkrétny priestor slúžiaci na prístup k tejto stavbe cez pozemky odporcu je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie tohto účelu využiť. Navrhovateľ tieto skutočnosti v návrhu neuviedol a neoznačil ani dôkazy na uvedené skutočnosti a to napriek tomu, že po poučení sudom podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. V tejto súvislosti súd pripomína, že zo strany navrhovateľa sa žiadalo predložiť geometrický plán alebo náčrt v ktorom predmetný priestor graficky znázorní, priloží súvisiacu identifikáciu predmetných pozemkov alebo ich častí a odôvodní účelnosť využívania tohto priestoru.
Súd zároveň poznamenáva, že navrhovateľ pred podaním návrhu na začatie konania sa ani nepokúsil o využitie možnosti uzavretia dohody o zriadení práva vecného bremena s vlastníkom pozemkov a ani nepreukázal, že by mu v tom bránila vážna prekážka, ktorá bola dôvodom uplatnenia nároku na súde.
Súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že ním označená rozľahlosť priestoru odôvodňuje zriadenie práva prechodu k jeho budove ako priestor nevyhnutne potrebný a jedine možný na splnenie účelu užívania svojej budovy.
Navrhovateľ nemal v konaní úspech a preto podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.