Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-139-2022.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/139/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD, v trestnej veci obžalovaného E. D., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 13. decembra 2022 o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/112/2022 zo dňa 24.10.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/112/2022 zo dňa 24.10.2022 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
o d s u d z u j e
obžalovaného E. D., nar. XX.XX.XXXX v W. I., trvale bytom C., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici
podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/112/2022 zo dňa 24.10.2022 bol obžalovaný E. Balog uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), odsek 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a bode 3/ zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ obvinený E. D. s obvinenými T. J., S. F., S. J. dňa 03.04.2022 v čase okolo 23.30 hod. v T. na ulici N. č. 7, okres W. po vzájomnej dohode a s úmyslom odcudziť medené káble, prišli ku zadnému dvoru areálu spoločnosti Tornalanet s.r.o., kde E. D. a T. J. preliezli kovovú bránu o výške 2 metrov, následne z
dvora areálu prehodili cez oplotenie 150 metrov použitého medeného kábla typu FTP CAT5E a 2 kotúče použitého kábla trojžilového o dĺžke 60 metrov S. F. a S. J., ktoré čakali za plotom, následne tieto káble spoločne naložili a odniesli v prinesených detských kočíkoch, čím pre Tornalanet s.r.o., T., N. 7, okres W., IČO: 44521201 spôsobili škodu vo výške 200,- €,
pričom E. D. uvedený čin spáchal aj napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to:
E. D. dňa 29.12.2021 rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/87/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2021 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a bolo mu upustené od uloženia ďalšieho trestu a dňa 23.06.2021 trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 67/21, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.08.2021 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 38 mesiacov s probačným dohľadom,
2/ v čase o 21.00 hod. dňa 11.06.2022 prišiel k súvisle oplotenému pozemku rodinného domu číslo 1212/13 na ulici N. K. v T. - J., okres W. spoluvlastníka N. N., nar. XX.XX.XXXX a užívateľky K. N., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom T. - J., N. K. XXXX/XX, kde na dvojkrídlovej bráne oplotenia z bočnej strany odskrutkoval matku zo skrutky a rozpojil tak oká na kovovej reťazi s visiacim zámkom, ktorým sa brána uzamykala, následkom čoho sa brána otvorila, následne prešiel k altánku za rodinným domom, odkiaľ postupne odcudzil 4 ks diskov model Sternspeiche XXX, 7J x 16 Zoll, et 44 v matnom čiernom prevedení s pneumatikami značky Nokian WR D4, XXX/XX R16, ktoré boli uložené v PVC sáčkoch, ktoré si uložil do kríkov neďaleko domu a následne si zabezpečil osobné motorové vozidlo s vodičom, do ktorého odcudzené disky s pneumatikami naložil a prepravil ich do obce T., kde ich za 50,- € odpredal, čím týmto svojím konaním neoprávnene vnikol do obydlia K. N., nar. XX.XX.XXXX pričom mal vedomosť o veku poškodenej, že má nad 60 rokov a je staršou osobou a neoprávnene tam zotrval a N. N., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu odcudzením diskov s pneumatikami vo výške nie menej ako 460,- € a poškodením reťaze škodu vo výške 0,35 €,
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch už odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 67/2021 právoplatným dňa 23.06.2021 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného v T., okres W., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody troch rokov s podmienečným odkladom a so skúšobnou dobou v trvaní tri roky a dva mesiace do 18.07.2024 a rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T 87/2021 právoplatným dňa 29.12.2021 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona za čo mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu,
3/ dňa 14.07.2022 v čase okolo 18.00 hod. v T., na ulici T., okres W., využil nepozornosť poškodenej K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - J., N. K. XXXX/XX, ktorá bola pod vplyvom alkoholu, pričom vedel, že je osobou vyššieho veku, a pod zámienkou, že jej zapne retiazku zo žltého kovu, ktorú mala poškodená na krku, jej túto v skutočnosti rozopol, vložil si ju do vrecka nohavíc a túto následne predal v meste T., čím poškodenej K. N. spôsobil škodu vo výške 1.881,- €, pričom E. D. bol dňa 23.06.2021 trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/67/2021, ktorý nadobudol právoplatným dňa 19.08.2021 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom 3 rokov a 2 mesiacov do 18.07.2024 za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/166/2020 zo dňa 17.05.2021,
Za to okresný súd obžalovaného E. D. odsúdil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona a pri zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3,5 (tri a pol ) roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným stranám: 1. K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. K. XXXX,/XX, T., škodu vo výške 0,35 eur (tridsaťpäť centov). 2. N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. K. XXXX,/XX, T., škodu vo výške 465,- eur (štyristošesťdesiatpäť eur). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd poškodenú spoločnosť Tornalanet s.r.o., Tornaľa, N. 7, okres W., IČO: 44521201 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd poškodenú K. N., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného proti výroku o treste, ktoré dodatočne písomne zdôvodnil dňa 9.11.2022. V podanom odvolaní uviedol, že s právnym názorom okresného súdu, ktorý je vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemôže súhlasiť. Okresný súd dôvody pre mimoriadne zníženie trestu vyvodil z osoby obžalovaného a okolností prípadu. V danom prípade si nemožno osvojiť záver o splnení podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, kedy je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil majetkovej trestnej činnosti (v dvoch prípadoch voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku) a nie je možné uvedenú trestnú činnosť bagatelizovať tak, ako to urobil okresný súd. Mimoriadne zníženie trestu je inštitút mimoriadny, výnimočný, ku ktorému môže súd pristúpiť len v osobitých prípadoch. Ani okolnosti daného prípadu nesvedčia tomu, že by práve v nich mohla byť videná možnosť na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Nestotožňuje sa s dôvodmi mimoriadneho zníženia trestu, ktoré ustálil súd vo vzťahu k okolnostiam prípadu a trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka je mierny, určite nepostačí na nápravu páchateľa. Pokiaľ súd dôvodil mimoriadne zníženie trestu aj pomermi páchateľa poukázal, že nejde o osobu, ktorá by v minulosti viedla riadny bezúhonný spôsob života. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov ministerstva vnútra SR bol pätnásťkrát priestupkovo riešený, z odpisu registra trestov vyplýva, že obvinený bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, z toho štyri krát za trestný čin krádeže a jeden krát za trestný čin súvisiaci drogami alebo prekurzormi a iné trestné činy proti verejnému poriadku. Obžalovaný sa predmetných skutkov dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom plynúcej do 18.07.2024. Vyslovil názor, že pristúpenie okresného súdu k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a to až o tri roky a jeden mesiacov je nespravodlivé, nepochopiteľné a v hrubom rozpore so základným účelom a cieľom trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. V prípade E. D. neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by mala tak výrazne zmierňovať trest uložený obžalovanému za opätovne spáchaný zločin. Ďalej uviedol, že v prípade obžalovaného nevzhliadol špecifické okolnosti konkrétneho prípadu a z hľadiska všetkých zásad pre ukladanie trestu, nie je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom. Na záver odvolania opätovne uviedol, že okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ak by sa aj pripustila skutočnosť, že trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov 6 mesiacov je pre E. D. neprimeraný, prichádza do úvahy postup resp. použitie len ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d). ods. 4 Trestného zákona vzhľadom na vyhlásenie viny obžalovaného a vzhľadom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdu sp. zn. Tpj/55/2016 zo dňa 27.06.2017 č. 44/2017. Podľa § 39 ods. 2 písm. d). ods. 4 Trestného zákona môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo by v danom prípade predstavovalo hranicu 4 roky a 4 mesiace. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu.
K podanému odvolaniu sa prostredníctvo obhajkyne vyjadril obžalovaný. Na úvod vyslovil názor, že okresný súd zistil náležite skutkový stav a z tohto vyvodil správne závery, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Okresný súd veľmi objektívne a vyvážene rozhodoval zákonne a správne pri ukladaní trestu a mu priznal poľahčujúce okolnosti, jeho úprimne doznanie a to od počiatku trestného stíhania, aj to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Poukázal na svoju sociálnu situáciu a v tejto súvislosti ukladanie trestu odňatia slobody na samej spodnej zvýšenej hranici vo výmere 6,5 roka považuje za neprimerane prísne. Ďalej poukázal na osobu poškodenej, ktorá sa privodila do stavu ťažkej opilosti, a to až tak, že bola hospitalizovaná, odvezená záchrankou do nemocnice na základe telefonátu dcéry. Je to neobvyklé u osoby v takom veku, ktorá bola úplne intoxikovaná alkoholom. Aj
keď toto nie je na ospravedlnenie jeho konania, ale podmienky ako došlo k odcudzeniu retiazky sú neobvyklé. Retiazka bola vrátená a na okolnosti prípadu treba prihliadať aj pri ukladaní druhu a výmere trestu. Preto správne súd prvého stupňa zvolil záver a procesný postup na mimoriadne zníženie trestu, obzvlášť keď u neho prichádza do úvahy rozhodnutie o neosvedčení sa skúšobnej doby a to vo veci odsúdenia Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/67/2021 a nariadenie výkonu trestu vo výmere 3 rokov. Na záver uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonne, vyvážené a spravodlivé a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní okresného prokurátora. Uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane mierny, v danom prípade súd nesprávne použil zmierňujúce ustanovenie, čo malo za následok uloženie neprimeraného trestu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, v prípade, ak by odvolací súd takýto trest považoval za neprimerane prísny, navrhol, aby súd obžalovanému za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vymeral trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny, a to s poukazom aj na odôvodnenie rozsudku, ako aj na ich písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu. Okresný súd správne prihliadal na poľahčujúce okolnosti, taktiež na okolnosti prípadu, keďže sa nejedná o závažnú trestnú činnosť. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokuratúry zamietol ako nedôvodné.
Obžalovaný E. D. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojej obhajkyni. Dodal, že súhlasí s trestom, ktorý mu uložil okresný súd a navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že obžalovaný E. D. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 24.10.2022 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie žalovaných skutkov. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.
Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože na takýto postup neboli splnené podmienky spočívajúce v okolnostiach prípadu alebo v pomeroch obžalovaného. Pokiaľ ide okolnosti prípadu je potrebné uviesť, že obžalovaný spáchal tri úmyselné trestné činy a v jednom prípade dokonca voči osobe vyššieho veku a zneužil jej stav, keď bola pod vplyvom alkoholu. Na strane osoby obžalovaného nie sú dané ani pomery s prihliadnutím na jeho osobnosť. Na základe uvedeného pochybenia, preto výrok o uloženom treste odvolací súd zrušil a o treste rozhodol sám.
Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal u osoby obžalovaného do úvahy existenciu poľahčujú okolnosť § 36 písm. l) Tr. zák., pretože sa k trestnej činnosti doznal a trestný čin oľutoval. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., že v prejednávanom prípade spáchal viac trestných činov a už v minulosti bol odsúdený za trestný čin. Keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin, keď už v minulosti bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/166/2020 zo dňa 17.05.2021, pre zločin krádeže, tak v takom prípade sa podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. zvyšuje dolná hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Pretože obžalovaný súčasne spáchal viac trestných činov, tak v takom prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade obžalovaného E. D. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 212 ods. 3 Tr. zák. vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri až desať rokov. Ak súd podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ukladá páchateľovi úhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých je jeden zločinom, tak v takom prípade sa horná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby (§ 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Tr. zák.) potom obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere na 6 rokov a 6 mesiacov až 12 rokov a 4 mesiace.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby (ktorá je neprimerane prísna, iba represívna), tak ako to v podanom odvolaní navrhuje prokurátor, ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že nepopiera spáchania žalovaných skutkov a súd toto jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523P39'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ods. 4 Tr. <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%XXXXPX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. <aspi://module='ASPI'&link='XXX/ XXXX Z.z.%2523P257'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona, avšak v iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Na základe uvedeného preto krajský súd u obžalovaného použil analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. pre ukladanie trestu. Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Vychádzajúc z ustanovenia § 38 ods. 8 Tr. zák., keď zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 <aspi://module='ASPI'&link='XXX/XXXX Z.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom ani ustanovenie § 39 Tr. zák. nestanovuje, že pri znižovaní trestnej sadzby sa vychádza z modifikovanej trestnej sadzby stanovenej podľa § 38 ods. 4 až 6 a § 41 ods. 2 Tr. zák. sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa, že u obžalovaného je možné znížiť trestnú sadzbu iba na štyri roky a štyri mesiace. Podľa názoru odvolacieho súdu, na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šiestich mesiacov, ktorý je zo zákona nepodmienečným trestom odňatia slobody. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je to vyjadrené v ustanovení § 34 Tr. zák.
S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.