Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_6C-23-2013.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti odporcovi: K. I., E.W.. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený ustanovenou opatrovníčkou: W. I. (B. F.), I. S., B. D. XX, o zaplatenie 761,16 Euro s prísl. sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 26.1.2012 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu 761,16 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 761,16 Euro za čas od 4.6.2009 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril s odporcom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „zmluva o spolupráci“) na základe ktorej bol odporcovi zriadený osobný účet č.XXXXXXXXXX/XXXX. Odporcovi bola na účte poskytnutá služba povolené prečerpanie povolením debetného zostatku vo výške 664 Euro. Zaslaním oznámenia zo dňa 20.5.2009 o odstúpení od zmluvy vyzval odporcu na uhradenie debetného zostatku na účte v sume 761,16 Euro. Podľa VOP (v časti B bod.6) banka posiela písomnosti na adresu uvedenú klientom ako adresu pre doručovanie a zásielka sa považuje za doručenú druhý deň po jej odoslaní. Na základe vyše uvedeného odporcovi bol jeho účet zrušený dňa 4.6.2009 na ktorom je debetný zostatok v sume 761,16 Euro, týmto dlhom odporca je v omeškaní od 4.6.2009 , preto žiadal aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne podľa §-u 517 ods.2 OZ.
Dňa 23.4.2012 súd vydal platobný rozkaz č.k. 15Ro 35/2012, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz napadol odporca odporom , preto sa platobný rozkaz zo zákona zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca vo svojom odpore uviedol, že predmetnú čiastku zaplatil zrážkami zo mzdy ( na toto svoje tvrdenie žiaden dôkaz nepredložil)
Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľa nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavil, z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v jej neprítomnosti s poukazom na obsah listinných dôkazov ňou predložených.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím odporcu nemohol, pretože ten sa zdržuje na neznámom mieste, jeho pobyt nebolo možné zistiť ani rozsiahlym šetrením súdu, preto súd odporcovi na hájenie jeho záujmov mu ustanovil opatrovníčku pre toto konanie a to v osobe jeho dcéry. Ustanovená opatrovníčka na pojednávanie sa nedostavila, súdu nepredložila žiaden dôkaz a bola úplne nečinná.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa XX.X.XXXX, oznámenie veriteľky zo dňa 20.5.2009 o odstúpení od zmluvy a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania dňa XX.X.XXXX uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Listom zo dňa 20.5.2009 veriteľka oznámila odporkyni, že odstupuje od tejto zmluvy. V tomto konaní navrhovateľka sa domáha zaplatenia svojej pohľadávky vyplývajúcej z vyše uvedenej zmluvy v sume 761,16 Euro, ktorá suma predstavuje nevysporiadaný debetný zostatok na účte odporcu (ktorý účet bol zriadený na základe vyše uvedenej zmluvy) ako aj úrokov z omeškania.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva , zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §-u 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu , ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany , ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia , sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 48 ods.1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa , keď sa oprávnený dozvie , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Zmluvu zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože pri uzatváraní tejto zmluvy odporca konal ako spotrebiteľ a navrhovateľ ako dodávateľ. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že zmluva bola uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Zákonom číslo 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. bolo novelizované ust. §-u 52 ods.1 OZ , a od účinnosti tohto zákona - 1.1.2008 podľa §-u 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V ustanovení §-u 879j zákona č.568/2007 je zakotvené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, preto treba predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú aj napriek tomu, že zmluva odkazuje na ust. §-u 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Okrem toho aj podľa ust. §-u 52 ods.2 tretia veta OZ v znení účinnom od 1.4.2014 sa na všetky právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z toho potom plynie záver, že na každú spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na predmetnú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo bezpochybne preukázané, že navrhovateľ od predmetnej zmluvy písomne odstúpil a to listom zo dňa 20.5.2009 . Odstúpenie od zmluvy podľa § 48 OZ je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Vychádza sa z toho, že takúto dohodu účastníkov o odstúpení od zmluvy zákon nezakazuje, a preto je prípustná. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej. Právny predpis môže určiť alebo účastníci zmluvy sa môžu dohodnúť na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku. Vzhľadom na vyšeuvedené súd zisťoval, či účastníci tejto zmluvy sa dohodli na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku. Z obsahu VOP dodávateľa a to z jeho bodu 18 nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku. Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že právne účinným odstúpením od zmluvy predmetná zmluva sa zrušila od jej začiatku a tým nastali právne následky, ktoré vyplývajú zo zákona. Právne následky odstúpenia od zmluvy sú:
-zmluva sa ruší od samého začiatku (ex tunc), ak nebol účastníkmi alebo právnym predpisom ustanovený iný časový okamih, od ktorého sa zmluva ruší,
- odstúpením od zmluvy zanikajú kvôli svojej akcesorickej povahe všetky vedľajšie záväzky, ktoré sú závislé od existencie hlavného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy,
- ak strany ešte zo zmluvy neplnili, plniť už nemusia, pretože odpadol právny dôvod plnenia,
- ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení § 451 a nasl.0Z) alebo podľa osobitných predpisov,
- odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom zmluvy,
- odstúpením od zmluvy nie je dotknuté prípadné právo na náhradu škody na základe režimu všeobecnej zodpovednosti za škodu /§ 420 OZ/.
Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Navrhovateľ po právne účinnom odstúpení od zmluvy sa teda môže domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (ako majetkové právo ) sa premlčuje podľa §u 107 ods.1 OZ v premlčacej dobe 2 rokov ,ktorá lehota začne plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia o jeho výške aj o tom, že toto bezdôvodné obohatenia nadobudol odporca, dňa 3.6.2009 (deň zrušenia účtu odporcu). Dvojročná premlčacia doba mu začala plynúť od 4.6. 2009 a uplynula dňa 4.6.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 26.1.2012, teda po uplynutí premlčacej doby podľa §-u 107 ods.1 OZ, preto uplatnené právo je premlčané. V rámci svojej povinnosti uloženej v ust. §-u 5b zákona č. 250/2007 v znení zákona č. 102/2014 Z.z., súd na premlčanie sporného práva musel prihliadnuť ex offo a po ustálení premlčania práva návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods.1 OSP , keď v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.