Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13S-100-2022.pdf
PDF · 73.92 KB
Case nature
Subarea
13S/100/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: I. W. s. r. o., so sídlom W. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102346818/2022 zo dňa 23.08.2022, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2022 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102346818/2022 zo dňa 23.08.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 100336484/2022 zo dňa 21.02.2022. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 100336484/2022 zo dňa 21.02.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňového poriadku vyrubený rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017. Obsahom správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pričom žalobca uviedol, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie je podkladom pre začatie daňového exekučného konania a že je spôsobilé vyvolať aj iné právne následky vo sfére žalobcu. Samotná vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia predstavuje pre žalobcu značnú finančnú škodu, keďže na jeho základe by mal zaplatiť rozdiel dane v sume 145.257,84 Eur a ku dňu podania žaloby si správca dane uplatnil voči žalobcovi už časť rozdielu dane v sume 73.735,85 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že má postavenie zamestnávateľa, pričom zamestnáva 46 zamestnancov, ktorí sú odkázaní na príjme od žalobcu a že v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti spolupracuje na pravidelnej báze s takmer 62 živnostníkmi, a že v prípade povinnosti zaplatiť aj zvyšnú časť nedoplatku vo výške 71.521,99 Eur, je daný predpoklad, že bude musieť ukončiť spoluprácu s viacerými živnostníkmi a tiež pracovné pomery so svojimi zamestnancami. Podľa jeho názoru je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie spôsobí ďalšiu finančnú ujmu, nakoľko je viac ako pravdepodobné, že správca dane začne voči žalobcovi konanie o uloženie pokuty za správny delikt podľa ustanovenia § 145 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a to v sume prekračujúcej 40.000,- Eur. Záverom uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
2. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 16. 11. 2022 navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol a k návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhuje jeho zamietnutie, nakoľko žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by žiadosť žalobcu odôvodňovali.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
8. SSP pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, závažná hospodárska škoda či finančná škoda, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, závažná hospodárska škoda či finančná škoda, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu, závažnú hospodársku škodu či finančnú škodu vidí a akú intenzitu prípadná ujma, či škoda má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy, či škody musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a musí byť podložená hodnovernými podkladmi. Žalobca tvrdil, že vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia predstavuje pre neho značnú finančnú škodu, keďže na jeho základe by mal zaplatiť rozdiel dane v sume 145.257,84 Eur. Ďalej uviedol, že ku dňu podania žaloby si správca dane uplatnil voči nemu už časť rozdielu dane v sume 73.735,85 Eur. Žalobca ďalej poukázal na to, že má postavenie zamestnávateľa, pričom zamestnáva 46 zamestnancov, ktorí sú odkázaní na príjme od žalobcu a že v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti spolupracuje na pravidelnej báze s takmer 62 živnostníkmi, a že v prípade povinnosti zaplatiť aj zvyšnú časť nedoplatku vo výške 71.521,99 Eur, je daný predpoklad, že bude musieť ukončiť spoluprácu s viacerými živnostníkmi a tiež pracovné pomery so svojimi zamestnancami. Taktiež má za to, že napadnuté rozhodnutie spôsobí žalobcovi ďalšiu finančnú ujmu, nakoľko je viac ako pravdepodobné, že správca dane začne voči žalobcovi konanie o uloženie pokuty za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a to v sume prekračujúcej 40.000,- Eur. Záverom uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Na preukázanie svojich tvrdení predložil ako dôkaz len oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 06.10.2022, z ktorého vyplýva, že nadmerný odpočet vo výške 73.735,85 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2022 sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2017. Jeho ďalšie tvrdenia o počte zamestnancov, prípadne o počte od neho závislých živnostníkov nepodložil žiadnymi dôkazmi a teda tieto tvrdenia hodnoverne nepreukázal. Pre posúdenie úrovne závažnosti dopadu okamžitého výkonu rozhodnutia žalovaného na majetkovú (finančnú) sféru žalobcu nepostačuje iba všeobecná argumentácia naznačujúca pravdepodobný vznik škody, nakoľko uvedené kritérium nie je možné posúdiť izolovane bez znalosti aktuálnej hospodárskej situácie dotknutého subjektu. Je zrejmé, že akýkoľvek dodatočný, vopred neplánovaný, peňažný výpadok (napr. vo forme autoritatívne vyrubenej sankcie v prospech verejného rozpočtu) objektívne znižuje disponibilné zdroje každého podnikateľského subjektu. Preto je potrebné porovnať dopady takéhoto neplánovaného výdavku a konkrétneho hospodárskeho stavu subjektu a až tak posúdiť otázku závažnosti dopadu na dotknutý subjekt. Takúto otázku možno zodpovedať posúdením aktuálneho stavu aktív a pasív konkrétneho subjektu, disponibilných peňažných prostriedkov, preskúmaním pravidelných
výdavkov na chod obchodnej spoločnosti, existenciou pracovnoprávnych vzťahov, dodávateľských vzťahov a pod. Žalobca však okrem všeobecnej argumentácie nepredložil žiadne dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné posúdiť hrozbu závažnej ujmy, resp. finančnej škody. Rovnako tak tvrdenie žalobcu, že mu bude pravdepodobne uložená sankcia, nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku, nakoľko sa jedná o hypotetickú možnosť, ktorá môže nastať až v budúcnosti. Ak by aj bola následne žalobcovi uložená sankcia, rozhodnutie o uložení sankcie bude spôsobilé samostatného prieskumu tak v administratívnom konaní ako aj v súdnom konaní.
9. V danom prípade podľa názoru súdu žalobca neosvedčil, že by mu žalobou napadnutým rozhodnutím hrozila závažná ujma, finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj relevantne preukázať. Pokiaľ žalobca žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok nepreukázal, je krajský súd toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, hospodárska či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok podľa § 185 písm. a) SSP, a preto krajský súd návrhu na priznanie odkladného účinku nevyhovel a návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á .