Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-34-2014.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: F. N., trvale bytom A. XX-XX/XX, XXX XX M. R., štátny občan SR proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava o zaplatenie 31 936 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 3 000 Eur titulom nemajetkovej ujmy zastavuje.
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.04.2014, doplneným na výzvu súdu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 31 936 Eur s príslušenstvom odporcom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že na starne odporcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcemu v nečinnosti Ministerstva financií SR pri vykonávaní štátneho dozoru nad kapitálovým trhom, čím došlo na strane odporcu k porušeniu povinnosti podľa §§ 36 a 37 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných fondoch, keď odporca nielenže nezabezpečil práva malých akcionárov, ale svojimi úradnými postupmi ich obmedzil. Odporca nedokázal zabezpečiť, aby emitent dodržal svoju povinnosť a vyhlásil verejný prísľub na odkúpenie všetkých verejne obchodovateľných akcií VÚB Kupón podľa § 79a zákona č. 600/1992Zb. o cenných papieroch. Podľa navrhovateľa Ministerstvo financií nepostupovalo podľa platných právnych predpisov, keď nepodalo žalobu na určenie neplatnosti mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 19.07.1997 a to z dôvodov nesplnenia si povinnosti emitenta, čím sa dopustilo nesprávneho úradného postupu. Odporca tak nesplnením si povinnosti a nečinnosťou umožnil vznik novej spoločnosti P. I. IF, a.s., ale bez právneho základu, na základe čoho majoritní akcionári odobrali vlastnícke právo drobných investorov na majetok VÚB Kupón. Zbavenie drobných investorov ich majetku a nedodržanie oznamovacej a ponukovej povinnosti považuje navrhovateľ za porušenie vlastníckych práv garantovaných Ústavou SR. Odporca tak svojou nečinnosťou - nekonaním, nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 31 936 Eur pozostávajúcu zo sumy 21 936 Eur vypočítanej na základe predpokladu, že hodnota jednej akcie mohla od roku 1997 do roku 2011 stúpnuť aj 30 násobne, teda XX,XXxXXxXX akcií, ďalej zo sumy 10 000 Eur v podobe ušlého zisku za dividendy, úroky z omeškania a nemajetkovú ujmu.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.06.2014, doplnenom písomne dňa 18.02.2015, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania, s odôvodnením, že navrhovateľ sa o škode dozvedel dňa 30.04.2002 a preto je jeho nárok v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho úradným postupom premlčaný. Podľa odporcu neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že sa o škode dozvedel dňa 29.07.2011. Navrhovateľ musel vedieť, čo potvrdzuje aj v podanej žalobe, že je odo dňa 16.02.1996 vlastníkom cenných papierov spoločnosti VÚB Kupón a sám predložil súdu dôkaz, list spoločnosti ISTROFIN, a.s. označený ako "Žiadosť o informácie - odpoveď" zo dňa 30.04.2002, ktorým v konaní preukazuje nesprávny úradný postup odporcu a potvrdzuje, že uvedená spoločnosť nové akcie nevydala.
Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 19.01.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v časti náhrady škody vzniknutej titulom nemajetkovej ujmy vo výške 3000 Eur späť, súd postupom podľa § 96 ods. 1 O.s.p., potom čo odporca vyslovil so zastavením konania v tejto časti súhlas, konanie zastavil
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním na pojednávaní konanom v termínoch 19.01.2015 a 13.3.2015 za prítomnosti navrhovateľa a odporcu, a to výsluchom navrhovateľa, odporcu, resp. jeho povereného zástupcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ bol vo svojom návrhu povinný v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prejednal vec v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými svoj žalobný návrh odôvodňoval
Nárok uplatnený navrhovateľom posúdil súd ako nárok uplatnený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu odporcu malo podľa tvrdení navrhovateľa uvádzaných v návrhu dôjsť za účinnosti zákona č.58/1969 Zb.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 2,3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií. Súd s poukazom na § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci, vec právne posúdil podľa citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Poukazujúc na námietku premlčania vznesenú odporcom bolo úlohou súdu v prvom rade posúdiť jej dôvodnosť. Vznesenú námietku súd právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 22 ods. ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. podľa ktorého, sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
V zmysle citovaného ustanovenia plynie trojročná subjektívna premlčacia lehota odo dňa, kedy sa poškodený o škode dozvedel.
Za účelom posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky súd vyslúchol k tejto otázke účastníkov konania, listom spoločnosti Istrofin, a.s. Bratislava zo dňa 30.04.20102 adresovaným navrhovateľovi (č.l. 18), oboznámil sa s písomným stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu odporcu doručeným súdu dňa 30.10.2010 (č.l. 48), na základe čoho dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená odporcom je d ô v ô d n á.
Základným predpokladom premlčania je okolnosť, že poškodený svoje právo nevykonal, to znamená neuplatnil v stanovenej lehote žalobou podanou proti zodpovednému subjektu na súde. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody, nie či kedy sa dozvedel o tom, že šlo o postup nesprávny, prípadne v čom nesprávnosť spočívala. (Uznesenie NS ČR zo dňa 16.12.2009., sp. Zn. 25 Cdo 4151/2007)
Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa premlčuje v jedinej, a to subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel (tj. keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah), a nie v objektívnej premlčacej lehote podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka začínajúcej okamihom, kedy ku škodnej udalosti došlo (k nesprávnemu úradnému postupu). (Rozsudok NS ČR zo dňa 02.08.2011, sp. Zn. 28 Cdo 590/2011)
Pojem "dozvie sa o škode" (§ 106 Občianskeho zákonníka) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby poškodený mohlo svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škode. (Rozsudok NS SSR zo dňa 20.04.1978, sp. zn. 3Cz 16/78)
V zmysle uvedených rezultátov je zrejmé, že začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné odvíjať od momentu, kedy je poškodenému zrejmé nielen to, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale aj že b jeho dôsledku mu vznikla majetková škoda určitého rozsahu. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ o vzniku škody spôsobenej ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom dozvedel z listu spoločnosti Istrofin, a.s. zo dňa 30.04.2002, na základe ktorého mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa listom bez akýchkoľvek pochybností dozvedel, že nové akcie VÚB KUPÓN, IF, a.s. (pôvodne) neboli vydané, preto už v tomto momente bolo možné na strane navrhovateľa dovodiť vznik škody a určiť jej rozsah. Tvrdenie navrhovateľa, že sa o vlastníctve 20 akcií spoločnosti VÚB KUPÓN, IF, a.s. dozvedel až 29.07.2011 neobstojí, nakoľko sám v podanej žalobe tvrdí, že je vlastníkom uvedených akcií od roku 1996 a ako vlastník mal kedykoľvek prístup k majetkovému účtu cenných papierov vedenom Strediskom cenných papierov SR.
Odhliadnuc od uvedeného záveru súdu ohľadom premlčania dospel tento na základe vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovateľ v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to existenciu nesprávneho úradného postupu odporcu a najmä vznik škody a jej údajnú výšku, za účelom preukázania ktorých napriek tomu, že bol riadne poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. (ako vyplýva z písomného poučenia doručeného navrhovateľovi spolu s predvolaním na pojednávanie) nepredložil žiaden relevantný dôkaz.
Prvotným a nevyhnutným predpokladom úspechu účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom je preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu a rovnako preukázanie skutočnosti, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom mu bola spôsobená škoda.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto bolo potrebné, aby preukázal, či mu vznikla škoda /majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch/, či sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu /spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti/ a či ku vzniku škody na strane navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu. Štát zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie.
Nesprávnym úradným postupom sa podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. chápe akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, cieľov tejto činnosti.
Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch.
Pri nárokoch na náhradu voči štátu podľa vyššie citovaného zákona č. 58/1969 Zb. sa vyžaduje, aby osoba, ktorá si ju uplatnila preukázala všetky tri predpoklady pre priznanie nároku /škodu, nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť/ súčasne. Pri absencii čo i len jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je možné navrhovateľovi právo na plnenie od odporcu priznať.
Navrhovateľ v konaní ako už bolo uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody a jej výšku, keď pri jej určení vychádzal ako sám uviedol len z odhadov a fikcie, podľa ktorých hodnota jednej akcie od roku 1997 do roku 2011 "mohla stúpnuť" aj 30 násobne, potom 36,50 Eurx30x20 akcií predstavuje podľa navrhovateľa sumu 21 936 Eur. Ušlý zisk tvorený dividendami a úrokmi predstavuje sumu 7 000 Eur (po odpočítaní sumy 3000 Eur titulom nemajetkovej ujmy, v ktorej časti vzal navrhovateľ návrh späť).
Pre preukázanie vzniku škody je potrebné preukázať v akej miere došlo k skutočnému zmenšeniu (úbytku) majetku poškodeného, pričom samotné tvrdenie o škode nemôže slúžiť ako dostatočný podklad pre je priznanie súdom. Na preukázanie ušlého zisku je v zmysle konštantnej judikatúry nevyhnutné preukázať, že by zisk, ktorého sa navrhovateľ v konaní domáha vznikol pri pravidelnom behu udalostí. Nakoľko navrhovateľ v konaní ani tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal (bez ohľadu na ustálené premlčanie nároku), nezostávalo súdu iné ako návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Sumarizujúc všetky uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.