Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-137-2022.pdf
PDF · 114.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/137/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, zastúpený advoconsulting s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, proti žalovanej: H. Ľ., J.. X.X.XXXX, G. I. H., H. X, zastúpená JUDr. Milanom Sedlákom, st., advokátom, so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, o zaplatenie 20.761,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie sp. zn. 7C/932/2015 zo dňa 12. apríla 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/932/2015-281 zo dňa 12. apríla 2022 vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 12.802,32 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o náhrade trov konania.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 12.802,32 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,32 % proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 20.761,44 € s príslušenstvom titulom zostatku úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 5.1.2011, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013, uzavretou so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 2.10.2013, ktorou mu bola postúpená pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. z vyššie uvedenej úverovej zmluvy voči žalovanej.
3. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 39 a § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v spojení s ust. § 1, § 2, § 7 a § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
4. K námietke žalovanej, že bola uvedená do omylu dlžníkom S. M. (pôvodne v konaní vystupujúcom ako žalovaný v 1. rade) tým, že zmluvu o úvere mala podpísať v postavení ručiteľa, súd poukázal na rozhodnutie OR PZ Košice - okolie zo dňa 29.11.2012, ktorým bolo odmietnuté podanie žalovanej pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Súd aj vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie
konštatoval, že žalovaná sa nemôže dovolávať omylu, ak z obsahu zmluvných dojednaní je jednoznačne zrejmé, že žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky titulom úveru, zaplatiť dojednaný úrok a poplatky spolu s dlžníkom S. M.. Zmluvu podpísala žalovaná v postavení dlžníka a rovnako tak podpísala aj dodatok č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 14.7.2011. V celej zmluve pritom nie je žiadna zmienka o ručiteľovi, čo mohla žalovaná zistiť ešte pred podpísaním zmluvy a zároveň aj v záhlaví úverovej zmluvy je žalovaná výslovne uvedená ako dlžník. Žalovaná na znak súhlasu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z úverovej zmluvy túto podpísala, pričom sa rozhodla slobodne a vážne. Zároveň žalovaná pred podpísaním úverovej zmluvy ešte dňa 30.12.2010 podpísala vyhlásenie o výške záväzkov.
5. K námietke žalovanej, že úver bol poskytnutý len S. M. súd uviedol, že účet, na ktorý bol úver poukázaný a z ktorého sa mal splácať, ako aj účel úveru - vyplatenie iných úverov, boli žalovanej známe priamo z jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere a podpisom zmluvy s týmito ustanoveniami súhlasila. Súd preto dospel k záveru, že je v konaní pasívne legitimovaná a zmluvu považoval za platne uzavretú.
6. Vznesenú námietku premlčania súd považoval za nedôvodnú, keďže žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Vychádzal z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 2.9.2013 pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 15. apríla 2013, a teda premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci od splatnosti splátky splatnej k 15.7.2013, t.j. 16.7.2013 a uplynula dňa 16.7.2016, pričom žaloba bola podaná dňa 17.8.2015.
7. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovanej a aj pôvodne žalovaného v 1. rade v súlade so zákonom, o čom predložil listinné dôkazy č.l. 224 - 242 spisu). Žalobca mal jasnú predstavu o príjmoch a výdajoch pôvodne žalovaného v 1. rade a žalovanej, čo náležitým spôsobom preukázal dopytom v úverovom registri informácií oboch dlžníkov, pričom celkové hodnotenie žiadosti bolo „žiadosť schválená“. V tomto úverovom registri sú pritom zhrnuté splátkové i nesplátkové úvery, kreditné karty, splátky leasingu, celkové mesačné výdavky domácnosti, mesačný disponibilný zostatok, počty zmlúv, existujúce i ukončené, výška jednotlivých záväzkov aj výška mesačných splátok jednotlivých úverov, počet žiadostí o úver, ich stav, či už odmietnutý alebo odvolaný a pod. Okrem toho banka ešte overovala dlžníkov sériou verifikačných otázok, na ktoré odpovedali. Tieto overovania sa udiali pred uzavretím samotnej zmluvy (5.1.2011). Bonita dlžníkov bola vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti riadne overená, preto právny predchodca žalobcu postupoval s odbornou starostlivosťou a posúdil schopnosť pôvodne žalovaného v 1. rade a žalovanej splácať spotrebiteľský úver tak, ako to predpokladá ust. § 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. Prihliadol tiež na to, že právny predchodca žalobcu je bankou etablovanou na trhu, pričom dohľad nad ňou vykonáva Národná banka Slovenska. Napokon, ako vyplýva z výpisu z účtu, úver bol spočiatku riadne splácaný, keď sa žalovaní dostali s jeho splácaním do omeškania, prejavili sami snahu túto situáciu riešiť, o čom svedčí dodatok k zmluve zo dňa 14.7.2011 o dočasnom znížení splátok úveru, ktorý bol podpísaný aj žalovanou.
8. Súd podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnemu prieskumu a zistil, že celková výška úveru deklarovaná v zmluve, t.j. 28.495,09 €, je v rozpore so skutočnou výškou úveru, ktorá po vynásobení počtu splátok 119 s výškou mesačnej splátky vo výške 249,11 € činí sumu 29.803 €, teda ide o diskrepanciu vo výške 1.149 €, a to v neprospech spotrebiteľa. V uvedenej výške úveru navyše súd nezapočítal prvú splátku vo výške 159,37 €, poplatok spracovateľský vo výške 239 €, poplatok za správu úveru 2,99 € x 120, čo činí sumu 359,80 € a poplatok za upomienku vo výške 25 €. V prípade započítania aj uvedených položiek by sa ešte väčšmi prehĺbil rozdiel medzi stavom skutočným a deklarovanými nákladmi uvedenými v zmluve, a to v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na nesplnenie náležitostí úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g/ zák. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, nastal preto následok predpokladaný v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ zákona, spočívajúci v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to konštatoval, že žalobca má nárok na vrátenie sumy zodpovedajúcej skutočne poskytnutému úveru vo výške 14.761 € (15.000 € - 239 €) po odpočítaní súm, ktoré na daný úver boli uhradené v celkovej výške 1.958,68 €, preto zavial žalovanú na zaplatenie rozdielu 12 802, 32 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
9. Pokiaľ ide o obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., súd uviedol, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od veriteľa žiadať, aby v nich uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu úrok a poplatky. V zmysle ustálenej judikatúry k tejto otázke
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/98/2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, sp. zn. 3Cdo/56/2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017) nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
10. Konštatoval ďalej, že Všeobecné obchodné podmienky sa stanú súčasťou zmluvy iba v prípade, ak ich spotrebiteľ podpísal, nemožno však súhlasiť s úvahou, že v prípade ich nepodpísania sa stáva neplatnou celá zmluva. Prípadné nepodpísanie obchodných podmienok by malo za následok nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, ale to tiež len za predpokladu, že možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti nebola dojednaná v zmluve, ale iba v týchto nepodpísaných podmienkach, čo ale nie je tento prípad, nakoľko mimoriadne zosplatnenie bolo dohodnuté v zmluve o splátkovom úvere.
11. Súd mal za to, že právny predchodca žalobcu dodržal aj výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu.
12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 12.802,32 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu jeho celkového úspechu 23,32 %.
14. Proti tomu rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, a to proti vyhovujúcemu výroku I. a súvisiacemu výroku III. o náhrade trov konania z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a navrhla zrušiť rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania namietala, že súd jej neumožnil na pojednávaní dňa 12.4.2022 oboznámiť sa a vyjadriť sa k podaniu žalobcu zo dňa 14.11.2021, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 14.9.2021 a neodročil pojednávanie za účelom poskytnutia primeranej lehoty na oboznámenie sa s ním a na vyjadrenie sa k nemu. Namietala ďalej nevykonanie dokazovania výsluchom svedka S. M., ktorého navrhla vypočuť, pričom jeho výsluchom mal byť objasnený mechanizmus uzatvárania zmluvy. Vytýkala tiež súdu, že neuložil povinnosť žalobcovi predložiť žalovanej doklady, potrebné z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby. Bolo jej tak zabránené, aby riadne a včas mohla uplatniť prostriedky procesnej obrany. O predloženie zmluvy o splátkovom úvere a jej dodatku, zmluvy o postúpení pohľadávky, všeobecných obchodných podmienok, obchodných podmienok banky a ďalších dokladov pritom žiadala na pojednávaní dňa 14.9.2021, pričom žalobca jej dodnes uvedené doklady nepredložil a súd mu to ani neuložil napriek návrhu žalovanej. Vyčítala tiež súdu, že nevykonal výsluch svedkov, ktorí mali úverovú zmluvu podpísať za právneho predchodcu žalobcu a nevyžiadal od žalobcu ani žiadosť o poskytnutie úveru, o ktorý pôvodne žalovaný v 1. rade žiadal. Argumentujúc tým, že bol nesprávne zistený skutkový stav, vytýkala ďalej súdu aj nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Pokiaľ súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, nemohol dospieť ani k správnym a úplným skutkovým zisteniam. Znovu zopakovala, že jej neboli poskytnuté peňažné prostriedky a nemohla jej preto vzniknúť povinnosť tieto vrátiť. Aj v odvolaní namietala, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu pôvodne žalovaného v 1. rade S. M. a nakoniec namietala aj nesprávne právne posúdenie ňou vznesenej námietky premlčania a jej pasívnej legitimácie.
15. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
17. Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Zamietavý výrok II. nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože žalobca ako oprávnená osoba proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nepodal a v tejto časti preto rozsudok nadobudol právoplatnosť.
19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. decembra 2022 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 6. decembra 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
20. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
23. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.
24. Žalovaná v odvolaní v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o platne uzavretej zmluve o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorá je však bezúročná a bez poplatkov, a preto žalovaná ako dlžníčka je z uvedenej zmluvy povinná zaplatiť žalobcovi iba dlžnú istinu 12.802,32 €. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj so správnym záverom súdu o nedôvodne vznesenej námietke premlčania a o pasívnej legitimácii žalovanej v tomto spore.
26. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanom spore, tieto úvahy sú správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.
27. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanej, ktoré sú len opakovaním jej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie.
28. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutom rozsahu a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:
29. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd jej neumožnil oboznámiť sa a vyjadriť sa k podaniu žalobcu zo dňa 14.11.2021 (správne 15.11.2021 - poznámka odvolacieho súdu), o ktorom sa dozvedela až na pojednávaní dňa 12.4.2022 a súd odmietol odročiť pojednávanie za účelom poskytnutia jej primeranej lehoty na vyjadrenie sa k tomuto podaniu žalobcu.
30. K uvedenej námietke odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu uvádza, že na pojednávaní dňa 12.4.2022 (č.l. 265 a nasl. spisu) súd oboznámil vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.11.2021 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 14.9.2021 (č.l. 244 a nasl.), ktoré bolo reakciou na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 14.9.2021 a zároveň bolo krátkou cestou súdu aj predložené (č.l. 193
a nasl. spisu) a oboznámil aj listinné dôkazy, ktoré boli pripojené k tomuto vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.11.2021 (č.l. 224 až 243 spisu). Právny zástupca žalovanej mal možnosť sa k nim na pojednávaní vyjadriť. Tento postup je v súlade s čl. 9 a čl. 17 Základných princípov CSP, ako aj v súlade s ust. § 188 a § 204 CSP. Právnemu zástupcovi žalovanej tak súd vytvoril procesnú možnosť oboznámiť sa s vyjadrením protistrany a s dôkazmi protistranou predloženými a vyjadriť k nim priamo na pojednávaní svoje stanovisko, ktorú možnosť právny zástupca žalovanej nevyužil a trval na tom, aby mu listiny boli doručené a aby mu bola poskytnutá lehota na oboznámenie sa s nimi a na vyjadrenie k nim. Bolo na zvážení súdu, či takýto priestor na ďalšie písomné vyjadrenie poskytne a súd priamo na pojednávaní zdôvodnil, prečo neposkytol lehotu na ďalšie vyjadrenie a uviedol to aj v odseku 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nebolo pritom povinnosťou súdu žalobcom doručené vyššie uvedené listinné dôkazy doručovať žalovanej, keďže súd vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 204 CSP tak, že oboznámil obsah týchto listín.
31. Súd vo vzťahu k uvedenému návrhu právneho zástupcu žalovanej zaujal stanovisko, že v záujme zachovania kontradiktórnosti sporu súd umožnil reagovať žalobcovi na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej predneseného na pojednávaní dňa 14.09.2021. V predmetnom vyjadrení žalobcu zo dňa 15.11.2021 sa žalobca vysporiadal s námietkami žalovanej prednesenými na pojednávaní dňa 14.09.2021, pričom súd mal za to, že obsah tohto vyjadrenia žalobcu je vecne súvisiaci s predmetom veci. Zároveň súd oboznámil v úvode svojho prednesu na súdnom pojednávaní obsah tohto vyjadrenia žalobcu doručeného dňa 16.11.2021, poukazujúc na relevantné skutočnosti z neho vyplývajúce a so zohľadnením procesného útoku a procesnej obrany oboch procesných strán sa súd sám vysporiadal so spornými skutočnosťami pri predbežnom právnom posúdení veci, preto aj vzhľadom na reštančný charakter sporu a zásadu hospodárnosti nevidel priestor pre poskytovanie ďalšej lehoty na vyjadrenie sa k vyjadreniu.
32. Na pojednávaní dňa 12.4.2022 súd umožnil právnemu zástupcovi žalovanej aj ústne predniesť námietky obsiahnuté v písomnom podaní zo dňa 11.4.2022, ktoré súdu na tomto pojednávaní doručil (č.l. 271 a nasl. spisu) a uplatniac sudcovskú koncentráciu konania súd na tieto námietky neprihliadol, čo uviedol aj v ods. 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý postup je taktiež v súlade s CSP (§ 153 ods. 2,3 CSP, § 291 ods. 3).
33. Súd uviedol, že prostriedky procesnej obrany mala strana žalovanej uviesť a predložiť súdu skôr ako na pojednávaní dňa 12.04.2022, a to buď v podanom vyjadrení k žalobe, prípadne vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v duplike), nakoľko nešlo o nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z dokazovania vykonaného na pojednávaní, aj s poukazom na to, že neboli zistené, ale ani tvrdené dôvody, ktoré by jej v tomto postupe bránili. Keďže sa tak nestalo a vyjadrenie strany žalobcu, resp. vykonanie navrhnutého dôkazu (dôkazov) by si vyžadovalo nariadenie nového pojednávania, súd uplatniac sudcovskú koncentráciu konania na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadol. Aj napriek tomu súd uviedol, že bez ohľadu na to, či listina, obsah ktorej strana žalovanej predniesla na pojednávaní, obsahuje totožné námietky ako tie, ktoré boli v predchádzajúcich vyjadreniach alebo nie, súd sa vyjadril k relevantným skutočnostiam, pričom zároveň má za to, že namietané skutočnosti nespôsobujú neplatnosť zmluvy o úvere, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktoré súd už konštatoval.
34. K odvolacej námietke žalovanej, že súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.4.2022 navrhla vykonať ďalšie dôkazy, súd uznesením na pojednávaní dňa 12.4.2022 zamietol tento návrh a následne vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Tento postup je v súlade s CSP, konkrétne s ust. § 185 ods. 1, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
35. Súd nemusí vykonať všetky sporovými stranami navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí dbať iba na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Súd musí teda mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy a nebude vykonávať tie, ktoré nemajú význam pre rozhodnutie v danej veci a ktoré sú nadbytočné, teda majú slúžiť na preukázanie tvrdení, ktoré už boli v doterajšom konaní preukázané.
36. Takto súd postupoval aj v prejednávanom spore, keď skutočnosti, na ktoré mal byť vypočutý svedok S. M. (mechanizmus uzatvárania zmluvy), mal súd preukázané už ostatnými v spore vykonanými dôkazmi a aj podľa názoru odvolacieho súdu jeho výsluchom nebolo potrebné zisťovať žiadne skutočnosti relevantné z hľadiska rozhodnutia v spore. Rovnako nebolo z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy potrebné vypočúvať ani osoby, ktoré za právneho predchodcu žalobcu uzatvárali úverovú zmluvu, keďže okolnosti uzavretia úverovej zmluvy mal súd preukázané výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
37. K odvolacej námietke žalovanej, že neboli jej doručené listiny dôležité z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o listiny, ktoré súviseli s uzavretou úverovou zmluvou a neboli prílohou žaloby, súd na pojednávaní dňa 14.9.2021 uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní doložil listinné dôkazy o skutočnostiach namietaných právnym zástupcom žalovanej na tomto pojednávaní (dňa 14.9.2021) a žalobca si dňa 15.11.2021 túto povinnosť splnil a listinné dôkazy predložil. Tieto listinné dôkazy boli potom súdom na pojednávaní dňa 12.4.2022 opakovane oboznámené a právny zástupca žalovanej mal možnosť sa k nim vyjadriť. Nedôvodne preto žalovaná namieta, že nemohla včas uplatniť prostriedky procesného útoku z dôvodu, že nemala tieto listinné dôkazy k dispozícii.
38. Nenáležitá je aj odvolacia námietka o nesprávne (neúplne) zistenom skutkovom stave v dôsledku nevykonania všetkých žalovanou navrhnutých dôkazov a v dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov.
39. Súd v prejednávnom spore vykonal všetky dôkazy podstatné z hľadiska zistenia skutkového stavu pre rozhodnutie v danom spore, kde predmetom konania bol nárok z úverovej zmluvy, dôkazy hodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 2 CSP) a z vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu tak vychádza z riadne zisteného skutkového stavu.
40. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu a súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich dôležitosti (relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (z pohľadu jeho získania) a pravdivosti (hodnovernosti zdroja). Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.
41. Vyššie uvedený postup hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie dôsledne zachoval, z odôvodnenia jeho rozsudku je zrejmé, aké dôkazy vo veci vykonal, aké skutkové zistenia z jednotlivých dôkazov vyplynuli a ako tieto dôkazy vyhodnotil, pričom je zrejmé, že dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Úvahy súdu pri hodnotení dôkazov sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a sú preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom a v tomto hodnotení dôkazov odvolací súd nezistil žiaden logický rozpor.
42. Skutočnosť, že strana sporu sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov súdom, nemá za následok porušenie jej procesných práv.
43. Súd v rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné otázky a uviedol všetky skutkové zistenia, ktoré mali pre rozhodnutie v spore podstatný význam. Nedôvodná je teda námietka žalovanej, že súd na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutkový stav.
44. Správne sa súd vyporiadal aj s otázkou (ne)dôvodnosti vznesenej námietky premlčania a s otázkou pasívnej legitimácie žalovanej z dôvodov, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a na ktoré dôvody odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje.
45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).