Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a.s., so sídlom Dobrianského 1644, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 454 931, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/str.2/dom 1 Chimki, Moskovská oblasť, Ruská federácia, cestovný pas č. XXXXXXXXX, kód: RUS typ: P, zastúpenej advokátskou kanceláriou MADEJ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 53 035 038, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 9.1.2022 , ktorá bola doručená tunajšiemu súdu elektronicky 11.1.2022, sa voči žalovanej domáhal nahradenia prejavu vôle, a to konkrétne uloženia povinnosti žalovanej uzavrieť zmluvu o prevode časti obchodného podielu v znení špecifikovanom v petite žalobného návrhu. Zároveň sa žalobca voči žalovanej domáhal priznania náhrady trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je spoločníkom (s kapitálovou účasťou) v obchodnej spoločnosti Finerg International, s.r.o., so sídlom Stará Lesná 157, 059 60 Stará Lesná, IČO: 36 511 391 (ďalej len „obchodná spoločnosť“), ktorého aktuálna výška obchodného podielu je 718.200 eur pri základnom imaní obchodnej spoločnosti vo výške 1.330.000 eur. Žalovaná ako spoločník v obchodnej spoločnosti, na základe Zmluvy o prevode (časti) obchodného podielu zo dňa 8.1.2019 (ďalej aj „zmluva o prevode obchodného podielu“) nadobudla časť obchodného podielu od iného spoločníka obchodnej spoločnosti – A. E., nar. XX.X.XXXX, F. XX-XXX, G. XXX-XXX, H. I. (ďalej aj „prevodca“). Na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo k prevodu časti obchodného podielu vo výške 6.650 eur. Žalovaná tak nadobudla od prevodcu časť obchodného podielu vo výške 6.650 eur, pričom sa následne stala spoločníkom obchodnej spoločnosti s rozsahom základného imania vo výške 19.950 eur (v čase prevodu). K rozhodnému dňu uzatvárania zmluvy o prevode obchodného podielu mala obchodná spoločnosť základné imanie vo výške 133.000 eur, pričom jednotlivé vklady

spoločníkov (a ich podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti) bol: BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a.s. výška obchodného podielu (vklad) 59.850 eur, percentuálne vyjadrenie 45% ; Tatiana Kislitsyna, výška obchodného podielu (vkladu) 23.940 eur, percentuálne vyjadrenie 18% ; A. E., výška obchodného podielu (vkladu) 22.610 eur, percentuálne vyjadrenie 17% ; Evgeniya Tveritinova, výška obchodného podielu (vkladu) 13.300 eur, percentuálne vyjadrenie 10% ; J. J., výška obchodného podielu (vkladu) 13.300 eur, percentuálne vyjadrenie 10 %; všetko pri základnom imaní 133.000 eur. Výška prevádzaného obchodného podielu 6.650 eur, výška obchodného podielu pripadajúceho na žalobcu (45%) 2.992 eur. Žalobca má za to, že na základe skutkového stavu a právneho stavu popísaného nižšie došlo k porušeniu predkupného práva spoločníka k prevádzanému obchodnému podielu, a to práve v rozsahu 45% z prevádzaného podielu 6.650 eur, nakoľko sa predmetný obchodný podiel neponúkol aj ostatným spoločníkom v obchodnej spoločnosti na kúpu napriek tomu, že tento záväzok vyplýva zo spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti. Žalovaná a prevádzajúci tak svojím konaním porušili predkupné právo žalobcu, čo má naviac aj prvky obchádzania zákona. Žalobca sa viackrát domáhal od žalovanej, aby táto previedla na neho späť časť obchodného podielu, teda v rozsahu, v akom bolo porušené predkupné právo k obchodnému podielu a síce 45% zo 6.650 eur, čo predstavuje sumu 2.992 eur), avšak bezúspešne. Žalobca ako dôkaz predložil aj písomnú výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy a na prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti. Prílohou uvedenej zmluvy bola zároveň zmluva o prevode obchodného podielu. Predmetom tejto žaloby je tak podľa ustanovenia splnenie povinnosti (žaloba na plnenie) žalovanej previesť obchodný podiel vo výške 2.992 eur na žalobcu, resp. žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného. Žalobca sa tak domáha uzavretia zmluvy o prevode časti obchodného podielu, pričom znenie prejavu vôle (znenie zmluvy) je uvedené v žalobnom návrhu tejto žaloby. Na základe spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti (čl. 14) bolo medzi spoločníkmi dohodnuté predkupné právo, a to nasledovne: „Pokiaľ spoločník zamýšľa previesť svoj obchodný podiel na iného, je povinný ho najskôr ponúknuť doterajším spoločníkom. Každý spoločník je povinný oznámiť ostatným spoločníkom svoj úmysel previesť svoj obchodný podiel alebo jeho časť a ním navrhované podmienky tohto prevodu formou záväznej, neodvolateľnej ponuky, ohraničenej minimálne jednomesačnou lehotou, a to prostredníctvom doporučeného listu. Spoločníci ochotní prevziať ponúkaný obchodný podiel sú povinný spoločníkovi, ktorý ponuku urobil, oznámiť svoj záujem o prevzatie podielu najneskôr do 1 týždňa odo dňa doručenia ponuky spoločníka.“ Prevodca (spoločník ) previedol na žalovaného časť svojho obchodného podielu bez toho, aby uskutočnil ponuku predaja obchodného podielu za rovnakých podmienok, pričom žalovaný ani na základe opakovaných výziev tento obchodný podiel na žalobcu nepreviedol. Prevod obchodného podielu je podľa (ďalej „“) súčasť práva spoločníka disponovať s obchodným podielom, pričom vzťahy medzi spoločníkmi sa ako tzv. absolútne obchody spravujú podľa ( ). (ďalej aj „“) ako lex generalis k Obchodného zákonníku ako lex specialis (princíp subsidiarity). V zmysle druhá veta , ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovením, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. S odkazom na princíp subsidiarity je preto potrebné na uvedený prípad primerane aplikovať ustanovenie a násl. o predkupnom práve. Je však potrebné uviesť, že predkupné právo bolo upravené aj v spoločenskej zmluve obchodnej spoločnosti, a teda táto skutočnosť bola známa každému spoločníkovi (vrátane súčasťou zbierky listín), preto má naviac aj vecnoprávne účinky. Je zrejmé, že v zmysle ust. a nasl. obchodný podiel nie je vecou ale inou majetkovou hodnotou. Preto je v súlade s aplikačným pravidlom vyjadreným v ust. (občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vždy obsahom aj účelom im najbližšie) a vzhľadom na nedostatok obchodnoprávnej úpravy možné na dojednanie o predkupnom práve k obchodnému podielu v rámci spoločenskej zmluvy primerane použiť ustanovenie a násl. . Predkupné právo sa tak bude posudzovať (v súlade so spoločenskou zmluvou ) podľa tých ustanovení , ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. V zmysle ust. : „Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.“ Žalobca si dovolil v rámci prostriedkov procesného útoku poukázať aj na relevantnú judikatúru súdov Českej republiky (vzhľadom na príbuznosť všeobecných kódexov v minulosti), ako aj na prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd Českej republiky svojim rozsudkom zo dňa 25.8.2003 sp. zn. uviedol: „Právní úprava předkupního práva t.j. ustanovení a násl. obč.zák. se použije tedy nejen v případech smluvního

předkupního práva, nýbrž podpůrne i všude tam, kde zákonem stanovené předkupní právo neobsahuje zvláštní specifickou úpravu....“. Najvyšší súd Českej republiky svojím rozsudkom zo dňa 13.12.2005 sp. zn. uviedol: „Protože obchodní zákonník předkupní právo k obchodnímu podílu neupravuje, uplatní se pro jeho zřízení a podmínky jeho trvání a výkonu analogicky právní úprava předkupního práva podľa § 602 a násl. občanského zákonníku, když přimé použití této úpravy ve smyslu ustanovení § 1 ods. 2 obchodního zákoníku nepřipadá v úvahu proto, že platné právo nepovažuje obchodní podíl za věc v právním smyslu.“ Na záver si žalobca dovolil uviesť aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn. , ktorý vyššie uvedené závery potvrdil a zároveň uviedol možnosti domáhania sa práv v prípade porušenia predkupného práva: „Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. V prípade porušenia predkupného práva sa dotknutý subjekt môže domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol obchodný podiel na predaj. Toto právo dotknutého subjektu nie je podmienené tým, či nadobúdateľ chce predať (previesť) obchodný podiel inému subjektu. Právo domáhať sa prevedenia obchodného podielu má povahu práva spätnej kúpy a predstavuje sankciu za porušenie predkupného práva. Ak dotknutý subjekt nevyužije svoje právo domáhať sa, aby mu nadobúdateľ ponúkol obchodný podiel, zostane mu predkupné právo k obchodnému podielu ako majetkové právo zachované.“ Zo strany prevodcu a žalovanej ako nadobúdateľa došlo k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k iným spoločníkom tým spôsobom, že neboli splnené všetky podmienky a postupy jeho realizácie, ktoré boli dohodnuté v spoločenskej zmluve. Keďže k ponuke obchodného podielu na odpredaj ostatným spoločníkom nedošlo, má žalobca právo domáhať sa práva spätnej kúpy, a to prostredníctvom tejto žaloby na splnenie povinností (uzatvorenie zmluvy), a teda nahradenie prejavu vôle. Žalobca má za to, že v uvedenom prípade je daná príslušnosť Okresného súdu Prešov, nakoľko tento súd je registrovým súdom obchodnej spoločnosti, pričom v súlade ust. sa spravujú vzťahy medzi spoločníkmi navzájom (absolútny obchod) ako aj vzťahy medzi spoločnosťou a spoločníkmi. zároveň ustanovuje, že obchodný podiel sa považuje za majetkové právo (iná majetková hodnota – zhluk práv a povinností spoločníka a im zodpovedajúca účasť na spoločnosti) a teda ide o majetok. V zmysle ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom: „Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.“ Nakoľko sa spor týka majetkovej účasti (obchodného podielu – majetkové právo) a tento majetok sa nachádza na území Slovenskej republiky (osobitne ide o registráciu v príslušnom obchodnom registri), je daná práve príslušnosť Okresného súdu Prešov (registrový súd obchodnej spoločnosti). Vzhľadom k doteraz uvedenému je zrejmé, že prevodca porušil svoju povinnosť ponúknuť obchodný podiel aj iným spoločníkom pred jeho prevedením na iné osoby, pričom žalovaná následne odmietla previesť predmetnú časť obchodného podielu (45 % z prevádzaného podielu 6.650 eur) na žalobcu. Žalobca tak má právo na spätnú kúpu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 12.5.2022 k žalobe o nahradenie prejavu vôle, okrem iného uviedla, že podanú žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a špekulatívnu. Žalobca v žalobe namieta, že malo dôjsť k údajnému porušeniu jeho predkupného práva ako spoločníka v obchodnej spoločnosti Finerg International, s.r.o. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že iný spoločník spoločnosti (A. E.) údajne porušila predkupné právo dohodnuté medzi spoločníkmi podľa Článku 14 spoločenskej zmluvy, a to tým, že bez toho, aby A. E. uskutočnila ponuku predaja časti jej obchodného podielu ostatným spoločníkom, tento svoj obchodný podiel (jeho časť) na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 8.1.2018 previedla do vlastníctva žalovanej. Žalovaná nesúhlasí s takouto argumentáciou žalobcu a má za to, že k žiadnemu porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo. Nižšie uvedené okolnosti prípadu jednoznačne preukazujú, že ešte pred uzavretím namietanej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 8.1.2018 sa žalobca rozhodol neuplatniť predkupné právo. Podľa odbornej literatúry „Predkupné právo spoluvlastníka zaniká i v prípade, že oprávnený spoluvlastník o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu preukázateľne vie a prejaví, hoci konkludentne, súhlas s predajom inému.“ Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, konkrétne žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.5.2003 (sp. zn. ) podľa ktorého „Predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí. V tomto prípade ide o ústne alebo konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník výslovne prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by nadbytočné mu

ju ešte ponúkať ku kúpe.“ V okolnostiach predmetného prevodu považuje žalovaná za podstatné, že žalobca o zamýšľanom predaji obchodného podielu vopred vedel, tento prevod člen štatutárneho orgánu žalobcu (Ing. Jozef Ivanič) dokonca sám organizoval, schvaľoval a v neposlednom rade prejavil žalobca výslovný súhlas s prevodom predmetného obchodného podielu v prospech žalovanej (na valnom zhromaždení). Žalovaná poukázala na to, že jediný akcionár a súčasný člen predstavenstva žalobcu (Ing. Jozef Ivanič) je súčasne aj konateľom obchodnej spoločnosti Finerg International, s.r.o. Ten istý K. L. K. celý namietaný prevod časti obchodného podielu administratívne zabezpečoval, organizoval, zvolal valné zhromaždenie spoločnosti Finerg International, s.r.o., na ktorom bol vyslovený súhlas s prevodom obchodného podielu v prospech žalovanej (dňa 5.1.2018, pričom súhlasil aj žalobca). Ďalej poskytol stranám právny servis a podporu pri prevode tohto obchodného podielu, pripravil zmluvu o prevode obchodného podielu a dokumentáciu pre účely obchodného registra. Už len tým, že prevodca obchodného podielu A. E. a ani žalovaná ako jeho nadobúdateľ neovládajú slovenský jazyk ( a dokumentácia je v slovenčine), je zrejmé, že prevod obchodného podielu musel niekto pripraviť. Touto osobou bol práve K. L. K., ktorý ovláda žalobcu, ako aj spoločnosti Finerg International s.r.o. a bez činnosti ktorého by prevod obchodného podielu nebol možný. Dňa 5.1.2018 sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Finerg International , s.r.o. ktorého sa za žalobcu zúčastnil jeho štatutárny zástupca (Ing. Ľubica Ivaničová). Ďalej sa mimoriadneho valného zhromaždenia zúčastnil aj jediný akcionár žalobcu a súčasný konateľ spoločnosti Finerg International , s.r.o. – Ing. Jozef Ivanič. Pani K. M. K. ako zástupkyňa žalobcu predsedala a viedla mimoriadne valné zhromaždenie. Predmetné mimoriadne valné zhromaždenie udelilo predchádzajúci súhlas na prevod časti obchodného podielu spoločníčky vo výške 5% - A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX- XXX, XXX XXX G., H. I., reprezentovaného vkladom 22.610 eur, s rozsahom splatenia 22.610 eur vo výške 17% na základnom imaní spoločnosti na nadobúdateľku A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Zarečnaja vl. 12/str.2/dom 1, Chimki, Moskovska obl. , Rusko s tým, že po prevode časti obchodného podielu bude výška a vklad oboch spoločníčok v obchodnom registri reprezentovaná takto: A. B., vklad 19.950 eur, rozsah splatenia 19.500 eur, čo je obchodný podiel vo výške 15% na základnom imaní spoločnosti, Elina Kislitsyna vklad 15.960 eur, rozsah splatenia 15.960 eur, čo je obchodný podiel vo výške 12 % na základnom imaní spoločnosti. Ďalej bolo na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení konateľovi spoločnosti uložené zabezpečiť zápis zmien v obchodnom registri hneď po skompletizovaní listín. Vyššie uvedené uznesenie bolo schválené jednomyseľne, a teda aj so súhlasom žalobcu, čo vyplýva zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 5.1.2018. Žalobca neuplatnil predkupné právo na obchodný podiel. Jednak výslovne keďže takýto prejav vôle je obsiahnutý v jeho výslovnom súhlase s prevodom obchodného podielu na žalovanú vo forme jeho súhlasného hlasovania na valnom zhromaždení spoločnosti, kde sa prevod obchodného podielu schvaľoval. Zároveň žalobca neuplatnil predkupné právo a túto vôľu prejavil konkludentne, keďže konateľ Finerg International s.r.o. (Ing. Jozef Ivanič), ktorý zároveň ovláda žalobcu, mal na starosti prípravu a kompletizovanie listín potrebných na prevod obchodného podielu, zabezpečoval zápis zmien do obchodného registra a v tom čase sám tento obchodný podiel za a v mene žalobcu titulom predkupného práva nepožadoval. Je preto nepochopiteľné, že žalobca podal v tejto veci žalobu na tunajší súd. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti je zrejmé, že žalobca, hoci si bol vedomý svojho predkupného práva, prejavil vôľu (súhlas) s prevodom obchodného podielu na žalovanú, čím sa žalobca vzdal svojho predkupného práva pri namietanom prevode obchodného podielu. Žalobca nielenže tomuto prevodu obchodného podielu nezabránil, žalobca tento prevod priamo podporoval, pričom členovia jeho štatutárneho orgánu pripravovali potrebnú dokumentáciu pre účely zápisu zmien do obchodného registra. Žalobca sa nemôže aktuálne dovolávať údajného porušenia predkupného práva, ak sám aktívnou činnosťou dal nepochybne najavo, že o obchodný podiel prevodcu nemal záujem a prevod tohto obchodného podielu na žalovanú schvaľuje. Žalovaná je presvedčená, že aj sám žalobca si je vedomý nedôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca prvýkrát spochybnil prevod obchodného podielu na žalovanú až po uplynutí takmer 4 rokov od prevodu obchodného podielu, a to vo výzve na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2021. Počas štyroch rokov žalobca ani raz nevzniesol námietku ohľadne údajného porušenia jeho predkupného práva. Od valného zhromaždenia, na ktorom bol prevod schválený, uplynuli viac ako štyri roky. Žalovaná si týmto dovoľuje uplatniť z procesnej opatrnosti námietku premlčania. Od zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 5.1.2018, na ktorom bol zo strany žalobcu vyslovený súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovanú, sa uskutočnilo viacero ďalších valných zhromaždení spoločnosti Finerg International s.r.o. Je právne významné, že žalobca ani na jednom z týchto následných valných zhromaždení nevzniesol námietku ohľadne údajného porušenia jeho predkupného práva. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na zápisnice z valných zhromaždení spoločnosti zo dňa 22.3.2018 , 16.9.2019, 25.3.2021 a 21.10.2021. Uplatňovaný nárok

žalobcu považuje žalovaná za rozporný s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca prvýkrát spochybnil prevod obchodného podielu na žalovanú až po uplynutí štyroch rokov od valného zhromaždenia. Je nemysliteľné, aby sa žalobca po takejto dlhej dobe domáhal svojich domnelých nárokov z predkupného práva, ktorého sa v rozhodnom čase pri prevode vzdal, resp. sa ho rozhodol neuplatňovať. O to viac, ak boli zástupcovia žalobcu na prevode obchodného podielu priamo účastní, pričom tento prevod schvaľovali a jeho uskutočnenie administratívno – právne organizovali. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností má žalovaná za to, že žalobný petit je v rozpore s hmotným právom. Podľa : „Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.“ Teoreticky ak by aj žalobcovo predkupné právo porušené bolo (čo žalovaná odmieta), nadobúdateľovi obchodného podielu by na základe výzvy oprávneného spoločníka mohla v súlade s citovaným ustanovením vzniknúť len povinnosť ponúknuť „ukrátenému“ spoločníkovi podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých tento podiel nadobúdateľ sám získal. Žalobný petit by teda voči nadobúdateľovi obchodného podielu mohol vyjadrovať len jeho povinnosť uskutočniť ponuku oprávnenému spoločníkovi na uzavretie kúpnej zmluvy, nie však povinnosť nadobúdateľa priamo uzavrieť kúpnu zmluvu (ako sa to domáha žalobca). Žalobcom formulovaný petit je teda v priamom rozpore s ust. . Navyše ďalšia vada žalobného petitu spočíva v uvedení nesprávnej výšky obchodného podielu, resp. o dožadovaní sa spätného prevodu práv za iných podmienok, ako bola uzatvorená pôvodná zmluva o prevode obchodného podielu. Podľa , obchodný podiel predstavuje práva a jemu zodpovedajúcu časť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Predmetom namietanej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 8.1.2018 bol prevod 5%-tného obchodného podielu na žalovanú, ktorému síce zodpovedal vklad do základného imania vo výške 6.650 eur, avšak pri výške základného imania 133.000 eur. Medzičasom došlo pri spoločnosti Finerg International s.r.o. k zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra, a to až na sumu 1.330.000 eur. Žalobca sa aktuálne v podanej žalobe domáha spätného prevodu obchodného podielu vo výške 2.992/1.330.000, t.j. podielu vo výške 0,22%. Je teda zrejmé, že žalobca sa domáha spätného prevodu iného obchodného podielu (v inej výške), a teda za iných podmienok, ako bola uzatvorená pôvodná zmluva o prevode obchodného podielu. Už na prvý pohľad je preto žalobný petit nesprávny a nezákonný. Po zvýšení základného imania je takýto nárok nerealizovateľný a petit nevykonateľný. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na uznesenie Ústavného súdu SR -10 z 28.6.2016, podľa ktorého „Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka.“ Navyše žalobcom uplatňovaný nárok na spätný prevod 0,22%-tného obchodného podielu nezodpovedá ani ním tvrdenej skutočnosti, že jeho predkupné právo bolo údajne porušené len v rozsahu 45%. Asi nie je potrebné bližšie dokazovať, že žalobcom požadovaný obchodný podiel vo výške 0,22% nepredstavuje ani žalobcom tvrdených 45% z pôvodne prevádzaného obchodného podielu vo výške 5%. Nárok žalobcu je aj z tohto dôvodu zjavne nedôvodný.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 12.5.2022, okrem iného uviedol, že žalobca nesúhlasí s tým, že by výslovne či konkludentne prejavil vôľu v tom zmysle, že nevyužíva svoje predkupné právo na kúpu obchodného podielu. Uvedené vyplýva z nedodržania postupu, ktorý si spoločníci dohodli v spoločenskej zmluve. Pri pohľade na zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia je zrejmé, že nemohlo ísť o schválenie, resp. nevyužitie predkupného práva zo strany žalobcu, keďže predmetom mimoriadneho valného zhromaždenia bolo najprv schválenie prevodu obchodného podielu ako takého, keďže tento postup bol podľa spoločenskej zmluvy obligatórny. Podľa Čl. 14 ods. 5 Spoločenskej zmluvy: „Prevod obchodného podielu na iného spoločníka alebo inú osobu, ktorá nie je spoločníkom, podlieha predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia, inak je neplatný. Takýto prevod je možný len vtedy, ak s ním vysloví súhlas 100 % všetkých hlasov spoločníkov.“ Pred akýmkoľvek posudzovaním porušenia/neporušenia prevodu obchodného podielu bolo potrebné najprv schváliť prevod obchodného podielu ako takého, inak by vôbec nebolo možné využiť predkupné právo (nebolo by čo využiť, keďže na prevod obchodného podielu by nebol daný súhlas valného zhromaždenia). Súhlas žalobcu tu bol však daný z dôvodu Čl. 14 ods. 5 Spoločenskej zmluvy, keďže uvedené ustanovenie vyžadovalo 100 % hlasov všetkých spoločníkov. Ak by žalobca súhlas nedal, nebolo by možné ani neskôr domáhať sa využívania predkupného práva (keďže by ani prevod nemohol byť uskutočnený). Okrem toho je potrebné uviesť, že predmetom tohto mimoriadneho valného zhromaždenia nebolo aj schválenie podmienok neskoršej zmluvy o prevode obchodného podielu (napr.

kúpna cena, spôsob platby, splatnosť a pod.) a teda žalobca (či iní spoločníci) by ani nemohli vedieť, aké sú skutočné podmienky prevodu obchodného podielu. Pritom hneď prvá veta Čl. 14 ods. 9 Spoločenskej zmluvy ustanovuje presný postup pri využívaní predkupného práva, a to: oznámenie zamýšľaného úmyslu prevedenia svojho obchodného podielu , navrhované podmienky tohto prevodu, jednomesačná lehota, ponuka prostredníctvom doporučeného listu. Spoločníci následne majú právo v lehote 1 týždňa prejaviť záujem o prevzatie tohto podielu. Žalovaná napr. mohla svoj obchodný podiel darovať alebo previesť za 1,- Euro, o čom sa nemohli dozvedieť iní spoločníci, ktorí by takúto možnosť prijali. Je zrejmé z predostretého skutkového stavu a vyjadrenia žalovaného, že vyššie uvedené podmienky splnené neboli. Argumentácia žalovaného o neprejavení záujmu o kúpu obchodného podielu s odkazom na mimoriadne valné zhromaždenie nie je relevantná, keďže: mimoriadnym valným zhromaždením došlo len k postupu podľa článku 14 ods. 5 Spoločenskej zmluvy (vyžadovalo sa predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia, pričom nejde o samotný súhlas žalobcu ako spoločníka), žalovaná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok uvedených v článku 14 ods. 9 Spoločenskej zmluvy . Argumentácia žalovaného vychádza výlučne z jeho domnienok o tom, že K. L. K. nepriamym konaním prejavil súhlas s tým, že žalobca nemá záujem o nadobudnutie tohto obchodného podielu. Takúto argumentáciu výlučne žalobca popiera a nesúhlasí s ňou, keďže ide výlučne o rozsiahly extenzívny výklad žalovaného, ktorý nie je podopretý žiadnymi relevantnými dôkazmi. Je zaujímavé sledovať, že žalovaný poukazuje vždy na osobu K. L. K., pričom automaticky si jeho osobu spája s konaním žalobcu (keďže je jeho štatutárnym orgánom). Žalobca však nikdy a na žiadnom mieste neprejavil výslovným spôsobom to, čo tvrdí žalovaný. Ide preto len o dohady žalovaného, s ktorými nie je možné súhlasiť. Rovnako sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného o tom, že na jednotlivých valných zhromaždeniach žalobca neprejavoval žiadne námietky. K tomuto ale žalobca namieta, že mlčanie je možné považovať za prejav vôle len vtedy, ak sa to od konkrétnej osoby v konkrétnom prípade vyžaduje. Žalobca však nebol povinný na týchto valných zhromaždeniach vyjadrovať svoj postoj práve k namietanému obchodnému podielu. Využitie predkupného práva je jeho právom a nie povinnosťou žalobcu. Žalobca má za to, že jednoznačne vyvrátil argumentáciu žalovaného o údajných výslovných či konkludentných prejavoch žalobcu. K námietke premlčania žalobca uviedol, že táto hmotnoprávna námietka nie je dôvodná, keďže premlčanie neplynie od valného zhromaždenia (vtedy nebola uzatvorená ešte ani zmluva – nebolo zatiaľ porušené predkupné právo) ale až zápisom v Obchodnom registri, keďže žalobca sa nemohol dozvedieť o tom, že už došlo k porušeniu predkupného práva (obdobne pri porušení predkupného práva judikatúra uvádza pri nehnuteľnostiach, keďže reálne sa vie oprávnený z predkupného práva dozvedieť o jeho porušení až z verejného registra). Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že námietka premlčania je nedôvodná, keďže právo premlčané nebolo. Rovnako sa nie je možné stotožniť s názorom žalovaného o tom, že žalobca nesprávne uviedol petit. V samotnej žalobe žalobca jednoznačne preukázal, že na predkupné právo je potrebné aplikovať ustanovenia . Rovnako podľa judikatúry je všeobecne známe, že oprávnený z predkupného práva má 3 možnosti na výber: relatívnu neplatnosť, ponechanie si predkupného práva, náhrada prejavu vôle („domáhanie sa predkupného práva“). Argumentácia žalovaného, ktorá vychádza z doslovného znenia ust. , nie je ničím odôvodnená, procesne nevykonateľná a v rozpore s judikatúrou a právnou teóriou. Ak by žaloba žalobcu znela na splnenie povinnosti v zmysle „aby mu žalovaná ponúkla obchodný podiel na predaj“, prípadný úspech v takomto konaní by bol zbytočný, keďže žalovaná by jednoducho nebola procesne nútená uzatvoriť aj samotnú zmluvu, čo by viedlo žalobcu nakoniec do žaloby na splnenie povinnosti. Okrem toho je ust. hmotnoprávnym ustanovením, ktoré do procesnoprávneho (na účely vykonateľnosti petitu) ponímania nikdy nie je možné preberať doslovne ale tak, aby bol naplnený zmysel a účel tohto ustanovenia. Uvedené je potrebné vykladať spoločne s ust. , podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. O nesprávnej interpretácii ust. (okrem vyššie uvedeného) svedčí aj žalobcom uvádzané prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, kde podľa Rozsudku zo dňa 26.10.2016 sp. zn.: súd zároveň uviedol aj jednotlivé možnosti domáhania sa práv v prípade porušenia predkupného práva: „Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. V prípade porušenia predkupného práva sa dotknutý subjekt môže domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol obchodný podiel na predaj. Toto právo dotknutého subjektu nie je podmienené tým, či nadobúdateľ chce predať (previesť) obchodný podiel inému subjektu. Právo domáhať sa prevedenia obchodného podielu má povahu práva spätnej kúpy a predstavuje sankciu za porušenie predkupného práva. Ak dotknutý subjekt nevyužije svoje právo domáhať sa, aby mu nadobúdateľ ponúkol obchodný podiel, zostane mu predkupné právo k obchodnému podielu ako majetkové právo zachované.“ Ako

uviedol samotný súd, právo domáhať sa prevedenia obchodného podielu má povahu práva spätnej kúpy, pričom je zrejmé, že jediným prostriedkom na dosiahnutie tohto účelu je žaloba na nahradenie prejavu vôle a nie žaloba na domáhania sa „ponúknutia“ obchodného podielu na predaj. Podstatou procesnej obrany žalovaného k tomuto bodu je to, že v súčasnosti došlo k zvýšeniu základného imania na sumu 1.330.000,- Eur ako to uvádza žalovaný v bode 26. svojho vyjadrenia. Skutočnosť, že došlo k navýšeniu základného imania vo výške 1.330.000,- Eur je nespornou skutočnosťou, pričom s týmto tvrdením žalovaného o navýšení základného imania žalobca súhlasí a má za to, že týmto tvrdením spoločne s tvrdením žalobcu je táto skutočnosť nespornou skutočnosťou. S čím sa však nie je možné stotožniť, je tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca sa musí domáhať prevodu obchodného podielu podľa rozsahu zvýšeného základného imania. Predmetom tejto žaloby je porušenie predkupného práva k obchodnému podielu v konkrétnom časovom intervale, pričom neskoršie zvýšenie základného imania s tým nemá nič spoločné. Zvýšenie imania bolo rozhodnutie spoločníkov, pričom žalovaná využila zákonnú možnosť a rozhodla sa podieľať na podnikaní obchodnej spoločnosti pri prebratí záväzku na vyšší vklad spoločníka. Porušenie predkupného práva však nastalo skôr, a to vo vzťahu k prevádzanému obchodnému podielu. Tiež je potrebné uviesť, že žalovaná sa už predtým podieľala na podnikaní obchodnej spoločnosti iným vkladom, pričom žalobca sa môže domáhať práva spätnej kúpy len k tomu obchodnému podielu, ktorý bol v rozpore so spoločenskou zmluvou prevedený. Bez ohľadu na vyššie uvedenú argumentáciu zároveň žiadny právny predpis nezakazuje požadovať menej. Žalovaný síce poukázal na Rozhodnutie Ústavného súdu SR v bode 28., avšak práve tohto sa domáha žalobca, keďže žalobca požaduje spätnú kúpu za pôvodných podmienok (teda pôvodný obchodný podiel) a nie už navýšený obchodný podiel pri zvýšenom základnom imaní. Čo sa týka argumentácie žalobcu v bode 29. ohľadne rozsahu 0,22 % resp. 45 % žalobca uvádza, že odôvodnenie spomínaného rozsahu 45 % vychádza v čase porušenia predkupného práva vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Nakoľko tento rozsah predkupného práva pripadal práve na žalobcu (v tom čase základné imanie spoločnosti 133.000,- Eur), žalobca bol oprávnený uplatniť len takýto podiel. K argumentácii žalobcu v bode 19. vyjadrenia (rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom) sa nie je možné vyjadriť, keďže žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca uplatňuje svoje právo, čo nie je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi a/alebo so zásadami poctivého obchodného styku. Vzhľadom k doteraz uvedenému je zrejmé, že prevodca porušil svoju povinnosť ponúknuť obchodný podiel aj iným spoločníkom pred jeho prevedením na iné osoby, pričom žalovaná následne odmietla previesť predmetnú časť obchodného podielu (45 % z prevádzaného podielu 6.650,- Eur) na žalobcu. Žalobca tak má právo na spätnú kúpu.

Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 26.7.2022, okrem iného uviedol, že z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tento nerozlišuje medzi obchodným podielom a vkladom do základného imania. V predmetnom vyjadrení žalobcu, ako aj v žalobe žalobca uvádza, že „žalovaná následne odmietla previesť predmetnú časť obchodného podielu (45% z prevádzaného podielu 6.650 eur ) na žalobcu.“ Ďalej napríklad v bode 2. žaloby žalobca tiež uvádza „Žalovaná tak nadobudla od prevodcu časť obchodného podielu vo výške 6.650 eur..“ Suma vo výške 6.650 eur však nie je obchodným podielom. Takto sa podiel v súlade s ust. neurčuje. Podľa druhej vety citovaného ustanovenia „Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.“. Pokiaľ ide o vklad žalovanej do základného imania spoločnosti, tomu pri výške základného imania 133.000,- EUR v čase prevodu zodpovedal obchodný podiel vo výške 5%. Žalobca sa však v podanej žalobe domáha spätného prevodu obchodného podielu vo výške 2 t. j. domáha sa obchodného podielu vo výške 0,22 %. Žalobca zjavne zavádza, ak vo svojom vyjadrení uvádza, že „žalobca požaduje spätnú kúpu za pôvodných podmienok (teda pôvodný obchodný podiel) a nie už navýšený obchodný podiel pri zvýšenom základnom imaní.“ Pôvodný obchodný podiel, ktorý bol predmetom prevodu, bol vo výške 5% a nie 0,22%. Je teda zrejmé, že žalobca sa domáha spätného prevodu iného obchodného podielu (v inom pomere) a teda za iných podmienok, ako bola uzatvorená pôvodná zmluva o prevode obchodného podielu. Už na prvý pohľad je preto žalobný petit nesprávny a nezákonný. Obchodný podiel je vždy výsledkom podielu dvoch čísel: vkladu spoločníka a výšky základného imania spoločnosti. Obchodný podiel nie je totožný s vkladom spoločníka. Ak žalobca uvádza, že požaduje „45% z prevádzaného podielu 6.650 eur musíme trvať na tom, že takýto obchodný podiel neexistuje. Zároveň sa ukazuje, že žalobný petit je nevykonateľný. Žalobca v petite žaloby (v navrhovanej Zmluve o prevode obchodného podielu) uvádza, že základné imanie spoločnosti je 1.330.000 eur. Nad rámec toho žalobca uvádza (čl. II bod 2 navrhovanej Zmluvy o prevode obchodného podielu), že nadobúdateľ (pozn. žalobca) „sa stáva

spoločníkom Obchodnej spoločnosti s výškou splateného peňažného vkladu vo výške 721.192 € s podielom 721192/1330000.“ Ukazuje sa, že ani predmetný žalobcom očakávaný následok nikdy nenastane. Žalovaná poukázala na to, že Okresný súd Prešov uznesením č. k. – 21 zo dňa 6.6.2022 rozhodol, že zrušuje zápis v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka: č. 16837/P pri obchodnej spoločnosti Finerg International, s.r.o., so sídlom Stará Lesná 157, 059 60 Stará Lesná, IČO: 36 511 391, vykonaný v konaní vedenom pod č. k. dňa 06.09.2018. Ak uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. – 21 nadobudne právoplatnosť, dôjde k opätovnému zapísaniu výšky základného imania spoločnosti na úroveň 133.000,- EUR a zároveň dôjde k spätnému zápisu pôvodnej výšky vkladov jednotlivých spoločníkov a tým aj k zmene výšky obchodného podielu žalobcu. Na základe vyššie uvedeného uznesenia bude žalobca disponovať len 45%-ným obchodným podielom v spoločnosti, ktorému bude zodpovedať vklad vo výške 59.850 eur. Nie je teda objektívne možné a vykonateľné, aby prostredníctvom uplatneného žalobného nároku žalobca disponoval celkovým obchodným podielom vo výške 721192/1330000 (ako sa domáha v petite žaloby). Predmetné uznesenie Okresného súdu Prešov má zásadný skutkový a právny význam aj pre konanie vedené v tejto právnej veci pred tunajším súdom. Nielen to, že žalobca požaduje spätný prevod obchodného podielu za iných podmienok ako sa uskutočnil pôvodný prevod, navyše je na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. – 21 preukázané, že žalobcom uplatnený nárok je nevykonateľný. Už len z týchto dôvodov je žaloba zjavne nedôvodná. Nad rámec vyššie uvedených vád žaloby, žalovaná trvá na tom, že k žiadnemu porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo. S ohľadom na okolnosti prípadu má za preukázané, že žalobca sa dobrovoľne rozhodol neuplatniť predkupné právo pri namietanom prevode obchodného podielu. Celá argumentácia žalobcu je založená na tom, že prevodca obchodného podielu si údajne nesplnil povinnosti v zmysle čl. 14 ods. 9 spoločenskej zmluvy a neponúkol žalobcovi obchodný podiel na kúpu. Žalovaná však nebola prevodcom obchodného podielu, ale jeho nadobúdateľom. K tomu, či si prevodca splnil povinnosti v zmysle čl. 14 ods. 9 spoločenskej zmluvy sa žalovaná nevie vyjadriť, nešlo o povinnosti na jej strane. Bez ohľadu na uvedené, ak by aj prevodca formálne neuskutočnil postup podľa čl. 14 ods. 9 spoločenskej zmluvy, žalobca o zamýšľanom predaji preukázateľne vedel a prejavil súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovanú. Uvedené konanie žalobcu v zmysle odbornej literatúry spôsobilo zánik predkupného práva. „Predkupné právo spoluvlastníka zaniká i v prípade, že oprávnený spoluvlastník o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu preukázateľne vie a prejaví, hoci konkludentne, súhlas s predajom inému. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Konkrétne poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.5.2003 (sp.zn. ), podľa ktorého „Predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí. V tomto prípade ide o ústne alebo konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník výslovne prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by nadbytočné mu ju ešte ponúkať ku kúpe.“ Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.5.2022 dostatočne osvedčila, že žalobca prejavil výslovný súhlas (na valnom zhromaždení dňa 5.1.2018) s prevodom obchodného podielu na žalovanú. Ak žalobca súhlasil s prevodom obchodného podielu na žalovanú, bezpochyby tím prejavil vôľu, že prevádzaný obchodný podiel nechce. Prečo by inak dával súhlas s prevodom na žalovanú, ak by o tento podiel mal mať záujem. Konanie žalobcu by bolo zjavne nelogické. Nielen to, že žalobca vyslovil súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovanú, ale Štatutárny zástupca žalobcu (Ing. Ivanič) celý namietaný prevod časti obchodného podielu administratívne zabezpečoval, organizoval, zvolal valné zhromaždenie spoločnosti Finerg International, s.r.o., na ktorom bol vyslovený súhlas s predajom obchodného podielu v prospech žalovanej (dňa 5.1.2018 pričom súhlasil aj žalobca), ďalej poskytol stranám právny servis a podporu pri prevode tohto obchodného podielu, pripravil zmluvu o prevode obchodného podielu a dokumentáciu pre účely obchodného registra. Všetky tieto skutočnosti bezpochyby preukazujú, že žalobca zastúpený Ing. Ivaničom o prevádzaný obchodný podiel nielenže nemal záujem, vyjadril výslovný súhlas s jeho prevodom na žalovanú. Za týchto okolností v súlade s rozhodovacou praxou a odbornou literatúrou predkupné právo žalobcu zaniklo. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.5.2022 tvrdí, že na valnom zhromaždení dňa 5.1.2018 bol schválený len prevod obchodného podielu ako takého a nešlo o nevyužitie predkupného práva žalobcu. Žalobcovi však uniká podstatná skutočnosť. Žalobca vyjadril výslovný súhlas s tým, že priamo žalovaná sa má stať nadobúdateľkou obchodného podielu. Nešlo o nejaký neurčitý súhlas. Išlo o výslovný prejav vôle žalobcu, z ktorého je zrejmý súhlas žalobcu s tým, aby sa obchodný podiel žalovanej zvýšil o 5 %. Žalobca ďalej vo vyjadrení tvrdí: „Pred akýmkoľvek posudzovaním porušenia/neporušenia prevodu obchodného podielu bolo potrebné najprv schváliť prevod obchodného podielu ako takého, inak by vôbec nebolo možné využiť predkupné právo (nebolo by čo využiť, keďže na prevod obchodného podielu by nebol daný

súhlas valného zhromaždenia).“ Paradoxné je - ak prihliadneme na argumentáciu žalobcu, že žalobca sa v okolnostiach prípadu domáha prevodu obchodného podielu, na ktorý nebol daný súhlas valného zhromaždenia. Ak by sa preto držali tejto právnej argumentácie žalobcu, že najskôr je potrebné schváliť prevod obchodného podielu, pýtame sa, ako sa môže žalobca v tomto konaní domáhať prevodu obchodného podielu, ak nebol vyslovený súhlas valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu (uplatneného žalobou) na žalobcu? Predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu zo dňa 5.1.2018 bol poskytnutý výlučne vo vzťahu k osobe žalovanej ako nadobúdateľovi obchodného podielu (nie vo vzťahu k žalobcovi). Tento súhlas preto nie je možné aplikovať aj na prevod obchodného podielu podľa uplatneného nároku (zo žalovanej na žalobcu). Zároveň, ak žalobca tvrdí, že prevod obchodného podielu je možný len vtedy, ak s ním vopred vysloví súhlas 100 % hlasov všetkých spoločníkov, tento spor sa popri iných vadách uplatneného nároku, javí byť výlučne akademický. Je zrejmé, že s ohľadom na viaceré spory medzi stranami sporu, žalovaná by súhlas s prevodom jej obchodného podielu na žalobcu nikdy neudelila. Ona však súhlas 100 % hlasov všetkých spoločníkov obdržala. Za týchto okolností, keďže je potrebných 100 % hlasov na prevod obchodného podielu, uplatnený nárok nie je ani podľa argumentácie žalobcu sám osebe spôsobilý privodiť zápis zmeny obchodných podielov žalobcu a žalovaného nakoľko absentuje splnená podmienka predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia so 100 % hlasov spoločníkov s prevodom na žalobcu. Uvedené žalovaná uviedla len na doplnenie právnej argumentácie žalobcu. Žalovaná je naopak toho názoru, že pri prevode obchodného podielu inej osobe je v súlade s čl. 14 ods. 5 spoločenskej zmluvy podstatný nástroj ochrany práv spoločníkov podmienka súhlasu 100 % hlasov spoločníkov s prevodom. Žalovaná trvá na tom, že ponukovú povinnosť v rámci predkupného práva je možné splniť pred tým, ako o prevode rozhoduje valné zhromaždenie. A tak isto predkupné právo môže zaniknúť skôr, prípadne aj vďaka úkonom (rozhodovaniu) spoločníka práve na valnom zhromaždení. Ak je súhlas 100% spoločníkov nevyhnutný na prevod obchodného podielu, a ako tvrdí žalobca, mal byť žalobca ukrátený neposkytnutím ponuky v rámci uplatnenia predkupného práva, mohol žalobca jednoducho vysloviť nesúhlas na valnom zhromaždení. Vtedy sa mohol domáhať, že predkupné právo chce uplatniť a požaduje doručiť formálnu ponuku. Namiesto toho však žalobca odsúhlasil prevod obchodného podielu v prospech inej osoby, zjavne preto, že bol uzrozumený a súhlasil s týmto prevodom. Žalobca nepožadoval konanie valného zhromaždenia ani prerušiť a vyjadril svojim hlasovaním súhlas, jednoducho preto, že bol o všetkom informovaný, súhlasil s tým a napokon celý prevod a prepis v obchodnom registri sám aj organizoval. Podstatný rozdiel v právnom názore žalovanej o možnosti uplatnenia predkupného práva oproti právnemu názoru žalobcu spočíva v tom, že kým žalobca tvrdí, že na uplatnenie predkupného práva je najprv potrebný súhlas valného zhromaždenia, žalovaná s takýmto právnym názorom zásadne nesúhlasí. Žalovaná trvá na tom, že ponukovú povinnosť ohľadne uplatnenia predkupného práva je možné splniť pred organizovaním valného zhromaždenia alebo počas neho. Rovnako tak môže predkupné právo zaniknúť pred uskutočnením valného zhromaždenia alebo môže zaniknúť v dôsledku úkonov (žalobcu) na valnom zhromaždení. Spoločník, ktorý má skutočný záujem kúpiť obchodný podiel v rámci predkupného práva by nedopustil svojim výslovným súhlasom na valnom zhromaždení, aby tento prevod na inú osobu bol odsúhlasený. Podmienka súhlasu 100 % spoločníkov na prevod obchodného podielu je v okolnostiach prípadu pre spoločníka (žalobcu) tým nástrojom, prostredníctvom ktorého sa mohol reálne domáhať, aby bol obchodný podiel prevedený jemu. Keďže žalobca nevyužil právo nesúhlasiť s prevodom obchodného podielu, pričom jeho súhlas bol na prevod nevyhnutný, je zrejmé, že vedel alebo mohol vedieť o podmienkach prevodu na tretiu osobu a odsúhlasením prevodu potvrdil, že predkupné právo nevyužil. Ak štatutárny zástupca žalobcu celý namietaný prevod obchodného podielu organizoval a schvaľoval, žalovaná považuje za rozporné s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, aby tento prevod (ktorý sám pripravoval) po štyroch rokoch spochybňoval a napádal. Od toho obdobia sa uskutočnilo mnoho valných zhromaždení a viacero následných zápisov v obchodnom registri, ktoré vylučujú dôvodnosť a aj vykonateľnosť uplatneného nároku. Žalobca si je nepochybne veľmi dobre vedomý, že predkupné právo si v roku 2018 neuplatnil, hoci uplatniť mohol. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že žalobca počas štyroch rokov ani raz nevzniesol námietku ohľadne údajného porušenia jeho predkupného práva, ako aj skutočnosť, že sa konali viaceré následné zasadnutia valného zhromaždenia a zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri (napr. zmena základného imania, zmeny vo vkladoch spoločníkov), na ktorých žalobca nikdy nespochybnil prevod tohto obchodného podielu. Žalovaná trvá na tom, že uplatnený nárok je nedôvodný, nevykonateľný, uplatnený po 4 rokoch ako pomsta voči žalovanej za vedenie viacerých oprávnených súdnych sporov.

V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, ako konkrétne Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti Finger International, s.r.o. zo dňa 3.1.2017, Výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2021, Zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 8.1.2018, konceptu Zmluvy o prevode obchodného podielu medzi predávajúcou Evgeniya Tveritinova a nadobúdateľom BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a.s., dokladu o doručovaní, Podrobných informácii o zásielke , Sprievodného listu zo dňa 24.1.2022, Vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 12.5.2022, Zápisnice z mimoriadneho valeného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Finger International, s.r.o. zo dňa 5.1.2018, Zápisnice z mimoriadneho valeného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Finger International, s.r.o. zo dňa 22.3.2018, Zápisnice z riadneho valeného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Finger International, s.r.o. zo dňa 16.9.2019, Zápisnice z riadneho valeného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Finger International, s.r.o. zo dňa 25.3.2021, Zápisnice z mimoriadneho valeného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Finger International, s.r.o. zo dňa 21.10.2021, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.5.2022 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 26.5.2022, Vyjadrenia žalovanej ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je spoločníkom v obchodnej spoločnosti Finerg International, s.r.o., ktorého aktuálna výška obchodného podielu je 45 % čomu zodpovedá vklad vo výške 718.200 eur na základnom imaní obchodnej spoločnosti vo výške 1.330.000 eur. Žalovaná ako spoločník v obchodnej spoločnosti na základe Zmluvy o prevode (časti) obchodného podielu zo dňa 8.1.2019 nadobudla časť obchodného podielu od iného spoločníka – A. E., nar. XX.X.XXXX, F. XX-XXX, G. XXX-XXX, H. I.. Na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu došlo k prevodu časti obchodného podielu prevodcu, ktorý predstavuje 5 % na základnom imaní spoločnosti, čomu zodpovedá vklad vo výške 6.500 eur na základnom imaní spoločnosti. Žalovaná tak nadobudla od prevodcu časť obchodného podielu vo výške 5 % vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti, čomu zodpovedá vklad vo výške 6.500 eur na základnom imaní spoločnosti, pričom sa tak následne stala spoločníkom obchodnej spoločnosti s obchodným podielom, ktorému zodpovedal vklad vo výške 19.950 eur na základnom imaní spoločnosti. K rozhodnému dňu uzatvárania predmetnej Zmluvy o prevode obchodného podielu mala obchodná spoločnosť základné imanie vo výške 133.000 eur, pričom jednotlivé vklady spoločníkov (a ich podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti) boli: BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a.s. výška obchodného podielu (vklad) 59.850 eur, percentuálne vyjadrenie 45% ; Tatiana Kislitsyna, výška obchodného podielu (vkladu) 23.940 eur, percentuálne vyjadrenie 18% ; A. E., výška obchodného podielu (vkladu) 22.610 eur, percentuálne vyjadrenie 17% ; Evgeniya Tveritinova, výška obchodného podielu (vkladu) 13.300 eur, percentuálne vyjadrenie 10% ; J. J., výška obchodného podielu (vkladu) 13.300 eur, percentuálne vyjadrenie 10% ; všetko pri základnom imaní 133.000 eur. Výška prevádzaného obchodného podielu 5 % na základnom imaní spoločnosti, čomu zodpovedá vklad vo výške 6.500 eur na základnom imaní spoločnosti , podľa názoru žalobcu - výška obchodného podielu pripadajúceho na žalobcu (45%) 2.992 eur. Žalobca má za to, že došlo k porušeniu predkupného práva spoločníka k prevádzanému obchodnému podielu, a to práve v rozsahu 45% z prevádzaného podielu 6.650 eur, nakoľko sa predmetný obchodný podiel neponúkol aj ostatným spoločníkom v obchodnej spoločnosti na kúpu napriek tomu, že tento záväzok vyplýva zo spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti. Žalovaná a prevádzajúci tak podľa názoru svojím konaním porušili predkupné právo žalobcu, čo má naviac aj prvky obchádzania zákona. Žalobca sa viackrát domáhal od žalovanej, aby táto previedla na neho späť časť obchodného podielu, teda v rozsahu, v akom bolo porušené predkupné právo k obchodnému podielu, a síce 45% zo 6.650 eur, čo predstavuje sumu 2.992 eur, avšak bezúspešne. Na základe spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti (čl. 14) bolo medzi spoločníkmi dohodnuté predkupné právo. Žalobca má za to, že prevodca (spoločník ) previedol na žalovanú časť svojho obchodného podielu bez toho, aby uskutočnil ponuku predaja obchodného podielu za rovnakých podmienok, pričom žalovaná ani na základe opakovaných výziev tento obchodný podiel na žalobcu doposiaľ nepreviedla.

Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa , spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania () a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (), e) z bankovej záruky (), z cestovného šeku () a sľubu odškodnenia ().

Podľa , kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.

Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Podľa Článku 14 ods. 9 Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti Finerg International, s.r.o., „Každý spoločník je povinný oznámiť ostatným spoločníkom svoj úmysel previesť svoj obchodný podiel alebo jeho časť a ním navrhované podmienky tohto prevodu formou záväznej, neodvolateľnej ponuky, ohraničenej minimálne jednomesačnou lehotou, a to prostredníctvom doporučeného listu. Spoločníci ochotní prevziať ponúkaný obchodný podiel sú povinní spoločníkovi, ktorý ponuku urobil, oznámiť svoj záujem o prevzatie podielu najneskôr do 1 týždňa odo dňa doručenia ponuky spoločníka.“

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je spoločníkom v obchodnej spoločnosti Finerg International, s.r.o., ktorého aktuálna výška obchodného podielu je 45 % čomu zodpovedá vklad vo výške 718.200 eur na základnom imaní obchodnej spoločnosti vo výške 1.330.000 eur. Žalovaná ako spoločník v obchodnej spoločnosti na základe Zmluvy o prevode (časti) obchodného podielu zo dňa 8.1.2019 nadobudla časť obchodného podielu od iného spoločníka – A. E., nar. XX.X.XXXX, F. XX-XXX, G. XXX-XXX, H. I.. Na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu došlo k prevodu časti obchodného podielu prevodcu, ktorý predstavuje 5 % na základnom imaní spoločnosti, čomu zodpovedá vklad vo výške 6.500 eur na základnom imaní spoločnosti. Žalovaná tak nadobudla od prevodcu časť obchodného podielu vo výške 5 % vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti, čomu zodpovedá vklad vo výške 6.500 eur na základnom imaní spoločnosti, pričom sa tak následne stala spoločníkom obchodnej spoločnosti s obchodným podielom, ktorému zodpovedal vklad vo výške 19.950 eur na základnom imaní spoločnosti. K rozhodnému dňu uzatvárania predmetnej Zmluvy o prevode obchodného podielu mala obchodná spoločnosť základné imanie vo výške 133.000 eur, pričom jednotlivé vklady spoločníkov (a ich podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti) boli: BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a.s. výška obchodného podielu (vklad) 59.850 eur, percentuálne vyjadrenie

45% ; Tatiana Kislitsyna, výška obchodného podielu (vkladu) 23.940 eur, percentuálne vyjadrenie 18% ; A. E., výška obchodného podielu (vkladu) 22.610 eur, percentuálne vyjadrenie 17% ; Evgeniya Tveritinova, výška obchodného podielu (vkladu) 13.300 eur, percentuálne vyjadrenie 10% ; J. J., výška obchodného podielu (vkladu) 13.300 eur, percentuálne vyjadrenie 10% ; všetko pri základnom imaní 133.000 eur. Výška prevádzaného obchodného podielu 5 % na základnom imaní spoločnosti, čomu zodpovedá vklad vo výške 6.500 eur na základnom imaní spoločnosti , podľa názoru žalobcu - výška obchodného podielu pripadajúceho na žalobcu (45%) 2.992 eur. Žalobca má za to, že došlo k porušeniu predkupného práva spoločníka k prevádzanému obchodnému podielu, a to práve v rozsahu 45% z prevádzaného podielu 6.650 eur, nakoľko sa predmetný obchodný podiel neponúkol aj ostatným spoločníkom v obchodnej spoločnosti na kúpu napriek tomu, že tento záväzok vyplýva zo spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti. Žalovaná a prevádzajúci tak podľa názoru svojím konaním porušili predkupné právo žalobcu, čo má naviac aj prvky obchádzania zákona. Žalobca sa viackrát domáhal od žalovanej, aby táto previedla na neho späť časť obchodného podielu, teda v rozsahu, v akom bolo porušené predkupné právo k obchodnému podielu, a síce 45% zo 6.650 eur, čo predstavuje sumu 2.992 eur, avšak bezúspešne. Na základe spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti (čl. 14) bolo medzi spoločníkmi dohodnuté predkupné právo. Žalobca má za to, že prevodca (spoločník ) previedol na žalovanú časť svojho obchodného podielu bez toho, aby uskutočnil ponuku predaja obchodného podielu za rovnakých podmienok, pričom žalovaná ani na základe opakovaných výziev tento obchodný podiel na žalobcu doposiaľ nepreviedla.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť uzavrieť Zmluvu o prevode časti obchodného podielu v znení, ktoré je uvedené v petite žalobného návrhu, je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

Súd má, rovnako ako žalovaná, za to, že k žiadnemu porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, a preto ďalej uvádza, že žalobca sa dobrovoľne rozhodol neuplatniť predkupné právo pri namietanom prevode obchodného podielu. Celá argumentácia žalobcu je založená na tom, že prevodca obchodného podielu si údajne nesplnil povinnosti v zmysle čl. 14 ods. 9 Spoločenskej zmluvy a neponúkol žalobcovi obchodný podiel na kúpu. Hoci prevodca formálne neuskutočnil postup podľa čl. 14 ods. 9 Spoločenskej zmluvy, žalobca o zamýšľanom predaji preukázateľne vedel a prejavil súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovanú. Uvedené konanie žalobcu v zmysle odbornej literatúry spôsobilo zánik predkupného práva. „Predkupné právo spoluvlastníka zaniká i v prípade, že oprávnený spoluvlastník o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu preukázateľne vie a prejaví, hoci konkludentne, súhlas s predajom inému“. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.5.2003 (sp.zn. ), podľa ktorého „Predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí. V tomto prípade ide o ústne alebo konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník výslovne prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by nadbytočné mu ju ešte ponúkať ku kúpe.“ Žalobca prejavil výslovný súhlas (na Valnom zhromaždení spoločnosti Finerg International, s.r.o. dňa 5.1.2018) s prevodom obchodného podielu na žalovanú. Ak žalobca súhlasil s prevodom obchodného podielu na žalovanú, bezpochyby tým prejavil vôľu, že prevádzaný obchodný podiel nechce. Nemalo by logiku dávať súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovanú, ak by o tento podiel mal mať záujem. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že žalobca nielen vyslovil súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovanú, ale štatutárny zástupca žalobcu (Ing. Ivanič) celý namietaný prevod časti obchodného podielu administratívne zabezpečoval, organizoval, zvolal valné zhromaždenie spoločnosti Finerg International, s.r.o., na ktorom bol vyslovený súhlas s predajom obchodného podielu v prospech žalovanej (dňa 5.1.2018 pričom súhlasil aj žalobca). Navyše poskytol stranám právny servis a podporu pri prevode predmetného obchodného podielu, pripravil zmluvu o prevode obchodného podielu a dokumentáciu pre účely obchodného registra. Všetky tieto skutočnosti bezpochyby preukazujú, že žalobca zastúpený Ing. Ivaničom o prevádzaný obchodný podiel nemal záujem a vyjadril výslovný súhlas s jeho prevodom na žalovanú. Ponukovú povinnosť v rámci predkupného práva je možné splniť pred tým, ako o prevode rozhoduje valné zhromaždenie. A tak isto predkupné právo môže zaniknúť skôr, prípadne aj vďaka úkonom (rozhodovaniu) spoločníka práve na valnom zhromaždení. Ak je súhlas 100% spoločníkov nevyhnutný na prevod obchodného podielu a ako tvrdí žalobca, mal byť žalobca ukrátený neposkytnutím ponuky v rámci uplatnenia predkupného práva, mohol žalobca jednoducho vysloviť nesúhlas na valnom zhromaždení. Vtedy sa mohol domáhať, že predkupné právo chce uplatniť a požaduje doručiť formálnu ponuku. Namiesto

toho však žalobca odsúhlasil prevod obchodného podielu v prospech inej osoby, zjavne preto, že bol uzrozumený a súhlasil s týmto prevodom. Žalobca nepožadoval konanie valného zhromaždenia ani prerušiť a vyjadril svojim hlasovaním súhlas, jednoducho preto, že bol o všetkom informovaný, súhlasil s tým a napokon celý prevod a prepis v obchodnom registri sám aj organizoval. Podstatný rozdiel v právnom názore žalovanej o možnosti uplatnenia predkupného práva oproti právnemu názoru žalobcu spočíva v tom, že kým žalobca tvrdí, že na uplatnenie predkupného práva je najprv potrebný súhlas valného zhromaždenia, žalovaná s takýmto právnym názorom zásadne nesúhlasí. Nesúhlasí s ním ani súd. Ponukovú povinnosť ohľadne uplatnenia predkupného práva je možné splniť pred organizovaním valného zhromaždenia alebo počas neho. Rovnako tak môže predkupné právo zaniknúť pred uskutočnením valného zhromaždenia alebo môže zaniknúť v dôsledku úkonov (žalobcu) na valnom zhromaždení. Spoločník, ktorý má skutočný záujem kúpiť obchodný podiel v rámci predkupného práva by nedopustil svojim výslovným súhlasom na valnom zhromaždení, aby tento prevod na inú osobu bol odsúhlasený. Podmienka súhlasu 100 % spoločníkov na prevod obchodného podielu je v okolnostiach prípadu pre spoločníka (žalobcu) tým nástrojom, prostredníctvom ktorého sa mohol reálne domáhať, aby bol obchodný podiel prevedený jemu. Keďže žalobca nevyužil právo nesúhlasiť s prevodom obchodného podielu, pričom jeho súhlas bol na prevod nevyhnutný, je zrejmé, že vedel alebo mohol vedieť o podmienkach prevodu na tretiu osobu a odsúhlasením prevodu potvrdil, že predkupné právo nevyužíva. Je nepochybné, že za daných okolností v súlade s rozhodovacou praxou a odbornou literatúrou predkupné právo žalobcu zaniklo.

Konštatovanie neporušenia predkupného práva žalobcu zo strany žalovanej je dostatočným dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu, a preto sa už súd podrobnejšie nevenoval ďalším námietka, ktoré vzniesla žalovaná strana, a pre ktoré tiež žiadala žalobu zamietnuť.

Súd zamietol návrh strany žalobcu na vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu K. L. K., a to s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie konania upravenú v ust. , keďže na výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu ako na prostriedok procesnej obrany, ktorý strana nenavrhla včas, nemusel prihliadnuť, keďže by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Navyše, právny zástupca žalobcu riadne neodôvodnila tento svoj návrhy na doplnenie dokazovanie, keďže neuviedol, na preukázanie ktorých sporných skutočností má byť tento dôkazný prostriedok vykonaný, takže nie je potom možné pripustiť vykonávanie takéhoto dôkazu. Navyše neboli ani riadne naplnené podmienky na výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu podľa .

Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovanej na pripojenie spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. , keďže na základe predbežného právneho posúdenia veci dospel k záveru, že vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné.

Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalovanej vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.