Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-131-2020.pdf
PDF · 114.98 KB
Case nature
Subarea
5S/131/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K.: XXXX/XX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 05.05.2020, postúpenú Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 29.06.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K.: XXXX/XX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra č. XXXX-XXXXX/XXXX/Jur,Poj/XXXXXXXXX zo dňa 09.08.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán ako príslušný orgánu štátnej správy podľa ustanovení § 9 ods. 1 písm. c) a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o IPKZ“) a ako špeciálny stavebný úrad podľa ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „stavebný zákon“) na základe žiadosti spoločnosti AFEED, a.s., slovenská organizačná zložka, Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 47 790 342 (ďalej aj ako „navrhovateľ“) doručenej dňa 24.01.2019 o vydanie integrovaného povolenia vydal integrované povolenie, ktorým povoľuje vykonávanie činnosti v prevádzke „Výroba kŕmnych zmesí“ Trnava Chovateľská 2, 917 01 Trnava (ďalej aj ako „prevádzka“) navrhovateľovi. Prvostupňový správny orgán v integrovanom povolení v oblasti ovzdušia udelil súhlas na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby stredného zdroja znečisťovania ovzdušia v súvislosti s realizáciou stavby „Granulačná linka PALADIN P2000FM, Tukovanie granúl“ a určil emisné limity a technické požiadavky a podmienky prevádzkovania pre miesta vypúšťania do ovzdušia v prevádzke, v oblasti povrchových a podzemných vôd udelil súhlas na uskutočnenie stavby „Granulačná linka PALADIN P2000FM, Tukovanie granúl“, na ktorú nie je potrebné povolenie podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „vodný zákon“), ktorá však môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd, vydal vyjadrenie k zámeru stavby „Granulačná linka PALADIN P2000FM, Tukovanie granúl“ z hľadiska ochrany vodných pomerov
a v oblasti stavebného poriadku vydal povolenie na uskutočnenie stavby „Granulačná linka PALADIN P2000FM, Tukovanie granúl“. 2. V žalobe žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), rozpor skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo podľa názoru žalobcu za následok vydanie nezákonného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 3. V žalobe citoval ustanovenia čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods.1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie určením zásad, ktoré by realizátor bol povinný dodržať a určením konkrétnych opatrení. Mal za to, že správny orgán nerealizoval procesný postup, ktorého sa žalobca domáhal, čím došlo k porušeniu jeho hmotných práv. Vo vzťahu k porušeniu procesného práva poukázal na ustanovenia § 3 ods. 5, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť jeho záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii so zákonom č 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA alebo zákon č. 24/2006 Z. z.“) neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia za všeobecné, nespĺňajúce podmienku riadneho odôvodnenia. Uviedol, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť tak, aby to prispelo k naplneniu týchto záujmov. Úlohou správneho orgánu podľa jeho názoru bolo sa vysporiadať s kvalitou navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom mal zohľadniť individuálne návrhy a pripomienky účastníkov konania. Mal za to, že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení nezaoberal pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti, čím žalobcovi odňal právo na efektívne hájenie jeho záujmov podľa čl. 44 Ústavy SR. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny orgán zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXXX-XXXXX/XXXX/Jur,J. zo dňa XX.XX.XXXX a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.07.2020 uviedol k argumentácii žalobcu z hľadiska porušenia hmotného práva, že žalobca cituje rôzne ustanovenia, avšak neuvádza akého porušenia zákonných ustanovení sa žalovaný dopustil a ani konanie, ktorým k takémuto porušeniu malo dôjsť. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval za neúčelné sa k predmetnej časti správnej žaloby vyjadrovať. 5. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 63 zákona č. 24/2006 Z. z., kde žalobca tvrdí, že prvostupňový správny orgán neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, žalovaný uvádza, že predmetná námietka žalobcu vo vzťahu k žalovanému je mylná a neopodstatnená, nakoľko prvostupňový správny orgán ako ani žalovaný nie sú príslušnými orgánmi podľa predmetného zákona, a teda nie sú spôsobilé určovať okruh subjektov, ktoré sa na danej konzultácii môžu zúčastniť. 6. Žalovaný má ďalej za to, že žalobca neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že boli napadnutými rozhodnutiami jeho práva porušené, resp. pre ktoré sa domnieva, že došlo k porušeniu ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca všeobecne konštatuje údajné porušenie ustanovení Správneho poriadku, avšak v podanej správnej žalobe absentuje základná náležitosť správnej žaloby, a to špecifikácia žalobných bodov. V zmysle ustanovenia § 134 Správneho súdneho poriadku je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom úlohou správneho súdu nie je domnelé dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 7. Argumentáciu žalobcu vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej cit.: „žalobcovi ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí...“ považuje žalovaný za kontradiktórnu. Na jednej strane žalobca tvrdí, že mu ide o presné informácie za účelom ovplyvnenia výsledku konania, avšak na strane druhej žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 02.08.2019. Žalobca zároveň nikdy nevyužil svoje právo ustanovené v § 23 ods. 1 Správneho poriadku nazrieť do spisu, či si z neho urobiť výpisy alebo odpisy, napriek tomu, že mu bolo listom č. XXXX-XXXXX/XXXX/Jur/XXXXXXXXX zo dňa 05.08.2019 oznámené, že svoje právo nahliadnuť do spisu môže využiť každý pracovný deň v čase od 09:00-14:00.
8. K elektronickému doručovaniu kópie spisu žalovaný uviedol, že samotné „Predloženie žiadosti vydaného integrovaného povolenia“ obsahuje prílohu „Žiadosť o vydanie integrovaného povolenia prevádzky“, ktorá je veľmi rozsiahla a z tohto dôvodu ju nebolo možné zaslať prostredníctvom elektronickej schránky, čo bolo žalobcovi aj oznámené v liste č. XXXX-XXXXX/XXXX/Jur/XXXXXXXXX zo dňa 05.08.2019. Žalovaný dodáva, že spisový materiál má viac ako 800 strán a jeho veľkosť v elektronickej podobe by aj pri nízkej kvalite scanovania predstavovala minimálne 240 MB, čím by bola niekoľkonásobne presiahnutá maximálna veľkosť kapacity, ktorá je pre elektronické doručovanie v súčasnosti stanovená na hodnotu 37 MB. Scanovanie predmetného spisu, vzhľadom na jeho rozsiahlosť a obsah dokumentov vo formátoch väčších ako A4, je z dôvodu kapacitných a technických limitácii pre žalovaného nerealizovateľné a z tohto dôvodu ako aj z dôvodu limitácie maximálnej kapacity prenosu dát pre elektronické doručovanie, žalovaný vyzval žalobcu na osobné nahliadnutie do administratívneho spisu, z ktorého si žalobca mohol urobiť výpisy a odpisy. 9. Ďalej bol žalovaný toho názoru, že žalobca využíva jemu patriace práva šikanóznym spôsobom, čo možno dôvodiť aj z podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorom žalobca uvádzal skutočnosti nezodpovedajúce predmetu konania. Rovnako pokiaľ ide o obsah podanej správnej žaloby, žalobca v nej neuvádza konkrétne porušenia zákonných ustanovení zo strany žalovaného, iba vo všeobecnosti konštatuje, že došlo k porušeniu jeho práv. V danom prípade sa žalobca domnieva, že ide o tzv. bezúspešné uplatňovanie práva, kedy žalobca využíva skutočnosť, že je oslobodený od platenia súdneho poplatku, pričom z obsahu podanej žaloby má žalovaný za to, že jej nemôže byť vyhovené. Žalovaný považuje, v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie za preskúmateľné a riadne odôvodnené. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.08.2020 a uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanej žalobe a vyjadrenie žalovaného pokladá za rozporné s príslušnými právnymi normami, ich účelom a cieľom, a preto aj postup žalovaného pokladá v zmysle čl. 2 ods.2 Ústavy SR za nezákonný a potvrdzujúci nezákonnosť žalovaných rozhodnutí. Navrhol, aby správny súd žalobe vyhovel. 11. Správny súd doručil toto vyjadrenie žalovanému, ten sa k nemu však už nevyjadril. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. 15. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 17. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správny prvého stupňa a dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. 18. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že po začatí konania sa žalobca podaním zo dňa 27.05.2019 vyjadril k žiadosti navrhovateľa o vydanie integrovaného povolenia na vykonávanie činnosti v prevádzke „Výroba kŕmnych zmesí“ Trnava Chovateľská 2, 917 01 Trnava a uplatnil svoje podmienky a zároveň požiadal o doručenie elektronickej kópie spisu. Prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi listom zo dňa 05.08.2019, že mu nie je možné zaslať elektronickú kópiu spisu, pretože je veľmi rozsiahla, obsahuje predmety duševného vlastníctva, ku ktorým nedali autori súhlas s ich zasielaním v elektronickej ani v listinnej podobe a že žalobca požaduje aj zaslanie dokumentov, ktoré sa netýkajú tohto konania. Zároveň žalobcovi oznámil, že má právo nahliadnuť do spisu každý pracovný deň v čase od 9:00-14:00 hod. Z administratívneho spisu vyplýva aj to, že žalobca toto právo nevyužil. Následne po uplynutí lehôt na podanie stanovísk a pripomienok a po vykonaní ústneho pojednávania prvostupňový správny orgán vydal dňa 09.08.2019 prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodol, že povoľuje vykonávanie činností v prevádzke „Výroba kŕmnych zmesí“ Trnava Chovateľská 2, 917 01 Trnava navrhovateľovi a stanovil
záväzné podmienky na uskutočnenie stavby. V prvostupňovom rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré vzniesli účastníci konania a dotknuté orgány vo svojich vyjadreniach, pričom väčšinu požiadaviek žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú a netýkajúcu sa predmetu konania a jednu pripomienku žalobcu akceptoval a zapracoval do podmienok pre uskutočnenie stavby. 19. Predmetné rozhodnutie bolo doručené jednotlivým účastníkom konania. Dňa 12.08.2019 bolo správnemu orgánu doručené odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, z ktorého vyplývalo, že žalobca žiada, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a § 56 Správneho poriadku, aby v rozhodnutí o odvolaní boli všetky jeho námietky v odvolaní citované podľa ustanovenia § 47 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku a aby odvolací orgán uviedol, ako sa s nimi vysporiadal a ako ich v rozhodnutí zohľadnil. Navrhol vykonať aj doplňujúce dokazovanie, a to zabezpečiť zjednocujúce stanoviská uvedených orgánov a vyjadrenia účastníkov konania k odvolaniu a posúdiť, či nie je dôvod na opravu prvostupňového rozhodnutia. Ďalej namietal, že mu prvostupňovým orgánom ako účastníkovi konania bolo odmietnuté oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Záverom žiadal, aby žalovaný ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. 20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. K.: XXXX/XX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 28.02.2020 uviedol, že po preštudovaní celého spisového materiálu má za to, že prvostupňový správny orgán náležite zistil a objasnil všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a vydanie rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán nepovažoval za účelné vykonať odvolateľom navrhnuté dôkazy, keďže má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odvolací orgán ďalej uvádza, že v ustanovení § 12 ods. 2 zákona o IPKZ sú uvedené dôvody, kedy dotknutý orgán zmení, doplní, potvrdí alebo vydá nové vyjadrenie, pričom konštatoval, že žiadna skutočnosť uvedená v tomto ustanovení nenastala. Zároveň nenastala ani skutočnosť uvedená v ustanovení § 13 zákona o IPKZ, ktorá by zakladala dôvod jeho aplikácie, a teda ani dôvod a potrebu dožadovania sa zjednocovacích stanovísk dotknutých orgánov. 21. K požiadavke zabezpečenia vyjadrenia účastníkov konania k odvolaniu žalovaný uviedol, že skutočnosť či sa účastník konania k podanému odvolaniu vyjadrí alebo nie, je na rozhodnutí účastníka konania. Vyjadriť sa k podanému odvolaniu je právom účastníka konania, nie však jeho povinnosť, a preto odvolací orgán nemôže nútiť účastníka konania, aby sa vyjadril, pokiaľ on sám sa nerozhodne toto svoje právo uplatniť. V uvedenom prípade boli všetci účastníci konania prvostupňovým orgánom o podanom odvolaní informovaní, a to listom č. XXXX-XXXXX/XXXX/Jur/XXXXXXXXX zo dňa 23.08.2019. Navrhovateľ k podanému odvolaniu zaslal v stanovenej lehote svoje vyjadrenie, pričom ostatné subjekty sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je viazaný požiadavkou žalobcu, aby vo svojom rozhodnutí citoval všetky ním vznesené pripomienky, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca de facto v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré uviedol aj vo svojom stanovisku k žiadosti o vydanie integrovaného povolenia, doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 27.05.2019, s ktorými sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal a odôvodnil ich v napadnutom rozhodnutí. 22. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mu prvostupňovým správnym orgánom bolo ako účastníkovi konania odmietnuté oboznámenie sa s podkladmi prvostupňového rozhodnutia považuje žalovaný za nepravdivé. Žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom listom č. XXXX- XXXXX/XXXX/ Jur/XXXXXXX XX zo dňa 23.05.2019 upovedomený o začatí správneho konania vo veci vydania integrovaného povolenia pre prevádzku „Výroba kŕmnych zmesí“ Trnava. V uvedenom liste prvostupňový správny orgán dal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie v stanovenej lehote v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 27 správneho poriadku. Žalobca si ustanovenie § 23 ods. 1 správneho poriadku vysvetľoval nesprávne, keďže sa domnieval, že uvedené ustanovenie automaticky zaväzuje prvostupňový správny orgán k zasielaniu spisu, resp. materiálov zo spisu. S touto požiadavkou žalobcu sa prvostupňový správny orgán už vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí. 23. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že časť skutočností uvedených v odvolaní nezodpovedá predmetu konania, priam vzbudzujú dojem, že žalobca sa vyjadruje k inému predmetu konania, než k tomu, čo bolo predmetom žiadosti o vydanie prvostupňového rozhodnutia, a teda predmetom samotného konania na prvostupňovom správnom orgáne, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Bol toho názoru, že uvedené podporuje aj skutočnosť, že žalobca sa v odvolaní ohľadne požiadavky na sadové a parkové úpravy odvoláva na pôvodné stavebné povolenie.
Uvádza, že dochádza k zmene dispozície vonkajších priestorov v súvislosti s reorganizáciou parkovacích miest a zmenou organizácie dopravy. Žalovaný poukázal na to, že vo veci, ktorá je predmetom tohto konania nebolo vydané žiadne pôvodné stavebné povolenie, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa povoľuje stavba je prvým rozhodnutím vo veci samej. Prvostupňovým rozhodnutím sa povoľuje uskutočnenie stavby „Granulačná linka PALADIN P2000FM, Tukovanie granúl“ v už existujúcej prevádzke, a teda nejde o povolenie výstavby novej prevádzky na „zelenej lúke“. Zároveň stavba bude realizovaná v interiéri už existujúceho objektu, a teda nedochádza k zmene dispozície vonkajších priestorov, a už vôbec nie v súvislosti s reorganizáciou parkovacích miest a zmenou organizácie dopravy ako uvádza odvolateľ v odvolaní. Vzhľadom na uvedené tieto opätovne uplatnené požiadavky žalobcu na realizáciu sadových a parkových úprav, nákladovú efektivitu či požiadavky na dodržiavanie vodného zákona považuje odvolací orgán za neopodstatnené. Uvedené požiadavky boli žalobcom uvedené aj v jeho stanovisku k žiadosti o vydanie integrovaného povolenia, doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 27.05.2019, s ktorými sa prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí riadne vysporiadal. 24. Žalovaný vyhodnotil aj ďalšie námietky žalobcu uvedené v odvolaní za neopodstatnené a zároveň konštatoval, že predmetné námietky boli už uplatnené v rámci prvostupňového správneho konania. S predmetnými námietkami sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal, pričom žalovaný sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia plne stotožňuje. 25. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu ako nedôvodnými, nakoľko nezodpovedali predmetu konania alebo sa s nimi správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí riadne vysporiadal. Žalobcom opakovane uplatnené podmienky boli nesúvisiace s predmetom konania o vydanie integrovaného povolenia a žalobca nenavrhol žiadne konkrétne podmienky súvisiace s predmetným konaním, ktoré by mali prispieť k ochrane životného prostredia. 26. Žalobca sa správnou žalobou domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko ako uviedol zadefinoval v odvolaní jednotlivé zložky životného prostredia ako aj normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a taktiež naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieval, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov, avšak odvolací správny orgán jeho námietkam nevyhovel a teda neuložil prvostupňovému správnemu orgánu doplnenie podmienok, čím porušil práva verejnosti na zdravé životné prostredie a zároveň aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca namietal aj porušenie jeho procesných práv nezaslaním elektronickej kópie spisu v dôsledku čoho sa nemohol oboznámiť s podkladmi podstatnými pre vydanie rozhodnutia. 27. Vo vzťahu k podaniam žalobcu v administratívnom konaní ako aj podaniu správnej žaloby, správny súd konštatuje, že práve žalobca vo svojich podaniach nešpecifikoval, ktoré z jeho podmienok majú byť relevantné pre vydanie povolenia na vykonávanie činností v prevádzke a namiesto toho uviedol množstvo podmienok, ktoré s predmetom konania vôbec nesúviseli. Správnemu súdu z jeho činnosti je zrejmé, že žalobca podáva do administratívnych konaní totožné podania obsahujúce podmienky, ktoré žiada, aby správne orgány pojali do výrokov rozhodnutí ako podmienky záväzné pre navrhovateľov jednotlivých činností, avšak bez toho, aby samotný žalobca zohľadnil jednotlivé špecifiká konkrétnych predmetov konania v tom ktorom konaní, čo správny súd vyhodnotil ako zjavne zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. 28. Správny súd konštatuje, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami ale výkon práva nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení § 28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12 predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že tento namieta porušenia procesných práv žalobcu, avšak zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči oznámenému zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať doplňujúce relevantné informácie
týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo všeobecne koncipovaných pripomienok k navrhovanej činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti, resp. predmetu konania a aby z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnym prípadom a pri ich vyhotovovaní bolo prihliadnuté na špecifiká daného prípadu. 29. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať, že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že táto verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podania obsahujúce všeobecné pripomienky, ktoré podľa žalobcu znamenajú základný elementárny súbor environmentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal, ale je nevyhnutné dať dôraz na to, že v predmetnom prípade bola žalobcovi daná riadna možnosť oboznámiť sa s podkladmi zadováženými správnym orgánom pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa a s dokumentmi, v ktorých sú detailne uvedené informácie požadované žalobcom v jeho pripomienkach. Poukazujúc na uvedené bolo povinnosťou žalobcu ako zainteresovanej verejnosti si tieto dokumenty naštudovať a vzniesť konkrétne námietky súvisiace so žiadosťou navrhovateľa na vydanie integrovaného povolenia, ak mal za to, že uvedená činnosť môže mať vplyv na životné prostredie a zároveň špecifikovať, v čom vidí zásah do práva na zdravé životné prostredie, resp. ktoré z uvedených údajov považuje za odporujúce zákonu. Konanie žalobcu, ktorý vznáša námietky voči navrhovaným činnostiam bez toho, aby sa vopred oboznámil s dokumentmi ohľadom plánovanej činnosti a jej vplyvoch na životné prostredie, je možné charakterizovať ako zneužívanie práva, nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré má riadne k dispozícií alebo ktoré už boli zodpovedané a za predpokladu, že by využil svoje právo nahliadnuť do spisu, ktoré mu podľa názoru správneho súdu nebolo nijako odopreté, a oboznámiť sa s informáciami uvedenými v dokumentoch zadovážených pre rozhodnutie správneho orgánu, mohol by formulovať konkrétne nedostatky súvisiace s danou vecou. 30. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že konanie žalobcu už bolo aj iným správnym súdom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/36/2020 zo dňa 29.07.2021, potvrdeného uznesením Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačného súdu sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, vyhodnotené ako šikanózne využitie práva na prístup k súdu, v dôsledku čoho bola správna žaloba odmietnutá. Taktiež je správnemu súdu zrejmé, že forma správnych žalôb žalobcu má šablónovitý charakter, v ktorých žalobca namieta totožné skutočnosti. 31. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa § 28 Správneho súdneho poriadku, správny súd si dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné: „Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon. S účinnosťou nového procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. Správny súdny poriadok nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. 28 S.s.p. dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch. ... Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.p. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého
účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa aj úmysel poškodiť druhú stranu.“ 32. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku najvyššieho súdu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, pričom bolo preukázané, že odvolanie žalobcu, obsahujúce pripomienky voči navrhovanej žiadosti o vydanie integrovaného povolenia na vykonávanie činností v prevádzke, je všeobecné bez akejkoľvek súvislosti s touto činnosťou, pričom žalobca žiadal odpovede na otázky, ktoré boli uvedené v žiadosti o vydanie integrovaného povolenia a s ňou súvisiacich dokumentoch, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, keď touto žalobou nenamietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, teda neuviedol v čom spočíva nesprávnosť záverov prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu uvedeným v jeho odvolaní a len všeobecnou argumentáciou typu „že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach.“, v podstate len automaticky využil svoj prístup k správnemu súdu, ktorý mu ako zainteresovanej verejnosti patrí. Správny súd však z vyššie uvedených dôvodov tento prístup žalobcu vyhodnotil ako šikanózny práve vo vzťahu k samotnému správnemu súdu, nakoľko žalobca v danom prípade podal správnu žalobu bez toho, aby z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží poskytnúť ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Z podaní žalobcu nie je správnemu súdu zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia. 33. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má šikanózny charakter, a preto ju podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol. 34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.