Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5To-111-2013.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/111/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému H. A., nar. XX. C. XXXX v D., trvale bytom D., R., D. ul. č. XXXX/XX, pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 7. októbra 2013, č. k. 1T 59/2008-317, rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2015 v Trnave
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Piešťanoch podal dňa 11. júna 2008 pod č. k. 2Pv 183/08-18 podľa § 234 ods. 1 Tr. por. na Okresný súd Piešťany obžalobu, v ktorej H. A. kládol za vinu spáchanie zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku, a to na skutkovom základe, že: dňa 22. mája 2006 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Piešťanoch prihlásil na svoje meno do evidencie motorových vozidiel osobné motorové vozidlo zn. VW Passat striebornej metalízy, výrobné číslo karosérie WVW 7772BZ1E244593, ktoré deklaroval ako vozidlo jednotlivo dovezené z Rakúska v roku 2006, ktorému bolo následne pridelené EVČ: PN 038 BI, uvedené vozidlo bolo dňa 15. júla 2006 pri vykonávaní domovej prehliadky zaistené a vykonaným expertíznym skúmaním bolo zistené, že výrobné číslo karosérie tohto vozidla WVW 7772BZ1E244593 nie je pôvodné, ale bolo vovarené do karosérie vozidla zn. VW Passat s pôvodným výrobným číslom karosérie WVW7773BZ4E130277, ktoré vozidlo bolo odcudzené v dobe od 19.00 hod. dňa 14. marca 2006 do 07.30 hod. dňa 15. marca 2006 z parkoviska hotela Bránica v Doline Bránica, k. ú. R., okres Žilina ku škode spoločnosti MBN, GmbH, D-027 27 Neugersdorf, Wochstrasse 2-4, Spolková republika Nemecko, pričom pri danom prihlasovaní vozidla do evidencie vozidiel vedel, že ním prihlasované vozidlo pochádza z krádeže, čím získal pre seba prospech vo výške 280.000,- Sk. Okresný súd vykonal vo veci hlavné pojednávania v dňoch 30. júna 2010, 8. septembra 2010, 4. novembra 2010, 13. decembra 2010, 2. marca 2011, 23. novembra 2011 a 20. augusta 2012, pričom rozsudkom zo dňa 20. augusta 2012, č. k. 1T 59/08-289 obžalovaného H. A. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod citovanej obžaloby pre predmetný skutok. Z podnetu odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaného prejednal vec Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením zo dňa 4. júna 2013, č. k. 5To 128/2012-306 podľa § 316 ods. 3 písm. a/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby túto v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v Piešťanoch vykonal dňa 7. októbra 2013 nové hlavné pojednávanie v rozsahu č. l. 312
- 315 spisu. Po konštatovaní, že znalec Prof. Ing. Gustáv Kasanický Csc. na hlavnom pojednávaní nie je prítomný a doručenie nemá vykázané, postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti tohto znalca. Pri tomto úkone konal s novým senátom, oboznámil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. júna 2013, vykonal výsluchy obžalovaného H. A. a svedka B. Z., so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal svedeckú výpoveď H. H., v rozsahu č. l. 314 spisu oboznámil listinné dôkazy a po tom, ako prokurátor a obžalovaný predniesli záverečné reči vyniesol nový oslobodzujúci rozsudok. Napadnutým rozsudkom zo dňa 7. októbra 2013, č. k. 1T 59/2008-317 podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného H. A. spod obžaloby Okresného prokurátora Piešťany zo dňa 19. júna 2008, č. k. 2Pv 183/08 pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, a to na tom skutkovom základe, že: dňa 22. mája 2006 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Piešťanoch prihlásil na svoje meno do evidencie motorových vozidiel osobné motorové vozidlo zn. VW Passat striebornej metalízy, výrobné číslo karosérie WVW 7772BZ1E244593, ktoré deklaroval ako vozidlo jednotlivo dovezené z Rakúska v roku 2006, ktorému bolo následne pridelené EVČ: PN 038 BI, uvedené vozidlo bolo dňa 15. júla 2006 pri vykonávaní domovej prehliadky zaistené a vykonaným expertíznym skúmaním bolo zistené, že výrobné číslo karosérie tohto vozidla WVW 7772BZ1E244593 nie je pôvodné, ale bolo vovarené do karosérie vozidla zn. VW Passat s pôvodným výrobným číslom karosérie WVW7773BZ4E130277, ktoré vozidlo bolo odcudzené v dobe od 19.00 hod. dňa 14. marca 2006 do 07.30 hod. dňa 15. marca 2006 z parkoviska hotela Bránica v Doline Bránica, k. ú. R., okres Žilina ku škode spoločnosti MBN, GmbH, D-027 27 Neugersdorf, Wochstrasse 2-4, Spolková republika Nemecko, pričom pri danom prihlasovaní vozidla do evidencie vozidiel vedel, že ním prihlasované vozidlo pochádza z krádeže, čím získal pre seba prospech vo výške 280.000,- Sk, s konštatovaním, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tento rozsudok predsedníčka senátu odôvodnila v rozsahu č. l. 317 - 319 spisu. Z konštrukcie rozsudku je zrejmé, že v odôvodnení okresný súd poukázal na svoj procesný postup, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To 128/12. Pri úkone obžalovaný prehlásil, že už pred zrušením veci Krajským súdom v Trnave dňa 4. júna 2013 údajne udelil súhlas na vykonanie pojednávania v zmenenom zložení senátu ale nevie, prečo jeho súhlas nebol zápisnične protokolovaný. Na novom hlavnom pojednávaní dňa 7. októbra 2013 dal výslovný súhlas na konanie v zmenenom zložení senátu. Po výsluchu obžalovaného a svedka B. Z. súd I. stupňa prečítal výpoveď znalca Prof. Ing. Gustáva Kasanického CsC. a výpoveď svedka H. H.. Z písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rozsahu jeho strán 2 až 5 okresný súd konštatoval obsah výpovedí obžalovaného, svedkov B. F., H. H. a B. Z., oboznámil listinné dôkazy tvoriace predmetný trestný spis a poukázal na obsah znaleckého posudku znalca Prof. Ing. Gustáva Kasanického CsC. V hodnotiacej časti rozsudku, v rozsahu desiatich riadkov, ozrejmil svoj postup vyplývajúci z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. z hľadísk hodnotenia vykonaných dôkazov so strohým konštatačným záverom iba v tom zmysle, že „na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že náhradné diely, ktoré zakúpil do vozidla VW Passat s VIN č. ZZZ2BZ1E244593 pochádzajú z odcudzeného motorového vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277, a že mal takýto úmysel majetok, ktorý pochádza z trestného činu, v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnom čine, previesť na seba s úmyslom ho zlegalizovať a získať tak väčší prospech. Skonštatoval, že tieto skutočnosti z doteraz vykonaného dokazovania neboli jednoznačne preukázané a preto vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo preukázané, že sa tento skutok stal, pre ktorý je obžalovaný stíhaný“. Žiadne ďalšie dôvody v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok v hodnotiacej časti neobsahuje. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní na č. l. 315 spisu odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného H. A.. Z písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora v rozsahu č. l. 321 - 323 spisu, doručených Okresnému súdu Piešťany dňa 8. novembra 2013 vyplýva, že odvolateľ považuje napadnutý rozsudok za nezákonný. Poukázal na ustanovenie § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktoré premieta do vnútroštátneho práva článok 6 Konvencie o praní, vyhľadávaní a konfiškácii výnosov zo zločinu, ktorá konvencia bola prijatá Radou Európy v novembri roku 1990, ako aj na Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti s označením oznámenia č. 109/2002 Z. z.. Uviedol, že pri ustálení subjektívne stránky tretného činu špecifikovaného v podanej obžalobe sa vyžaduje špecifický úmysle vo forme zatajenia existencie príjmu alebo iného majetku z trestnej činnosti, v úmysle zatajenia existencie takého príjmu alebo veci, prípadne v zakrytí ich pôvodu v trestnom čine alebo ich určenia na jeho spáchanie. Na trestnosť činu sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o pravom pôvode, použití alebo určení legalizovaného príjmu alebo majetku alebo veci, teda, že ide o príjem,
majetok z trestnej činnosti, resp. o vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, je určená alebo použitá na jej spáchanie. Ide aj o zmarenie ich zaistenia na účely trestného konania alebo ich prepadnutia alebo zhabania (podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona sa pritom škodou na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom, pričom hľadiská ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. o škode sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu). Odvolateľ ďalej uviedol, že podľa § 258 ods. 1 Tr. por. môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je obsiahnutý v obžalobnom návrhu, pričom nie je viazaný iba právnym posúdením skutku v obžalobe. Rámec činnosti súdu, ktorý sa nemôže prekročiť, tvoria údaje uvedené v obžalobe (§ 235 písm. b/, písm. c/ Tr. por.), ktoré obsahujú identifikačné údaje o obžalovanom a o skutku pre ktorý je osoba trestne stíhaná. Treba rozlišovať medzi skutkom a trestným činom, keď skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Súd môže konať a rozhodovať iba o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu, ergo skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, pričom skutok je zahrnutý v tzv. skutkovej vete a musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia teda podstata skutku spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedené v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, pričom stačí ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Okresný súd sa v postupe svojho konania pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku podľa odvolateľa oprel len o tvrdenie, že nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že náhradné diely (ktoré zakúpil do vozidla zn. VW Passat s VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593) pochádzajú z odcudzeného vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277 a že mal úmysel majetok, ktorý pochádza z trestného činu vedome a úmyselne prihlásiť, resp. vedel, že prihlasuje vozidlo, v ktorom sa nachádzali diely pochádzajúce z odcudzeného vozidla. Podľa odvolateľa súd síce formálne rozhodoval o skutku podanej obžaloby, avšak v odôvodnení tento skutok a konanie obžalovaného formuloval úplne odlišne a v zjavnom rozpore s opisom skutku vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovanému sa obžalobou nekládlo za vinu namontovanie náhradných dielov pochádzajúcich z odcudzeného vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277 do vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593 a takémuto skutkovému priebehu ani nebolo prispôsobené dokazovanie v prípravnom konaní. Obžaloba mu kládla za vinu, že prihlásil do evidencie odcudzené motorové vozidlo s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277 s tým, že doň bolo vovarené výrobné číslo WVWZZZ3BZ1E244593, čím chcel prevedením na seba legalizovať majetok z trestnej činnosti, v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnom čine, teda fakticky sa mal obžalovaný pokúsiť prihlásiť odcudzené vozidlo, do ktorého za účelom znemožnenia jeho identifikácie buď on alebo iná osoba namontovali identifikačné časti, ktoré pochádzali z legálne zakúpeného vozidla. Práve v tomto súd prvého stupňa odlišne opísal konanie obžalovaného, čomu zodpovedá aj odlišný obsah vykonaného dokazovania a toto posúva do úplne inej roviny. Dôvodom tohto pochybenia podľa odvolateľa bolo, že konajúci prvostupňový súd oprel svoje úvahy len o časť znaleckého posudku Prof. Ing. Kasanického CsC., z obsahu ktorého v odôvodnení poukázal aj tak len na niektoré okrajové zistenia, a síce tie, že vozidlo EVČ PN - 038 BI je zložené z minimálne dvoch vozidiel rovnakého typu, že naváraná je predná ľavá časť s prednou stenou s VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593, pričom vozidlo s týmto VIN číslom bolo pôvodne modré a expedované do Rakúska. Bočné airbagy boli použité z odcudzeného vozidla VIN. č. WVWZZZ3BZ4E130277 a drobné plasty i súčiastky môžu pochádzať aj z iných vozidiel. Okresný súd nezahrnul do svojich úvah najpodstatnejšiu skutočnosť uvádzajú znalcom, ktorý vypovedal, že karoséria ako podstata vozidla a všetky zásadné skupiny a súčiastky pochádzajú z odcudzeného vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277, pričom jedinou časťou, ktorá pochádza z legálne zakúpeného vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593 bola len predná stena s týmto samostatným VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593. Tieto skutočnosti preukazuje aj to, že farba všetkých podstatných dielov a častí vozidla bola šedá metalíza (farba odcudzeného vozidla) a len vovarená predná stena s VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593 bola farby modrej, teda farby legálne zakúpeného vozidla. To podľa odvolateľa znamená, že obžalovaný nelegalizoval riadne zakúpené vozidlo, ale legalizoval odcudzené vozidla, ktoré za účelom zakryť jeho pôvod v trestnej činnosti opatril prednou časťou (torpédom), ktoré pochádzalo z legálne zakúpeného vozidla. Odstránením prednej časti pôvodného odcudzeného vozidla a netovárenským vovarením prednej časti legálne zakúpeného vozidla tak odstránil pôvodné VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277, prostredníctvom ktorého by bolo vozidlo identifikovateľné a toto nahradil VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593, ktoré vozidlo riadne zakúpil.
S ohľadom na tieto skutočnosti preto podľa odvolateľa nebolo potrebné vyvracať obhajobu obžalovaného v tom smere, že nemal vedomosť, že sa v jeho vozidle nachádzajú niektoré náhradné diely z odcudzeného vozidla, ktorá obhajoba by bola ťažko napadnuteľná, nakoľko náhradné súčiastky a diely nie je možné bez odborného posúdenia žiadnym spôsobom identifikovať. Podstatným je to, že obžalovaný musel mať vedomosť o tom, že prihlasuje a tým legalizuje odcudzené motorové vozidlo, na ktorom sú vykonané zmeny, ktoré sťažujú alebo znemožňujú identifikáciu vozidla a poukazujú na pôvod z trestnej činnosti. Obžalovaný sa v konaní obhajoval tým, že vozidlo zakúpil v mesiacoch január - február v kalendárnom roku 2006 v Rakúsku a dal na ňom vykonať klampiarske a striekacie práce, išlo o výmenu niektorých poškodených náhradných dielov, pričom na vozidle mal ponechať pôvodnú karosériu, motor, prevodovku, zadné dvere, nárazník, nápravy a ľavú stranu. V máji 2006 ho prihlásil a bez ďalších opráv ho užíval. Túto obhajobu podľa právneho názoru odvolateľa plne vyvrátilo znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo absurditu a nelogickosť obhajoby obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku totiž jednoznačne vyplynulo, že karoséria ako podstata vozidla a všetky zásadné skupiny a súčiastky pochádzajú z odcudzeného vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277, pričom jedinou časťou pochádzajúcou z legálne zakúpeného vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593 bola len predná stena s týmto samotným VIN číslom. Ak obžalovaný tvrdil, že do podstaty vozidla (karoséria a všetky zásadné skupiny a súčiastky) nezasiahol, muselo logicky vozidlo už v čase jeho zakúpenia obsahovať karosériu a všetky zásadné skupiny odcudzeného vozidla s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277, čo je však nemožné, nakoľko vozidlo bolo zakúpené v mesiaci január - február 2006, teda v čase keď vozidlo s VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277 ešte nebolo odcudzené a jeho časti sa logicky v inom vozidle nemohli nachádzať. S týmito časťami bolo možné manipulovať až po jeho odcudzení, t. j. až po dni 14. marca 2006. K výmere podstatných častí vozidiel mohlo dôjsť až vtedy, keď mal obžalovaný vozidlo vo vlastníctve. Takúto výmenu však obžalovaný poprel a rovnako ju popreli aj svedkovia B. F. a H. H., ktorí na vozidle vykonali klampiarske a striekacie práce. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný bez akéhokoľvek právneho nároku a akéhokoľvek relevantného vysvetlenia disponoval s odcudzeným vozidlom, ktoré bolo v pátraní, pričom neexistuje žiadny reálny spôsob, ako by toto vozidlo mohol legálne nadobudnúť. Okresný súd v postupe svojho konania nevzal do úvahy ani tú podstatnú časť výpovede svedka H. H., že obžalovaný si u neho nechal opraviť celkom dve motorové vozidlá zn. VW Passat, pričom jedno z nich bolo šedej farby, teda zhodnej farby s farbou odcudzeného vozidla. Odvolateľ má zato, že obžalovaný postupoval protiprávnym konaním s motívom zakryť pôvod veci pochádzajúcej z trestnej činnosti, pričom sám opatril alebo dal opatriť odcudzené vozidlo prednou časťou (torpédom), ktorá jediná pochádzala z legálne zakúpeného vozidla. Odstránením prednej časti pôvodného odcudzeného vozidla a netovárenským vovarením prednej časti legálne zakúpeného vozidla odstránil pôvodné VIN č. WVWZZZ3BZ4E130277, prostredníctvom ktorého by bolo vozidlo identifikovateľné a toto nahradil VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593, ktoré pochádzalo z legálne zakúpeného vozidla. Týmto postupom mal navodiť zdanie, že sa jedná o vozidlo s VIN č. WVWZZZ3BZ1E244593, teda to, ktoré riadne zakúpil. V danom prípade nie je dôležité akým spôsobom obžalovaný nadobudol odcudzené motorové vozidlo, ale výsostne dôležitou je tá skutočnosť, že obžalovaný musel mať vedomosť o tom, že neprihlasuje legálne zakúpené vozidlo ale vozidlo odcudzené. Záverom odvolateľ vyslovil právny názor, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nezákonný, pričom navrhol odvolaciemu Krajského súdu v Trnave tento podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania v súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo však súčasne trpí aj ďalšími vadami a pochybeniami, na ktoré bol odvolací súd povinný prihliadať (hoci niektoré z nich odvolaním neboli vytýkané), a to preto, že takéto chyby by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd na podklade včas podaného odvolania okresným prokurátorom v neprospech obžalovaného Vladimíra Rojka zistil, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keď predovšetkým nevykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu veci, a preto ani hodnotením vykonaných dôkazov nemohol dospieť k správnym skutkovým a právnym záverom. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. júna 2013, sp. zn. 5To 128/2012 súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie v novom zložení senátu v rozsahu, aký je zrejmý zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z č. l. 312 - 315 spisu, pri tomto úkone vykonal výsluch obžalovaného H. A. a svedka B. Z., prečítal svedeckú výpoveď H. H., znalecký posudok a výpoveď znalca Prof. Ing. Gustáva Kasanického CsC., v rozsahu č. l. 314 spisu oboznámil listinné dôkazy a po prednesení záverečných rečí vyniesol nový oslobodzujúci rozsudok vo vyššie citovanom rozsahu. Tento odôvodnil v tej podobe, ako to vyplýva z č. l. 317 - 319 spisu s tým hodnotiacim záverom, ako je zrejmý zo strany 3 tohto uznesenia odvolacieho súdu.
Rozsudok vo vypracovanej písomnej podobe nespĺňa atribúty ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku a je nedostatočný nielen z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Predchádza mu totiž dokazovanie, ktoré nebolo vykonané v náležitom rozsahu, čo spôsobilo nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, pričom okresný súd sa zároveň nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Na objasnenie skutkových zistení je potrebné dôkazy opakovať, resp. vykonať aj ďalšie dôkazy. Predovšetkým je nevyhnutné vykonať nový výsluch znalca Prof. Ing. Gustáva Kasanického CsC. zo všetkých uhlov pohľadu, ktoré v písomných dôvodoch svojho odvolania ozrejmil samotný okresný prokurátor. Zároveň je potrebné vykonať výsluch pracovníka Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky Ing. I. vo vzťahu k vyjadreniu znalca Prof. Ing. Kasanického na č. l. 221 spisu a oboma týmito dôkazmi doplniť procesné dokazovanie. Až po týchto výsluchoch bude možné uzavrieť, že súd I. stupňa v trestnom konaní skutočne zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Úlohou orgánov trestného konania (teda i súdu) je totiž objasňovať s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace v prospech i neprospech obžalovaného a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. V zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Až po vykonaní všetkých pre meritórne posúdenie veci rozhodných dôkazov dôjde k takému zákonom predpokladanému stavu, aby okresný súd po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne aj spravodlivo rozhodol. V neposlednom rade bude povinnosťou súdu odôvodniť rozsudok tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. a dôsledne sa vysporiadať s každým dôkazom jednotlivo a všetkými dôkazmi v súhrne. V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa rovnako dôsledne preskúmať doterajšie argumenty prokurátora, ktoré tento prezentoval nielen v podanej obžalobe, ale aj v písomne podaných dôvodoch odvolania, ktoré sú zrejmé z č. l. 321
- 323 spisu, a to aj s modifikáciou uvedenou v poslednom odseku č. l. 323 spisu, resp. strany 5 a 6 ním podaného odvolania zo dňa 8. novembra 2013, č. k. 2Pv 183/08-54. Z týchto dôvodov senát krajského súdu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.