Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-367-2014.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/367/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa: R.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Z., štátny občan SR, proti odporkyni: E. K. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Z., štátny občan SR, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom:
1/ W. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. X, Z., štátny občan SR,
2/ F. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. X, Z., štátny občan SR,
maloleté deti v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa R.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporkyne E. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 17.10.1998 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, zväzok 56, ročník 1998 na strane 70 pod por.č. 312 r o z v á d z a.
Súd schvaľuje v písomnej forme uzavretú dohodu rodičov zo dňa 17.12.2014 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, ktorá dohoda tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku v rozsahu:
Maloleté deti W. K., nar. XX.XX.XXXX a F. K., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, ktorá sa bude vykonávať v súlade s jej dojednaním vymedzenom v článku II dohody.
Zastupovať a spravovať majetok maloletých deti W. K., nar. XX.XX.XXXX a F. K., nar. XX.XX.XXXX budú obaja rodičia v súlade s článkom II bod 5 dohody.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa W. K., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 400 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky v súlade s článkom III bod 1 dohody.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa F. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 300 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky v súlade s článkom III bod 1 dohody.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len OSP), doručeným dňa 11.09.2014 tunajšiemu súdu, ktorého výlučná miestna príslušnosť je daná podľa § 88 ods.1, písm. a) OSP, žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 17.10.1998 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava
- Staré Mesto, zväzok 56, ročník 1998 na strane 70 pod por. č. 312 rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia.
Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods. 2 OSP pokus o ich zmierenie, bezúspešne.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je obligatórne spojené s konaním o rozvod manželstva podľa § 113 ods. 1 OSP rodičia (matka a otec maloletých detí) uzavreli dňa 17.12.2014 v písomnej forme dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, ktorú žiadali súdom schváliť v znení vymedzenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté deti žiadal schváliť dohodu rodičov a uviedol, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko manželstvo nevytváralo harmonické prostredie pre vývoj maloletých detí.
Podľa čl. I základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime v znení neskorších predpisov (ďalej len citovaného zákona) tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov, uzavretú podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že táto dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletých detí, rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletých detí, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného prostredia maloletých detí za skutkového stavu, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi J., nar. XX.XX.XXXX z matky N. L., je zamestnaný ako manažér, priemernú mesačnú mzdu má vo výške 1 000 eur, príležitostne má aj projektovú odmenu, aktuálne býva v nájomnom byte na M. X, nájomné platí vo výške 1 000 eur a 250 eur za energie, ide o 4-izbový byt, kde býva so súčasnou partnerkou a maloletým synom J., nar. XX.XX.XXXX a polovicu mesiaca dve maloleté deti z manželstva, otec žije z úspor, ktoré má vo výške 400 000 €, tieto úspory tvoria BSM, náklady na maloleté detí za dobu pobytu sú okolo 500 eur. Matka je zamestnaná ako bezpečnostný technik s mesačným príjmom 216 eur, spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý platí otec zo spoločných prostriedkov BSM, náklady na maloleté deti sú vo výške 500-600 eur, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý W. má dovŕšený vek 14 rokov, je žiakom 8. triedy, aktívne sa venuje plávaniu a angličtine, je zdravý. Maloletá F. má 11 rokov, je žiačkou prímy osemročného štátneho gymnázia, aktivity má spev, tanec, kone, náklady na maloletú F. sú rovnaké ako u maloletého W. cca 250 € ku 250 €.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP)
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.