Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25C-162-2014.pdf
PDF · 88.07 KB
No categories available
25C/162/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: D. T. P., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, I. I. C. D., Š. XX, právne zastúpený advokátskou J. I. - Š., I..W..V.., I. I. C. D., Š. XX, proti žalovanému: S. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. N., N. T.Ň. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: U. - N. O. V. I. „. I. I. N., R.. Q. X, právne zast. S.. X. Š., O. I. I. C. I.J., B.. I.. H. XXX/XX, o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX sumu vo výške XXX,XX Eur spolu s
- úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške XXX,XX Eur s úrokmi z omeškania a k náhrade trov konania.
Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC XXX/XXXX-XX tunajší súd pripustil, aby sa konania popri žalovanému ako vedľajší účastník zúčastnilo U.E. - N. O. V. I. „..
Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca vzal žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC XXX/XXXX-XX súd konanie v časti o zaplatenie XXX,XX Eur zastavil.
Žalovaný so žalobou po čiastočnom späťvzatí súhlasil.
Žalobca, vedľajší účastník a ani ich právni zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili, súd preto pojednával v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikácie. Žalovaný sa zaviazal odoberať služby elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb.
Žalobca predložil súdu faktúry
- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX Eur so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX Eur so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX Eur so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX Eur so splatnosťou XX.XX.XXXX.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v zostávajúcej časti žaloby, po späťvzatí v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, je návrh žalobcu dôvodný, preto návrhu vyhovel vo výške XXX,XX Eur, predstavujúcej nezaplatené faktúry za hlasové služby vo výške XX,XX €, XX,XX €, XX,XX € a XX,XX €. Súd ich výšku mal preukázanú z predložených faktúr, ako aj samotnej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania k dátumu splatnosti jednotlivých faktúr. Keďže súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu za nezaplatené faktúry za hlasové služby vo výške XXX,XX Eur a žalobca si
uplatnil úroky z omeškania v súlade s citovaným zákonným ustanovením, súd mu ich priznal od dátumu splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti zmluvnej pokuty, preto žalovaný má v tejto časti právo na náhradu trov konania; žalovanému však žiadne trovy nevznikli.
Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Súd poukazuje na to, že je právom občianskeho združenia vstupovať do konaní na strane spotrebiteľa a dávať zaňho vyjadrenia, aj keď vzhľadom na novelu zákona o ochrane spotrebiteľa súd z úradnej moci skúma či už premlčanie, prípadne ďalšie zákonné možnosti ochrany spotrebiteľa. Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu má však súd za to, že toto nie sú účelne vynaložené trovy konania. Občianske združenie vstupujúce do konaní, ktorých činnosť smeruje k ochrane spotrebiteľa, má mať vo svojich radoch osoby pôsobiace na úseku ochrany spotrebiteľa, s určitou predchádzajúcou praxou v tejto oblasti. To je aj základný predpoklad pre zaradenie združenia do zoznamu oprávnených osôb, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva SR. Samotné občianske združenie má teda dostatočné vedomosti a skúsenosti slúžiace na to, aby zastupovalo záujmy spotrebiteľa a tak napĺňalo účel svojej existencie. Je teda taktiež právom občianskeho združenia zastúpiť sa právnym zástupcom, avšak občianske združenie ako vedľajší účastník si musí byť vedomé, že tieto náklady advokáta musí znášať z vlastných zdrojov, pretože v opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania, spolu so splnomocnením advokáta, s cieľom dosiahnutia odmeny. Súd má za to, že právne zastúpenie je odôvodnené len v mimoriadne náročných právnych veciach, čo táto právna vec nebola. Z tohto dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol síce žalobca úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal s poukazom na skutočnosť, že uvedené trovy vyhodnotil ako neúčelné vzhľadom na charakter predmetnej veci. V danom prípade sa jedná o pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom jednotlivé návrhy podávané žalobcom sa v zásade líšia len údajom o žalovaných a žalovanej čiastke, t.j. ide o tzv. formulárovú žalobu. Za účelne vynaložené náklady v zmysle § 142 O.s.p. možno považovať iba také náklady, ktoré procesná strana musela nevyhnutne vynaložiť na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú, avšak tomuto pravidlu nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytnúť i situácie, kedy náklady spojené s právnym zastupovaním nebude možné považovať za nevyhnutné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva na súde. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky (I. ÚS 988/12, IV: ÚS 2771/11, IV: ÚS 3259/11), kde navyše poukázal na hromadnosť, jednoduchosť a administratívnu povahu vecí prejednávaných na základe návrhov podnikateľských subjektov špecializujúcich sa na skupovanie a vymáhanie pohľadávok. V danom prípade mal teda súd za to, že náklady právneho zastúpenia žalobcu boli vynaložené neúčelne vzhľadom na formulárový typ návrhu a právnu nenáročnosť veci, preto ich náhradu žalobcovi nepriznal. Súd poukazuje tiež na to, že žalobca si v konaní uplatňoval aj zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX a v tejto časti účelovo zobral žalobu späť, nakoľko je zrejmé, že vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdu by bol v prevažnej časti neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, po nadobudnutí jeho vykonateľnosti je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.