Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/36/2015

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: 1.energetická, s.r.o., so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 722 278, pr. zast.: SP&R s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 859 982, proti odporcovi: v 1. rade Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, v 2. rade Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade j e p o v i n n ý odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE_001_2010_15, č. VSE: OZE_001_2010_15_VSE zo dňa 9.12.2014 a to až do rozhodnutia súdu o platnosti zmluvy č. PDS: OZE_001_2010_15, č. VSE: OZE_001_2010_15_VSE zo dňa 9.12.2014 a jej záväznosti pre zmluvné strany pre rok 2015.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať návrh vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 17.2.2015, domáhal, aby súd určil, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade je povinný odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE_001_2010_15, č. VSE: OZE_001_2010_15_VSE zo dňa 9.12.2014 a to až do rozhodnutia súdu o platnosti zmluvy č. PDS: OZE_001_2010_15, č. VSE: OZE_001_2010_15_VSE zo dňa 9.12.2014 a jej záväznosti pre zmluvné strany pre rok 2015.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že navrhovateľ ako výrobca a odporca v 1.rade ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (PDS) uzatvorili dňa 8.2.2010 zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE_001_2010.

Predmetom uvedenej zmluvy je záväzok výrobcu dodať elektrinu na straty PDS v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore; záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu; záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 4MW v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine PDS; záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcovi. Zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1.1.2010. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Dňa 10.11.2014 za navrhovateľa, 13.11.2014 za odporcu v 1.rade a 9.12.2014 za odporcu v 2.rade bola uzatvorená nová zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_001_2010_15, číslo zmluvy VSE: OZE_001_2010_15_VSE s totožným predmetom zmluvy, ako bola predchádzajúca zmluva z roku 2010. Zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami a účinnosť 1.1.2015. Dňom 31.12.2014 zanikla platnosť zmluvy OZE_001_2010 z roku 2010. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore.

Listom zo dňa 15.12.2014 oznámil odporca v 1.rade navrhovateľovi, že si navrhovateľ nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015 a to z dôvodu, že nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 zákona o podpore. Z uvedeného dôvodu je preto vylúčená možnosť zaradiť navrhovateľom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) zákona o podpore. Zároveň odporca v 1.rade oznámil navrhovateľovi, že trojstranná zmluva je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná. Odporca v 1.rade upozornil navrhovateľa, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu upravujúceho výkup elektriny je zo strany odporcu považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a odporca v 1.rade požiadal navrhovateľa, aby z jeho strany nedochádzalo v roku 2015 k takejto dodávke.

Navrhovateľ listom oznámil odporcovi v 1.rade, že si svoju povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.309/2014 Z. z. splnil.

Navrhovateľ má za to, že zmluva č. PDS: OZE_001_2010_15, VSE: OZE_001_2010_15_VSE je platná v celom rozsahu a odporca v 1.rade je povinný odoberať elektrickú energiu v zmysle platnej zmluvy za dohodnutých podmienok a to z týchto dôvodov: Zmluva bola podpísaná navrhovateľom dňa 10.11.2014 a odporcom v 1.rade dňa 13.11.2014, teda odporca v 1.rade už v čase uzatvorenia zmluvy bol presvedčený o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienku ustanovenú v § 4 zákona o podpore, t.j. že do 15.augusta neoznámil prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Keďže však odporca v 1. rade a odporca v 2.rade uzatvorili s navrhovateľom novú zmluvu už za účinnosti novelizovaného zákona č. 309/2009 Z. z., je zrejmé, že táto zmluva má prednosť pred zákonom a v tejto zmluve sú vymienené všetky povinnosti, ktoré má navrhovateľ splniť voči odporcovi v 1.rade, pričom tieto si aj navrhovateľ riadne splnil. Preto vzhľadom na platné znenie zmluvy odporca v 1.rade nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, či navrhovateľ spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky na doplatok za dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o OZE sa nevzťahuje na staršie zariadenia. Zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014. V tomto čase bol v platnosti zákon o podpore bez zmien, ktoré boli zavedené novelou zákona č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2014. Až s účinnosťou k 1.1.2014 vstúpila do platnosti novela zákona č. 382/2013 Z.z., ktorá ustanovila, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona o OZE si výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o OZE, nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok. Pred účinnosťou tejto novely síce platila povinnosť o obdobných oznámeniach, avšak takáto povinnosť nebola podmienkou pre získanie podpory pre výrobu elektriny. V novele sú uvedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014, v zmysle ktorých podľa § 18e zákona č. 309/2009 o OZE „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. “ Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že dotknuté zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, nepredstavovalo oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. podmienku podpory výroby elektriny a v zmysle § 18e zákona č.309/2009 Z.z. uvedená podmienka pre predmetné zariadenie navrhovateľa neplatí. Keďže v danom prípade sa jedná o podporu vyplácanú štátom, o odňatí takejto podpory musí štát resp. poverený štátny orgán vydať rozhodnutie voči ktorému by bolo možné sa brániť zákonnými

prostriedkami. Zákon č. 309/2009 Z.z. však v žiadnom zo svojich ustanovení nehovorí o tom, ktorý orgán, a za akých okolností by takéto rozhodnutie mal vydať a akým spôsobom by bolo možné sa voči takémuto rozhodnutiu brániť. Odporca v 1.rade a odporca v 2.rade ako účastníci zmluvného vzťahu s navrhovateľom sú subjektom súkromného práva, a teda takéto rozhodnutie týkajúce sa otázok verejného práva - výplaty štátnej podpory mu neprislúcha. Prevádzkovatelia elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov (OZE) sú povinní denne odovzdávať údaje o výrobe elektriny formou elektronických oznámení spoločnosti OKTE a.s.. Navrhovateľ oznámil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) rozsiahle množstvo údajov. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sietí tieto informácie dostávajú a zároveň majú možnosť jednoznačne stanoviť, určiť denné množstvo vyprodukovanej elektriny. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že kontrola údajov o výrobe množstva elektriny z OZE zariadení je zabezpečená v najvyššej možnej miere. Tieto údaje, ako aj informácie a dáta, ktoré boli navrhovateľom pravidelne oznamované, sú prevádzkovateľom regionálnych sietí známe. Napriek tomu, že odporca v 1.rade tvrdí, že navrhovateľ si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, pričom takéto oznámenie mu bolo zo strany navrhovateľa doručené, odporca v 1.rade disponuje aj bez oznámenia dostatočnými informáciami o množstvách vyprodukovanej elektriny z jednotlivých OZE zariadení, a môže teda aj bez oznámenia vytvoriť príslušné plány. Odopretie podpory predstavuje neoprávnený zásah do práv prevádzkovateľa OZE zariadenia. Okrem toho k odberu je podľa názoru navrhovateľa odporca v 1.rade a odporca v 2.rade viazaný zmluvou č. PDS: OZE_001_2010_15, VSE: OZE_001_2010_15_VSE, a odporca v 1.rade ani odporca v 2.rade nie je subjektom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi patrí alebo nepatrí doplatok.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti hrozí u navrhovateľa stav právnej neistoty, pretože odporca v 1.rade a odporca v 2.rade nemieni dobrovoľne plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č. PDS: OZE_001_2010_15, VSE: OZE_001_2010_15_VSE, až do rozhodnutia súdu o povinnosti plniť si túto zmluvu pre rok 2015 je nevyhnutné upraviť právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade a odporcom v 2.rade predbežným opatrením v rámci právnej istoty, ako aj z toho dôvodu, že výroba elektriny je zdĺhavý a zložitý proces a teda nie je možné odstaviť elektráreň zo dňa na deň, a túto opätovne zo dňa na deň uviesť do prevádzky. Takéto odstavenie elektrárne môže byť potenciálnym zdrojom poškodenia životného prostredia. Aj z tohto dôvodu možno hodnotiť oznámenie odporcu v 1.rade o neodoberaní elektrickej energie listom zo dňa 15.12.2014 za nekalú súťažnú obchodnú praktiku.

Z pripojených listín súd zistil nasledovné skutočnosti:

Zo zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku (ďalej len „zmluva“) - číslo zmluvy PDS: OZE_001_2010 súd zistil, že navrhovateľ ako výrobca a odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len PDS) uzavreli dňa 8.2.2010 zmluvu, predmetom ktorej bol: 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu na straty PDS v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore, 2. záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu, 3. záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 4MW v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore, 4. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine PDS, 5. záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII bod 11 zmluvy, zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinnosť 1.1.2010. Podľa čl. VII bod 12 zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_001_2010_15, číslo zmluvy VSE: OZE_001_2010_15_VSE (ďalej len zmluva) súd zistil, že navrhovateľ ako výrobca, odporca v 2. rade ako odberateľ a odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy ( ďalej len PDS ) uzavreli dňa 9.12.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol: 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu, 4. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje

podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine PDS v súlade s Prevádzkovým poriadkom PDS, 6. záväzok PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII. bod 18 zmluvy, zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1.1.2015. Podľa čl. VII bod 19. zmluvy, dňom 31.12.2014 zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora podľa zákona o podpore uzatvorená medzi výrobcom a PDS. Podľa čl. VII bod 20. zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore.

Ako vyplýva z Oznámenia o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa 15.12.2014, odporca v 1.rade oznámil navrhovateľovi, že vo vzťahu k prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby navrhovateľom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa odporcu v 1. rade zo zákona vylúčená možnosť zaradiť navrhovateľom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore. Podľa odporcu 1. rade vzniknutú situáciu je možné riešiť buď prostredníctvom zastavenia prevádzkovania samotného výrobného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanej do sústavy za dohodnutú trhovú cenu - to znamená mimo systému povinného výkupu vyrobenej elektriny. Podľa odporcu v 1. rade trojstranná zmluva slúžiaca na realizáciu podpory prevádzkovaného zdroja je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná. Odporca v 1.rade upozornil navrhovateľa, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu upravujúceho výkup takejto elektriny je zo strany VSD považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a vyzval navrhovateľa, aby z jeho strany k takejto dodávke v roku 2015 nedochádzalo.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 <https://outlook/ owa/UrlBlockedError.aspx> obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má náležitosti podľa ods. 2 rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 2 písm. e) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon

č. 309/2009 Z.z.) podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje: b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na: b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

Podľa § 18e (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014) ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

Predbežné opatrenie je procesný inštitút, ktorý je upravený v ust. § 74 až 77 O.s.p. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania potrebný okamžitý zásah súdu. V podstate zákon rozlišuje dva druhy predbežných opatrení. Opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon rozhodnutia. Obidva druhy predbežných opatrení možno nariadiť tak pred začatím konania, v ktorom budú vzťahy účastníkov definitívne riešené, ako aj v priebehu takéhoto konania na súde. Navrhovateľ však musí vždy osvedčiť danosť práva, k ochrane ktorého navrhované predbežné opatrenie smeruje a zároveň musí osvedčiť aj naliehavosť požadovanej predbežnej úpravy.

Podľa ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Pritom primerane aplikuje kritériá vyplývajúce z ust. § 75 až 77 O.s.p. Dokazovanie súd vykonáva iba v limitovanom rozsahu, a to prostriedkami a spôsobom primeraným k dosiahnutiu účelu predbežného opatrenia. Nejde o dokazovanie vyžadované z hľadiska rozsahu a spôsobu v základnom konaní. Jeho predmetom je zistenie skutočností nevyhnutných pre záver o splnení zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcich predovšetkým v osvedčení uplatňovaného nároku, a k existencii skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov v rámci ústavných a zákonných pravidiel, pričom musí byť poskytnutá ochrana tak tomu, kto nariadenie žiada, ako aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje.

Predbežné opatrenie upravuje pomery účastníkov iba dočasne, resp. zaisťuje nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej (súdnej ochrany) a predpokladom jeho nariadenia

je 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má týmto predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí neodstrániteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Okrem toho je potrebné zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov a tiež, že predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listinných dokladov na nariadenie predbežného opatrenia súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti vyžadujúce si tú skutočnosť, aby došlo zo strany tunajšieho súdu k dočasnej úprave pomerov účastníkov, keďže stav by totiž mohol viesť k takému poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí vo veci samej, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli jeho práva ohrozené konaním odporcu. Príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva odporcu, ktorý predbežným opatrením nie je nijak obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti.

Súd sa stotožňuje s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Z dôvodu, že z podania navrhovateľa v uvedenej veci nevyplýva, že by ten už podal voči odporcovi žalobu vo veci samej, rozhodol súd zároveň o uložení tejto povinnosti, podľa ust. § 76 ods. 3 O.s.p.

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).