Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-189-2014.pdf
PDF · 110.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/189/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., T. XX/XX, zast. JUDr. Jánom Ikrényim, advokátom so sídlom v Štúrove, Nám. Sv. Imricha 17, proti odporcovi: A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., F. XXXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné nám. 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. októbra 2013 č. k. 16C/84/2010-344, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti v kat. území B., vykazované v Správe katastra Nové Zámky na LV č. XXXX ako parc. č. 3471/1 - ostatná plocha o výmere 44 m2, parc. č. 3471/2 - zastavaná plocha o výmere 21 m2, zamerané geometrickým plánom č. 8/11 zo dňa 21. 03. 2011, overeným dňa 28. 03. 2011, ktorý je súčasťou rozsudku, ako novovytvorené parcely č. 3471/1 - ostatná plocha o výmere 46 m2 a parc. č. 3471/2 - zastavaná plocha o výmere 19 m2 patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky L. C., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX v celosti titulom vydržania. Ďalším výrokom odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 eura za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 739,67 eura JUDr. Jánovi Ikrényimu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ OSP, § 39, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že navrhovateľka v konaní dostatočne preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z toho dôvodu, že iným spôsobom neprichádza do úvahy odstránenie spornosti medzi skutočným stavom a stavom právnym, t. j. z toho dôvodu, že momentálne je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný odporca. Navrhovateľka sa iným spôsobom nevie domôcť svojho práva a v podstate iná forma žaloby - plnenie do úvahy neprichádza. Dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľky jej darovala nehnuteľnosť v kat. úz. B.. Právna predchodkyňa A. D., rod. Q. vlastnila nehnuteľnosti v kat. úz. B., čoho dôkazom je správa z Katastra nehnuteľností Nové Zámky, pretože zomrela v r. XXXX a predmetom dedičského konania pod č. 2D/1159/76 boli nehnuteľnosti v kat. úz. B. - zastavané plochy a nádvoria, orné pôdy, ako aj vinice, ktoré nadobudla dcéra poručiteľky W. Y. Poľnohospodárske nehnuteľnosti po poručiteľke boli prejednané i v dodatočnom dedičskom konaní pod č. D 402/98, ktoré nadobudol v zmysle osvedčenia o dedičstve T. Y.. Je nepochybné, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičských konaní, vzhľadom na doplňujúce vyjadrenie vypočutého svedka F. P., ktorý potvrdil, že uvedenú nehnuteľnosť vymenili jeho rodičia s právnou predchodkyňou navrhovateľky. Tieto skutočnosti potvrdili i vypočutí svedkovia. Právna predchodkyňa navrhovateľky bola dobromyseľná pri nástupe do držby s poukazom na obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. 12. 1950, ktorá spornú nehnuteľnosť nadobudla zámenou v r. 1940. Uvedenú nehnuteľnosť darovala navrhovateľke v r. 1968. Na uvedenej nehnuteľnosti navrhovateľka s manželom začali stavať pivnicu a na nej viničný domček tak, ako to potvrdil i svedok C. N.. Stavba bola dokončená v r. 1974. Skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza na parc. č. 3471/1, potvrdil súdu i Obecný úrad v B.. Súd mal za to, že navrhovateľka bola dobromyseľná po celú dobu vydržania, nikým nerušená v tom, že by jej uvedená nehnuteľnosť nemala patriť. Vydržacia doba pre navrhovateľku, ktorá bola dobromyseľná, nikým v držbe nerušená uplynula dňom 01. 01. 1992. Do tohto obdobia nikto navrhovateľku v držbe nerušil a neprejavoval o nehnuteľnosť žiadny záujem. Odporca si až v r. 2009 dal osvedčiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. B., parc. č. 3471 - ostatné plochy o výmere 44 m2, parc. č. 3471/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 vydržaním, hoci je nepochybné, že mal vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti v podstate nikdy neužíval a ani jeho právna predchodkyňa tak, ako bolo uvedené v notárskej zápisnici v období od r. 1977 do r. 2003, pretože ak by tomu tak bolo, tak sporné skutočnosti, na ktoré je poukazované v tomto konaní, už museli byť známe právnej predchodkyni a rovnako, vzhľadom na výpoveď svedkov navrhovaných odporcom, boli známe i jemu. V neposlednom rade nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že sám odporca potvrdil, že o nehnuteľnosť neprejavoval záujem a samotný viničný domček nestaval. Z predloženého výpisu z pozemkovej knihy pkn vložky č. 1069 pre kat. úz. B. mal súd preukázané, že právna predchodkyňa odporcu vlastnila v podstate len 1/2 parc. č. 3471. I z týchto dôvodov mal súd za to, že notárska zápisnica v časti vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti odporcom je absolútne neplatná. Je zarážajúce, že odporca nepodnikol žiadne kroky za účelom vysporiadania nejasností, na ktoré poukazuje od r. 1996. Odporca svojvoľne uzamkol nehnuteľnosť, o ktorej mal vedomosť, že mu nepatrí, pretože sa nepričinil o jej stavbu a znemožnil navrhovateľke prístup do nehnuteľnosti. Súd nepoprel, že mohlo dôjsť k tomu, že vypočutí svedkovia boli v spornej nehnuteľnosti, kde si pozreli prostriedky na výrobu vína, ktoré boli staré, avšak súd mal za to, že v r. 1996 už hnuteľnosti z roku 1968 museli byť opotrebované. K tvrdeniam odporcu, že navrhovateľke patrí susedná parcela č. 3469, súd uviedol, že navrhovateľka vo svojej výpovedi jednoznačne poprela, že by jej teta W. Y. mala prenechať do užívania uvedenú parcelu a že v podstate takéto hlásenie nepodpísala. Vypočutý svedok C. N. ako rodinný príslušník potvrdil, že podľa neho rovnako W. Y. neužívala žiadne nehnuteľnosti dole, v blízkosti spornej nehnuteľnosti. Pritom sa jednalo len o užívací vzťah, z čoho je zrejmé, že vlastnícke právo vysporiadané v prospech W. Y. nebolo. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že po ukončení ROEP-u bolo vlastnícke právo z pkn vložky č. 417 prepísané na LV č. XXXX v prospech podielových spoluvlastníkov vedených v pkn vložke nachádzajúcich sa na neznámom mieste. Rovnako z predloženej identifikácie, príp. EL č. 164 nevyplýva, že by sa na uvedenej parcele mal nachádzať i viničný domček, ktorý už v tom období v r. 1988 existoval, keďže sa so stavbou začalo v r. 1968. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že notárska zápisnica N 213/2009, Nz 23439/2009, NCRIs 23840/2009 zo dňa 09. 07. 2009 v časti nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním v prospech odporcu je absolútne neplatná, pretože je v rozpore so zákonom ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Súd považoval za jednoznačne preukázané, že čestné vyhlásenie právnej predchodkyne odporcu pripojené k notárskej zápisnici ohľadne užívania sporných nehnuteľností v období od mája 1977 do r. 2003 je nepravdivé, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že právna predchodkyňa uvedené nehnuteľnosti neužívala minimálne od r. 1953, kedy sa vrátili s manželom na Slovensko. Ak by tomu tak bolo, musela by mať vedomosť o tom, že spornú nehnuteľnosť užíva navrhovateľka s manželom a že je na nej postavený viničný domček. Rovnako nebolo preukázané, že by bola uzatvorená dohoda v rodine právnej predchodkyne odporcu, na základe ktorej mala právna predchodkyňa odporcu užívať ako podielová spoluvlastníčka celú spornú nehnuteľnosť. Z týchto dôvodov v žiadnom prípade nemohlo dôjsť v r. 2002 k darovaniu sporných nehnuteľností odporcovi, keďže tieto nehnuteľnosti nevlastnila, ani samotná darkyňa v celosti. Rovnako nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva i samotný odporca, ktorý sám uviedol, že on osobne nikdy nehnuteľnosť neužíval a vlastnícke právo začal vybavovať až po tom, ako ho o to žiadala matka, aby dal veci do poriadku. Odporca rovnako potvrdil, že v podstate jeho právna predchodkyňa, ani on od r. 1969 nehnuteľnosť nevyužívali. Ak by aj súd zobral do úvahy, že odporca prejavil záujem o spornú nehnuteľnosť, je nepochybné, že bolo tomu tak až v r. 1996, kedy už vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, nadobudla navrhovateľka. K namietanej aktívnej legitimácii navrhovateľky súd poukázal na to, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právna predchodkyňa darovala sporné nehnuteľnosti navrhovateľke, čo potvrdili vypočutí svedkovia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že ich priznal účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, t. j. navrhovateľke a odporca je povinný zaplatiť trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 739,67 eura. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel podľa § 11 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3, kde jeden úkon právnej pomoci za rok 2010 je á 55,49 eura (prevzatie veci, podanie návrhu), 1/4 úkonu za zastupovanie pri pojednávaní bez prejednania veci dňa 28. 09. 2010, 3 x režijný paušál 7,21 eura + 19 % DPH z úkonov do 01. 10. 2010 vo výške 27,83 eura. Hodnota úkonov za rok 2011 je á 57 eur (účasť na pojednávaniach dňa 13. 01. 2011, 03. 03. 2011, 21. 04. 2011, vyjadrenie k odvolaniu), 4 x režijný paušál 7,41 eura. Hodnota úkonov v r. 2013 á 60,07 eura (zastupovanie pri výsluchu svedka na mieste samom a pri ohliadke na mieste samom dňa 21. 02. 2013, 10. 07. 2013, účasť na pojednávaní 07. 10. 2013), 3 x režijný paušál 7,81 eura, náhrada za stratu času (2 x 13,01 eura, 2 x 13,01 eura, 4 x 13,01 eura), spolu vo výške 104,08 eura. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania podľa § 149 ods. 1 OSP. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy právneho zastúpenia za štúdium spisu v dňoch 21. 05. 2012 a 19. 09. 2012, pretože súd nevyzýval právneho zástupcu na štúdium spisu a súdu neboli predložené zo štúdia spisu žiadne relevantné dôkazy pre ďalšie konanie. Uvedené štúdium tak, ako vyplýva z predložených úradných záznamov, v oboch prípadoch trvalo 5 minút.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní poukázal na to, že v konaní vypočutí svedkovia sú s výnimkou T. Q. v príbuzenskom pomere k navrhovateľke, majú záujem na výsledku konania a ich svedecká výpoveď mohla byť ovplyvnená práve týmto momentom príbuzenského pomeru medzi navrhovateľkou a svedkami, pričom súčasne svedkovia uvádzali len všeobecné okolnosti. Navrhovateľka svoj nárok na určenie vlastníckeho práva opierala o tvrdenie, že pozemok, na ktorom sa nachádza stavba viničného domčeka nadobudla formou daru od svojich rodičov v roku 1969, pričom jej starý otec L. D. zomrel dňa XX. XX. XXXX, teda dva roky pred potenciálnym úkonom darovania nehnuteľnosti navrhovateľke. S týmto zrejmým a základným rozporom vo výpovedi navrhovateľky sa súd prvého stupňa počas celého konania náležite nevysporiadal, pričom už v kontexte s týmto tvrdením navrhovateľky aj už uvedené výpovede svedkov vyvolávajú vážne pochybnosti o objektívnosti svedeckých výpovedí. O relevantnosti čestného vyhlásenia F. P. možno mať dôvodné pochybnosti, pretože jeho tvrdenie je z pohľadu presnej špecifikácie predmetu zámeny - pozemkov identifikovaných parcelnými číslami, hranicami podľa katastrálnej mapy a podobne - viac ako neurčité a nepresné. Vo svojej svedeckej výpovedi neodstránil rozpory, pokiaľ sa jedná o špecifikáciu pozemkov, ktoré boli predmetom danej zámeny pozemkov, uviedol len toľko, že na ich pozemku na nachádzali agáty. Odporca v konaní predložil identifikáciu parciel zo dňa 07. 09. 1988, z obsahu ktorej vyplýva, že navrhovateľke patrí parcela č. 3469, a nie pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Na základe rozhodnutia súdu vznikla situácia, keď k rovnakému predmetu vlastníckeho práva existujú dva rôzne právne tituly svedčiace v prospech rozdielnych právnych subjektov. Pritom právny titul, ktorým je nesporne aj notárska zápisnica N 213/2009 Nz 23439/2009, NcRIs 23840/2009 zo dňa 09. 07. 2009 nezanikol, nebol zrušený a nemohol byť ani prekonaný rozsudkom č. k. 16C/84/2010-125 zo dňa 21. 04. 2011. Podľa názoru odporcu, navrhovateľka nepostupovala správne, keď sa domáhala určenia vlastníckeho práva vydržaním, najprv sa mala domáhať určenia, že uvedená notárska zápisnica je absolútne neplatným právnym úkonom a následne sa domáhať určenia vlastníckeho práva v jej prospech. Otázka platnosti, resp. neplatnosti notárskej zápisnice nebola v konaní riešená ani ako prejudiciálna otázka, čo však minimálne v takomto rozsahu je potrebné pre náležité zistenie právneho stavu, ktorý by mal vyústiť do tak závažného rozhodnutia, ktorým súd jednému právnemu subjektu vlastnícke právo odníma a druhému právnemu subjektu ho určuje v jeho prospech, pričom aj vo vzťahu k jednému, ako aj druhému právnemu subjektu svedčia rovnocenné právne tituly.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca podal odvolanie bez odôvodnenia, pričom odôvodnenie odvolania bolo súdu zaslané fakticky po 3 mesiacoch odo dňa vyhlásenia rozsudku. Preto navrhla, aby odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietol odvolanie odporcu ako oneskorene podané. Tiež uviedla, že súd prvého stupňa sa neplatnosťou notárskej zápisnice zaoberal ako prejudiciálnou otázkou.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP), po ustálení, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup v zmysle ustanovenia § 218 OSP (odvolateľ dodatočne odstránil vadu odvolania uvedením dôvodov odvolania, ktoré v podanom odvolaní absentovali) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu prvého stupňa dňa 01. 04. 2010, sa navrhovateľka domáhala (po pripustení zmeny petitu návrhu uznesením dňa 21. 04. 2011 č. k. 16C/84/2010-120), aby súd určil, že nehnuteľnosti v kat. území B., vykazované Správou katastra Nové Zámky na LV č. XXXX ako parc. č. 3471/1 - ostatná plocha o výmere 44 m2, parc. č. 3471/2 - zastavaná plocha o výmere 21 m2, zamerané geometrickým plánom č. 8/11 zo dňa 21. 03. 2011, overeným dňa 28. 03. 2011, ktorý je súčasťou rozsudku, ako novovytvorené parcely č. 3471/1 - ostatná plocha o výmere 46 m2 a parc. č. 3471/2 - zastavaná plocha o výmere 19 m2 patria do jej výlučného vlastníctva v celosti, titulom vydržania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že navrhovateľka ešte spolu s neb. manželom v roku 1969 postavili na parc. č. 3471, k. ú. B. viničný poschodový domček. Tento postavili na parcele, ktorá bola vo vlastníctve starej matky navrhovateľky - A. D., ktorá jej v roku 1968 parcelu darovala. Nehnuteľnosti užívala dobromyseľne, nerušene až do októbra 2009, keď prišiel odporca, ktorý nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva osvedčením a obec mu vydala rozhodnutie o určení súpisného čísla na stavbu. Odporca na viničnom domčeku odpílil zámky, z poschodia zobral nábytok a znemožnil jej akýkoľvek prístup do stavby. Nakoľko nehnuteľnosť nadobudla v roku 1968 a v roku 1969 začali spolu s neb. manželom stavať viničný domček a nehnuteľnosť užívali nerušene, nepretržite a po dobu viac ako 10 rokov, domáhala sa určenia vlastníckeho práva vydržaním.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Vydržanie je osobitný originálny (prvotný, či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. 12. 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou, je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec (corpus possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou (animus possidendi). Dobrá viera, ktorá je podkladom dobrej vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno, vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu vzniku vlastníctva), obdobne to platí aj pri strate dobrej viery ( jej zániku).
Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku navrhovateľky.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, keď primárne ustálil, že na požadovanom určení má navrhovateľka naliehavý právny záujem, a následne skonštatoval, že navrhovateľka splnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k prejednávaným nehnuteľnostiam vydržaním. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom v prípade podaného návrhu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP je požiadavka navrhovateľovho právneho záujmu na ním požadovanom určení. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľka má na ňou požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože v danom prípade je určovacia žaloba spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, prostredníctvom ktorej možno odstrániť právnu neistotu medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorá je ohrozením navrhovateľkinho právneho postavenia a ktorú iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť, keď v prípade spornosti v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia (kataster nehnuteľností), rozsudok súdu je podkladom zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania opravy evidovaných údajov o vlastníkovi. V tejto súvislosti, s ohľadom na dôvody podaného odvolania odporcom, že navrhovateľka sa mala najskôr domáhať určenia, že notárska zápisnica N 213/2009, Nz 23439/2009, NcRIs 23840/2009 zo dňa 09. 07. 2009 je absolútne neplatným právnym úkonom, odvolací súd udáva, že žalobu takéhoto obsahu nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmyslu § 80 písm. c/ OSP. Právna úprava týkajúca sa notárskej činnosti sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notársky poriadok za listiny vyhotovené v rámci notárskej činnosti považuje aj notárom vydávané osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní, ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti požadované Notárskym poriadkom, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje, platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia, rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že takýto typ žaloby nemá oporu v príslušných právnych predpisoch, pričom súčasne je potrebné konštatovať, že vyhovením takejto žalobe by sa obnovil pôvodný vlastnícky vzťah, čo by v právnom postavení navrhovateľky neprinieslo žiadnu zmenu. S ohľadom na uvedené je potom potrebné ustáliť, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, ňou podaným návrhom zvolila správny prostriedok ochrany jej práva.
Rovnako súd prvého stupňa ustálil správny právny záver, keď konštatoval, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k prejednávaným nehnuteľnostiam vydržaním. Súd prvého stupňa vykonal v danej veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov ktorého po vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ale i komplexne v ich vzájomných súvislostiach, ustálil správne právne závery. Odvolací súd, na rozdiel od odvolateľa, je toho názoru, že v prvostupňovom konaní vypočutí svedkovia sa k veci vyjadrili v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dokazovania, s dostatočne určitým a zrozumiteľným obsahom ich prejavu. Nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu v podanom odvolaní o možnej neobjektívnosti výpovedí tých svedkov, ktorí sú v príbuzenskom pomere k navrhovateľke, keď výsluch svedkov vypočutých súdom prvého stupňa bol vykonaný v zmysle ustanovenia § 126 OSP, po príslušnom poučení o význame svedeckej výpovede, o právach a povinnostiach svedka a o trestných následkoch krivej výpovede. Preto len konštatovanie odvolateľa o neobjektívnosti výpovedí svedkov, bez relevantného základu pre takého závery, je potrebné považovať za neopodstatnené. Rovnako odvolací súd udáva, že výpoveď svedka F. P. je potrebné považovať za dostatočne určitú pre potrebu osvedčenia skutočnosti, že jeho právni predchodcovia (rodičia) vymenili parcelu č. 3471 v kat. území B. za parcelu vo vlastníctve právnej predchodkyne navrhovateľky (starej matky navrhovateľky). Svedok identifikoval parcelu, ktorá mala byť predmetom zámeny, uvedením jej parcelného čísla (čestné vyhlásenie svedka zo dňa 08. 04. 2011), ako i katastrálneho územia, v ktorom sa nachádza, a takúto identifikáciu nehnuteľnosti nemožno považovať za neurčitú. Odvolací súd ďalej udáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva taký právny záver, ktorý správne konštatoval i súd prvého stupňa, že navrhovateľka prejednávanú nehnuteľnosť dostala v roku 1968 darom od svojej starej matky A. D., preto námietka odporcu v podanom odvolaní, že v čase darovania bol starý otec navrhovateľky ako darca už nebohý, je nedôvodná.
Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. území B., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 3471/1 - ostatná plocha o výmere 44 m2, parc. č. 3471/2 - zastavaná plocha o výmere 21 m2, zameraných geometrickým plánom č. 8/11 zo dňa 21. 03. 2011, overeným dňa 28. 03. 2011, ktorý je súčasťou rozsudku, ako novovytvorené parcely č. 3471/1 - ostatná plocha o výmere 46 m2 a parc. č. 3471/2 - zastavaná plocha o výmere 19 m2, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd prvého stupňa pri hodnotení jednotlivých podmienok vydržania vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, výpovedí v konaní vypočutých svedkov, pričom pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky držby vedúce k vydržaniu, je treba brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých držba vznikla, pri existencii právnej domnienky, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Skutkové okolnosti tohto prípadu svedčiace o vnútornom presvedčení navrhovateľky o tom, že jej nehnuteľnosti patria, keď do ich držby navrhovateľka vstúpila v roku 1968, titulom ich daru od starej matky a následne (spolu s neb. manželom) začala na nehnuteľnosti stavať viničný domček, odôvodňujú záver o konštatovaní dobromyseľnej držby nehnuteľností navrhovateľkou. Z výsledkov vykonaného dokazovania súčasne vyplýva tá skutočnosť, že navrhovateľka v držbe nehnuteľností nebola počas plynutia vydržacej doby nikým rušená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na opakované vyjadrenia samotného odporcu v tom smere, že nehnuteľnosti on, ani jeho právna predchodkyňa neužívali, ako ani na nich nerealizovali výstavbu. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k takému právnemu záveru, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností titulom vydržania, takýto právny záver odvolací súd považoval za správny.
S poukazom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.