Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-95-2022.pdf
PDF · 93.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-6C/95/2022
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: Y. T., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/X, XXX XX M., právne zastúpeného Mgr. Petrom Švarcom, advokátom, so sídlom Nám slobody 1/17, 971 01 Prievidza, proti žalovanej: K.. X. L.Í., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX W. N., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky z titulu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo výške 45.500,- eur na:
- nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovanej nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., obec R., okres V., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, a to stavba, rekreačná chata súp. č. XX postavená na pozemku C KN parcely č. 142 a pozemky C KN parcela č. 140 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2 a C KN parcela č. 142 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 703 m2.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 08.12.2022 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky z titulu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo výške 45.500,- eur na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovanej nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., obec R., okres V., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, a to stavba, rekreačná chata súp. č. XX postavená na pozemku C KN parcely č. 142 a pozemky C KN parcela č. 140 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2 a C KN parcela č. 142 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 703 m2 a priznal mu náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 10.06.2015 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej ako budúcej predávajúcej najneskôr do 31.12.2019 predať z jej výlučného vlastníctva do jeho výlučného vlastníctva ako budúceho kupujúceho nehnuteľnosti, a to rekreačnú chatu súp. č. XX L.tojacu na pozemku C KN parcely č.142 a pozemky C KN parcely č. 140 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2 a C KN parcely č. 142 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 703 m2, zapísané na Okresnom úrade V., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie R., obec R., okres V. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Podľa vzájomnej dohody účastníkov zmluvy, zaplatil žalovanej vopred titulom zálohy na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľností sumu celkom 45.500,- eur jednotlivými splátkami v hotovosti k rukám žalovanej pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to dňa 10.06.2015 sumu 2.000,- eur a hotovostnými vkladmi na bankový účet označený žalovanou IBAN: SK71 0900 0000 0050 2635 3261 vedený v SLSP, a. s. dňa 23.07.2015 sumu 2.000,- eur, dňa 17.08.2015 sumu 2.000,- eur, dňa 28.09.2015 sumu 2.000,- eur, dňa 31.10.2015 sumu 2.000,- eur, dňa 27.11.2015 sumu 2.000,-
eur, dňa 30.12.2015 sumu 2.000,- eur, dňa 01.02.2016 sumu 2.000,- eur, dňa 29.02.2016 sumu 2.000,- eur, dňa 31.03.2016 sumu 1.000,- eur, dňa 13.04.2016 sumu 1.000,- eur, 28.04.2016 sumu 2.000,- eur, dňa 31.05.2016 sumu 2.000,- eur, dňa 14.07.2016 sumu 1.000,- eur, dňa 31.07.2016 sumu 2.000,- eur, dňa 31.08.2016 sumu 1.500,- eur, dňa 30.09.2016 sumu 1.000,- eur, dňa 02.12.2016 sumu 1.000,- eur, dňa 17.02.2017 sumu 2.000,- eur, dňa 03.04.2017 sumu 1.000,- eur, dňa 30.04.2017 sumu 2.000,- eur, dňa 13.08.2019 sumu 2.000,- eur, dňa 03.06.2019 sumu 2.000,- eur, dňa 29.03.2019 sumu 2.000,- eur, dňa 29.01.2020 sumu 2.000,- eur a dňa 29.02.2020 sumu 2.000,- eur.
2.1. Ďalej tvrdil, že k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam v termíne najneskôr do 31.12.2019 dohodnutom podľa článku III. druhý odsek Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.06.2015, ani neskôr, medzi účastníkmi nedošlo. Žiadna zmluvná strana sa uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy nedomáhala. Nakoľko dohodou účastníkov došlo ku skončeniu platnosti uvedenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalovanej vznikla povinnosť vrátiť mu prijatú časť kúpnej ceny nehnuteľností v sume celkom 45.500,- eur. Nevrátením tejto sumy vzniklo na strane žalovanej voči nemu bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol) ktoré mu je žalovaná povinná podľa § 456 Občianskeho zákonníka vydať. Opakovane ju vyzýval na vrátenie dlžnej sumy, naposledy na osobnom stretnutí účastníkov dňa 21.11.2022 za prítomnosti L. U., W.. XX.XX.XXXX, bytom I. W. W. XXX, XXX XX, avšak žalovaná mu bezdôvodne odmietla dlžnú sumu vrátiť, o čom predložil originál čestného prehlásenia zo dňa 25.11.2022. Nakoľko mu doposiaľ z dlžnej sumy nič nezaplatila je nepochybné, že nemieni splniť svoje záväzky dobrovoľne a on bude nútený vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom súdneho a následne exekučného konania. Jediným majetkom žalovanej, z ktorého je možné uspokojiť jeho nárok na zaplatenie sumy 45.500,- eur je jej chatová nehnuteľnosť s priľahlými pozemkami, pretože žalovaná žiadnym iným majetkom nedisponuje. Jej aktuálna adresa pobytu je len obec W. N.. Uzatvorila však kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je predaj predmetných nehnuteľností do vlastníctva tretej osoby. Na základe tejto zmluvy spolu s podaným návrhom na vklad dňa 22.11.2022 už prebieha na Okresnom úrade, katastrálnom odbore V. vkladové konanie pod U.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva), čo potvrdzuje aj plomba vyznačená na liste vlastníctva č. XX, pre k. ú. R.. Je preto nepochybné, že týmto konaním sa žalovaná zbavuje svojho majetku, postihom ktorého by v exekučnom konaní mohli byť uspokojené jeho oprávnené nároky voči nej, čím existuje obava že exekúcia bude ohrozená. Mal preto za to, že dostatočne osvedčil dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanej ako aj obavu, že budúca exekúcia bude zmarená.
3. Žalobca ako dôkazy označil a predložil kópiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.06.2015, kópie hotovostných vkladov na účet v Slovenskej sporiteľni, a. s., originál čestného prehlásenia L. U. zo dňa 29.02.2020 a výpis z listu vlastníctva č. XX, k. ú. R..
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
13. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
14. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
15. Hlavným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na
dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre zabezpečovacie opatrenie nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Z tvrdení žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej vystupuje v právnom postavení veriteľa titulom pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Túto skutkovú okolnosť žalobca osvedčil predloženou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.06.2015, na základe ktorej ako budúci kupujúci zaplatil žalovanej ako budúcej predávajúcej zálohu na kúpu nehnuteľností špecifikovaných v zmluve vo výške 45.500,- eur, ktorú úhradu mal súd preukázanú hotovostnými vkladmi na účet Slovenskej sporiteľne, a. s. na čl. 9-29 spisu, v ktorých je ako platiteľ uvedený žalobca, ďalej je tam uvedená poznámka chalupa a všetky platby boli zrealizované v prospech účtu SK71 0900 0000 0050 2635 3261. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu vzťahu medzi ním a žalovanou upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
16. Ďalšími predpokladmi pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ako to vyplýva aj z vyššie uvedeného sú existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Musí byť teda hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému a musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená.
17. Žalobca sa v danom prípade domáha neodkladnej ochrany svojich majetkových práv vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej so žalovanou, na základe ktorej jej zaplatil zálohu vo výške 45.500,- eur, avšak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za účelom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo a žalovaná napriek tomu žalobcovi nevrátila ním zloženú zálohu, ale naproti tomu nehnuteľnosti predala inému kupujúcemu, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva č. XX, k. ú. R., na ktorom je vyznačená plomba na základe U.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva). Žalobca sa teda môže titulom vydania bezdôvodného obohatenia domáhať vrátenia zloženej zálohy od žalovanej. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu svojho subjektívneho práva, existenciu peňažnej pohľadávky osvedčil zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a hotovostnými vkladmi na čl. 9-29 spisu, pričom tento peňažný nárok trvá a je dôvodný.
18. Žalobca sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáhal z dôvodu existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Ku dňu podania tohto návrhu žalovaná neoprávnene zadržuje zálohu za kúpu nehnuteľnosti, ktorú jej uhrádzal žalobca priebežne od roku 2015, pričom poslednú platbu vykonal dňa 29.02.2020. Kým rozhodnutie, ktorým sa bude žalobca domáhať vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej nadobudne právoplatnosť, žalovaná nemusí mať žiadny alebo len minimálny majetok, ktorý by slúžil na úhradu žalobcovej pohľadávky voči nej, ktorá v nie malej výške ostane nevymožiteľnou. Spravodlivosť súdneho konania spočíva aj v tom, že účastník, ktorému bolo súdnym rozhodnutím právo priznané, alebo mu toto právo priznané bude, sa tohto svojho práva vie aj reálne domôcť. Ak súd nezriadi záložné právo pre žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky, môže dôjsť k tomu, že žalobca, ktorému súdne rozhodnutie právo na úhradu dlžnej sumy prizná, resp. z tohto rozhodnutia mu bude takýto nárok vyplývať, sa svojho práva vo vykonávacom konaní nedomôže práve z dôvodu nemajetnosti dlžníka.
19. Ohrozenie exekúcie súd vidí v tom, že žalovaná uskutočňuje kroky, z ktorých je zrejmé, že sa zbavuje svojho majetku, ktorý nie je zaťažený právom tretích osôb. Z predloženého listu vlastníctva č. XX, k. ú. R. vyplýva, že na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom kúpy medzi žalobcom a žalovanou je plomba vyznačená na základe U.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva) a samotná žalovaná nemá žiaden iný majetok, keď dokonca má aj trvalý pobyt vedený len ako obec W. N.. Všetky tieto skutočnosti znižujú možnosť úspešného vymoženia žalobcovej pohľadávky v prípadnej exekúcii. Úmyselné konanie žalovanej súd vidí v zbavovaní sa jej majetku na úkor žalobcu ako jej veriteľa a práve takéto konanie je podľa právneho názoru súdu konaním, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať reálnu obavu, že prípadný nútený výkon práva žalobcu na uspokojenie pohľadávky voči žalovanej bude ohrozený. Súd mal za preukázané z tvrdení žalobcu, ktoré podporil listinnými dôkazmi, že exekúcia vo veci vydania bezdôvodného
obohatenia v budúcnosti je ohrozená alebo dokonca vôbec nebude možná. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dlh žalovanej voči žalobcovi existuje v plnej výške a je daná pravdepodobnosť, že vo veci samej bude mať žalobca úspech a za situácie, keď žalovaná nedisponuje žiadnym majetkom, okrem predmetných nehnuteľností, je dôvodné a spravodlivé nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie
20. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má súd za to, že za daných skutkových okolností je na mieste posilnenie právneho postavenia žalobcu ako veriteľa zriadením záložného práva na majetok žalovanej ako dlžníka uvedený vo výrokovej časti uznesenia s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky. Vychádzajúc z ustanovenia § 326 ods. 1 CSP súd uzavrel, že žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade osvedčil existenciu (kvalifikovaného) dôvodu nevyhnutnosti úpravy pomerov žalovanej, ktorý za tvrdených okolností oprávňuje na prijatie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie v danom prípade účel civilného sporového konania zabezpečí a zároveň nezasiahne neprimerane do práv žalovanej, keď súd má za to, že medzi pohľadávkou žalobcu vo výške 45.500,- eur a majetkom na ktorý sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie nie je zjavný nepomer (v zmluve o budúcej kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena nehnuteľností 110.000,- eur). Keďže žalobca ako navrhovateľ osvedčil existenciu základného zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov žalovaného, obavu z ohrozenia exekúcie (§343 CSP) bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. O trovách konania o zabezpečovacom opatrení súd rozhodol podľa § 354 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu súd aplikujúc zásadu úspechu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Kežmarok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.