Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-31-2015.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., reg.č.: 560 07 043, Amsterdam, Strawinskylaan č. 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: A. M.S., Q.. XX.XX.XXXX, U. E. Y. XXXX/XX, XXX XX D. Y., o zaplatenie 591,20 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 591,20 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 43,56 eur, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 591,20 eur od 07.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 110,93 eur.
Poukázal na skutočnosť, že dňa 19.05.2009 uzavrela Home Credit Slovakia, a.s. so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Žalovaný sa s úhradou svojho záväzku dostal do omeškania, preto bol v zmysle Úverových zmluvných podmienok dňa 26.02.2014 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru (vo výške 630,35 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu). Žalobca uviedol, že žalovaná suma pozostáva zo zosplatnenej istiny vo výške 590,15 eur, z úroku vo výške 1,05 eur. Uplatnil si aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 591,20 eur od 07.01.2015 do zaplatenia a náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 110,93 eur.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek výzve súdu prevzatej dňa 29.01.2015.
Súd vec ako drobný spor (do 1000 eur) prejednal bez nariadenia pojednávania.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky, uzavretej dňa 19.05.2009, vyplýva, že Home Credit, a.s. poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,-eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 72 mesačných splátkach po 52,05 eur s poistným s termínom splatnosti prvej splátky
dňa 19.06.2009 a nasledujúcich splátok vždy 19. deň v kalendárnom mesiaci, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom nie je uvedená, ročná úroková sadzba 18,76 %, ročná percentuálna miera nákladov 20,70 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 17,91 %. Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) predstavuje sumu 1,63 eur mesačne a úhrada za poistenie 3,67 eur (7,14 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia); konečná splatnosť: 72 mesiacov.
Zo splátkového kalendára pripojeného k Úverovej zmluve vyplýva, že žalovaný v mesačných splátkach od 30.06.2009 do 18.02.2014 a po zosplatnení dňom 26.02.2014 v dňoch 18.03.2014, 18.07.2014 a 18.09.2014 uhradil celkovo sumu 2.981,09 eur pri poskytnutom úvere vo výške 2.000,- eur. Ďalej zo splátkového kalendára vyplýva, že k 26.02.2014 došlo k zosplatneniu. Dňa 06.01.2015 došlo k dopočtu.
Rekapitulácia dlhu na istine predstavuje 0,- eur, zosplatnená istina 590,15 eur, úrok 1,05 eur, úrok z omeškania 43,56 eur, dlh spolu 634,76 eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej nevyhovel. Žalobu bolo treba zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Súd dospel k záveru, že Úverová zmluva zo dňa 19.05.2009 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.
Súd zistil, že Úverová zmluva zo dňa 19.05.2009 je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 52,95 eur a je tam uvedený počet splátok 72 s termínom splatnosti prvej splátky dňa 19.06.2009 a nasledujúcich splátok vždy 19. deň v kalendárnom mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Home Credit, a.s. totiž do úverovej zmluvy uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V Úverových zmluvných podmienkach, v § 1 Hlavy 5 Podmienky splácania úveru, je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie (ďalej iba „splátka“) a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov v Úverovej zmluve nevyplýva inak. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Úverových zmluvných podmienkach je neurčité a nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.
Súd považoval neuvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. g),a i) a to konečnú splatnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom kedy nastane konečná splatnosť, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že Home Credit, a.s. poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur a žalovaný uhradil žalobcovi spolu sumu 2.981,09 eur. To znamená, že žalovaný oproti úhrade vo výške 2.000,- eur zaplatil 2.981,09 eur, rozdiel je 981,09 eur. Dohodnuté poistné je 208,02 eur a je tiež uhradené.
Súd dospel k záveru, že žalovaný bezúročný a bezpoplatkový úver uhradil a že žaloba je nedôvodná. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vo veci mal plný úspech žalovaný. Keďže mu žiadne trovy nevznikli, nemal mu súd čo priznať. Žalobca vo veci úspešný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.