Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/79/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej E. G., L. XX.X.XXXX, J. G. X, T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká č. 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 66, Svidník, o zaplatenie 138,08 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 12.3.2012 žalobu, ktorou sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 138,08 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.9.2008 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Tatra banka, a.s. zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte. Žalovaná o poskytnutí povoleného prečerpania na účte nezabezpečila dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte. Vzhľadom na skutočnosť že dňa 30.4.2007 prečerpala žalovaná povolené peňažné prostriedky v rámci poskytnutého úverového rámca, čím na účte žalovaný vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná nevyrovnala v lehote najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom účte a zrušil účet, pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou o bežnom účte. Odstúpením od zmluvy o bežnom účte a zrušením účtu žalovanej vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na vrátenie dlžnej sumy vo výške 138,08 eura rovnajúci sa nepovolenému prečerpaniu, ktoré vzniklo na účte žalovanej vrátane príslušenstva. Žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte uznala čo do dôvodu a výšky písomne dňa 23.4.2010.

Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2006, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o bežnom účte Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2006 súd zistil, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. uzavrela so žalovanou ako majiteľom účtu zmluvu o bežnom účte. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a spravovanie korunového bežného účtu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Tatra banka, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia v platnom znení zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia v platnom znení banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa ustanovenia a v platnom znení banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.

Podľa ustanovenia a v platnom znení (ďalej len „“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. uzavrela so žalovanou ako majiteľom účtu zmluvu o bežnom účte. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a spravovanie korunového bežného účtu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná prekročila nepovolený debetný zostatok vo výške 138,08 eura, v dôsledku čoho banka dňa 30.5.2007 odstúpila od predmetnej zmluvy o bežnom účte, čím tohto dňa zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou o bežnom účte.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 a z jej prílohy má súd za preukázané, že spoločnosť Tatra banka, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o bežnom účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 138,08 eura s príslušenstvom.

Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o bežnom účte je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v a nasl. .

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, M. N. R. S. D. R., Q.-XXX/XX, S. Q.-XXX/XX, S. S. X. XX. XX. XXXX C. Q., Q.-XXX/XX X.. W.-XXXXX, J. XX, P. čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci Q.-XX/XX G.).

Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o bežnom účte je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola.

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia až 3 v platnom znení (ďalej len „“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V ustanovení o ochrane spotrebiteľa v platnom znení ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Podľa názoru súdu má ust. zákona o ochrane spotrebiteľa charakter procesnoprávny, keďže normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Týmto orgánom je aj súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Plnenie sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym rozsudočným výrokom súdu - nemožno „priznať“ plnenie v hmotnoprávnom vzťahu, už len z toho dôvodu, že v súkromnoprávnych vzťahoch majú subjekty rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z pozície autority, ako je to pri verejnoprávnych vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne úloha civilného práva procesného. Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť predmetného ustanovenia súd konštatuje, že keďže právna norma zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy (pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability procesných noriem).

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na vrátenie dlžnej sumy titulom nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov vo výške 138,08 eura dňa 30.5.2007. Premlčacia doba ohľadne zaplatenia sumy vo výške 138,08 eura s príslušenstvom začala plynúť dňa 31.5.2007 a uplynula dňa 31.5.2010, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 12.3.2012, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Právo žalobcu na zaplatenie tejto sumy sa premlčalo vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Vzhľadom k tomu, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 138,08 eura s príslušenstvom titulom spotrebiteľského úveru je premlčaný, súd bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva žalobcu a žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaná svoj dlh uznala dňa 23.4.2010, súd konštatuje, že toto uznanie dlhu sa týka nepovoleného prečerpania na bežnom Ú. Č.. XXXXXXXXXX, teda sa týka inej veci.

Podľa ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, resp. jej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej ich náhradu nepriznal.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.