Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/33/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému N. Q., nar. XX.XX.XXXX v M. K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 18.12.2014 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného N. Q. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 18.12.2014 podľa s poukazom na , zamietol návrh odsúdeného N. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: zo dňa 17.12.2009 pre prečin krádeže podľa a iné, v trvaní 36 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený N. Q.. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 24.6.2014 priznaný starobný dôchodok a tak má pravidelný mesačný príjem na to, aby v prípade podmienečného prepustenia mal z čoho žiť a nie je odkázaný páchať trestnú činnosť. Zároveň má záujem nájsť si popri dôchodku i prácu. Má záujem o svoju rodinu, i rodina o neho, deti ho pravidelne navštevujú vo výkone trestu. Zodpovednosť za rodinu mu dáva predpoklady, že nebude páchať trestnú činnosť. Následne poukázal na to, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: bol zrušený výrok o treste, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: . Následne však Okresný súd Piešťany v konaní pod sp. zn.: znovu zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: . Teda druhýkrát ho potrestal za ten istý skutok. Tým boli porušené jeho ľudské práva podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, protokol č. 7, článok 4, odsek 1. Preto na záver požiadal, aby jeho sťažnosti bolo vyhovené.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 18.12.2014 podľa s poukazom na , zamietol návrh odsúdeného N. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: zo dňa

17.12.2009 pre prečin krádeže podľa a iné, v trvaní 36 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený začal trest vykonávať dňom 14.07.2013 a jeho koniec je určený na 14.07.2016. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni. Rešpektuje pokyny príslušníkov ZVJS, jeho správanie je v súlade s ústavným poriadkom. Disciplinárne odmenený bol dosiaľ 6 krát. Disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený si plní svoje povinnosti a stanovené ciele a úlohy programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. V minulosti bol 26 krát súdne trestaný v priebehu rokov 1969 až 2014, vrátane aktuálneho odsúdenia, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho podmienečné prepustenie odporúča.

Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej sa vyžaduje preukázanie polepšenia počas výkonu trestu a dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom na hodnotenie ústavu z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený bol v čase rozhodovania o jeho žiadosti 23 krát súdne trestaný. Hoci sa vo viacerých prípadoch na neho hľadí ako na netrestaného, i zahladené odsúdenia poskytujú obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní. Žiadny z opakovane uložených trestov u odsúdeného neviedol k náprave. V minulosti už bol podmienečne prepustený, avšak následne opakovane páchal trestnú činnosť. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa príliš vysoké. U odsúdeného preto nebolo preukázané polepšenie a neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenie totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený sa síce správa v súlade s ústavným poriadkom a získal i niekoľko odmien, no je osobou dosiaľ 24 krát súdne trestanou. Ani opakované ukladanie podmienečných či nepodmienečných trestov u odsúdeného neviedlo k náprave. V minulosti už bol dvakrát podmienečne prepustený, avšak ani toto poskytnutie možnosti, aby spoločnosti preukázal polepšenie, neviedlo k žiadanému cieľu, pretože opakovane zrecidivoval a dopustil sa novej trestnej činnosti. Možno skonštatovať, že odsúdený je recidivistom, ani predchádzajúce početné pobyty vo výkone trestu odňatia slobody na neho nemali prevýchovný vplyv. Vo vzťahu k materiálnym podmienkam potrebným na podmienečné prepustenie možno skonštatovať, že odsúdený ich neplní. Doterajším výkonom trestu odňatia slobody síce preukazuje polepšenie, avšak nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Riziko recidívy je u odsúdeného vysoké. Pri rozhodovaní o jeho žiadosti bolo tiež správne prihliadnuté i na už zahladené odsúdenia, pretože i tie dávajú komplexný obraz o osobnosti odsúdeného, jeho spôsobe života a môžu poslúžiť ako podklad pri úvahách o jeho schopnosti viesť v budúcnosti riadny život. Samotné skutočnosti, že odsúdený získal viacero odmien, udržiava kontakt s rodinou a že získal nárok na starobný dôchodok, ešte samé osebe nemôžu slúžiť ako výlučný podklad na rozhodnutie o podmienečnom prepustení. Uvedené skutočnosti musia byť konfrontované s doterajšími poznatkami o

živote a kriminálnej narušenosti (či minulosti) odsúdeného a následne potom musia byť takto komplexne posúdené.

Ak obžalovaný namietal, že mu dvomi rôznymi rozhodnutiami bol pri ukladaní súhrnného trestu zrušený jeden a ten istý výrok o treste (pôvodne uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom spod sp. zn.: ) tak krajský súd zistil, že toto tvrdenie sa zakladá na pravde. Avšak zároveň nebolo zistené, že by to malo dopad na zákonnosť trestu, ktorý si aktuálne vykonáva a ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: zo dňa 17.12.2009. V tomto prípade totiž súd správne ukladal súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom spod sp. zn.: . V každom prípade možno skonštatovať, že rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp. zn.: , ktorým bol duplicitne zrušený výrok o treste uloženom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom spod sp. zn.: , nebolo zatiaľ v predpísanom (mimoriadnom) opravnom konaní zrušené. Podľa názoru krajského súdu, aj ak by bol niektorý z minulých trestov do nových trestov dvakrát nesprávne zarátaný pri ukladaní súhrnného trestu, nemohlo by to mať vplyv na porušenie práv odsúdeného tak, ako to v sťažnosti namietal.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom náležite a fundovane zdôvodnil.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.