Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49C/32/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO 00 151 866, proti žalovanému: T. A., N.. XX. XX. XXXX, C. A. Ž., o zaplatenie 39,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 39,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 28. 04. 2022 sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39 EUR od 18. 06. 2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2021 mali byť odboru právnych služieb sekcie legislatívy a právnych služieb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči žalovanému. Žalovanému mala byť dňa 19.05.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX, vo výške 39,00 Eur, splatná do 18.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Domov SZSU Trenčianske Teplice za obdobie od 08.05.2020 do 12.05.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Následne žalobca mal zaslať žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 39,00 Eur zo dňa 14.01.2022, ktorou mal vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od jej doručenia. Uvedenú doporučenú listovú zásielku žalovaný nemal prevziať z dôvodu, že adresát je neznámy. Nakoľko žalovaný nemal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, mal sa dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň mala vzniknúť povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením , a , v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 39,00 Eur od 19.06.2020 do zaplatenia. Ustanovenie o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má umožňovať obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia znášať

náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, má byť podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Faktúra má predstavovať plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastával názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Uvádzal, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Poukazoval na o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý má ukladať žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.

3. Dňa 04. 05. 2022 bol v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. -15, ktorým súd návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovel.

4. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením sp. zn. -30 zo dňa 04. 10. 2022 zrušil.

5. Žaloba bola žalovanému doručená postupom podľa ustanovenia (uvedené vyplýva z informácií na č. l. 33, 34 spisu).

6. Podľa ust. (ďalej len „“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur.

8. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spor s hodnotou do 2.000,- EUR (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 13. 12. 2022, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24. 11. 2022.

Súd v tomto spore zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Žalovanému bola nariadená izolácia v karanténnom zariadení Domov SZSU C. C., a to v období od 08. 05. 2020 do 12. 05. 2020, počas ktorej mu bola poskytovaná strava.

10. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vystavilo žalovanému dňa 19. 05. 2020 faktúru, splatná dňa 18. 06. 2020, ktorou bola žalovanému fakturovaná strava počas karantény v sume 39 eur.

Súd predmetnú právnu vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

11. Podľa ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 17. 05. 2020 (ďalej označený aj ako „zákon o ochrane verejného zdravia“), na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia.

12. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. n) zákona o ochrane verejného zdravia, na účely tohto zákona karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

13. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia, orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,.

14. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane verejného zdravia, ministerstvo nariaďuje opatrenia podľa § 12 ods. 7; počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ďalej len "krízová situácia") pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

15. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných opatrení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.

16. Podľa ustanovenia § 48 ods. 4 písm. n) zákona o ochrane verejného zdravia, Úrad verejného zdravotníctva alebo Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. f).

17. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) zákon o ochrane verejného zdravia, fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

18. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia, a to aj v jeho v súčasnosti platnom znení, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

19. V zmysle ustanovenia (ďalej označený ako „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Súd uvádza, že v čase nariadenej karantény pre žalovaného na území Slovenskej republiky bola vyhlásená mimoriadna situácia, z dôvodu ktorej Úrad verejného zdravotníctva SR v zmysle ustanovenia a opatrením č. OPL3353/2020 zo dňa 29. 04. 2020 všetkým osobám, ktoré od 01. 05. 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky nariadil izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariadila domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Úrad verejného zdravotníctva bol oprávnený vydať takéto opatrenie a nariadiť karanténu v zmysle , kde fyzické osoby s poukazom na ustanovenie boli povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam aj karanténnym opatreniam, kde s poukazom na ustanovenie všetky náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

22. V súdenej veci bol žalovaný povinný v zmysle citovaných ustanovení zákona o ochrane zdravia podriadiť sa nariadenej karanténe v zariadení, ktorú karanténu v určenom karanténnom zariadení žalovaný aj absolvoval, a to v období 08. 05. 2020 až 12. 05. 2020 (táto skutočnosť v konaní nebola spornou). V konaní nebolo sporné, že v uvedenom období bola žalovanému zabezpečená strava zo strany žalobcu.

23. Súd v ďalšom poukazuje na to, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 12. 2021, č. -136 bolo rozhodnuté, že ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na základe ktorých bola nariadená aj karanténa pre žalovanú (t.j. ustanovenia , , ako aj časť ustanovenia , , ) nie sú v súlade s . Súd poukazuje na bod 196. odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR č. -136, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že vzhľadom na to, že ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré Ústavný súd identifikoval ako nesúladné s a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, strácajú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov, derogácia so sebou nesie právne účinky ex nunc (teda nie spätne, retroaktívne). Preto ani nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení majúcich základ v derogovaných ustanoveniach a uplatnených voči ich adresátom v období, keď sa na tieto ustanovenia vzťahovala prezumpcia ich súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily.

24. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu je potrebné poukázať aj na to, že predmetom návrhu verejnej ochrankyne práv na začatie konania pred Ústavným súdom bol aj nesúlad ustanovenia týkajúci sa nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených zákonom fyzickým osobám, ktoré sú povinné plniť povinnosti, kedy v zmysle tohto ustanovenia je povinný uhrádzať náklady ten, kto je povinný povinnosti podľa zákona o ochrane zdravia plniť. V tejto časti však Ústavný súd SR návrhu na vyslovenie nesúladu nevyhovel, to znamená, že ustanovenie zostalo v platnosti. Možno konštatovať, že nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval nesúlad niektorých ustanovení zákona o ochrane zdravia s SR nemá podľa Ústavného súdu SR spätné účinky na právne vzťahy, ktoré nastali, a povinnosti, ktoré boli uložené žalovanému pred zverejnením nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov, pričom zároveň zostalo v platnosti ustanovenie zákona o ochrane zdravia o povinnosti hradiť náklady v súvislosti s nariadenými povinnosťami podľa zákona o ochrane zdravia tými, ktorí sú povinní povinnosti plniť. Na základe uvedeného teda tá skutočnosť, že niektoré ustanovenia zákona o ochrane zdravia stratili účinnosť nemá dopad na povinnosť žalovaného refundovať žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so zabezpečením stravy pre žalovaného v čase karanténnych opatrení. Súd pre úplnosť uvádza, že podstatnou pre rozhodnutie súdu o predmetnej veci bola aj argumentácia žalobcu, s ktorou sa stotožňuje, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, keby nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a keďže žalobca žalovanému stravu zabezpečil, je dôvodné od neho požadovať náhradu nákladov na zabezpečenie stavy počas obdobia od 08. 05. 2020 do 12. 05. 2020, ako aj to, že žalobca od žalovaného nežiadal refundáciu nákladov na zabezpečenie ubytovania v karanténnom zariadení.

25. Žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 19. 05. 2020, so splatnosťou dňa 18. 06. 2020 pre žalovaného, na základe ktorej boli žalovanému fakturované náklady na stravu počas nariadenej karantény za obdobie od 08. 05. 2020 do 12. 05. 2020, pričom výška nákladov uplatnená zo strany žalobcu je podľa názoru súdu primeraná a predstavuje 7,80 eur za stravu na deň (39 eur :5). Súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil povinnosť žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 39,- eur. Súd nemal preukázané, že žalovaný obdržal faktúru vystavenú žalobcom dňa 19. 05. 2020 hneď po tom, ako bola vystavená, nemohol sa teda ani dostať do omeškania s plnením dlhu odo dňa 19. 06. 2020, keďže v tom čase nebol o výške svojho dlhu informovaný. Žalobca v ďalšom neprodukoval takú výzvu, pri ktorej by bolo preukázané, že by ju do dispozície žalovaného doručil. Takú skutočnosť žalobca nepreukázal ani pri výzve zo dňa 19. 10. 2020 (na č. l. 4 rub spisu) a ani pri výzve zo dňa 14. 01. 2022 (na č. l. 6 rub spisu, pri ktorej sám žalobca uvádza, že sa mu vrátila obálka). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno bolo pritom na strane žalobcu, keďže žiadal priznať úrok z omeškania od ním uvádzaného dňa, pričom súdu nebolo preukázané, že by sa žalovaný dozvedel o uplatnenom dlhu. Keďže nebolo preukázané, že sa žalovaný dozvedel o vzniku jeho dlhu z titulu stravného, nemohol sa ani dostať s plnením tohto dlhu do omeškania. Podľa názoru súdu samotná vedomosť žalovaného o vzniku jeho dlhu z titulu stravného bola v tomto prípade podstatná aj z toho dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebiehalo konanie pod sp. zn. 4/2021, ktoré mohlo ovplyvniť samotnú dôvodnosť (existenciu) dlhu žalovaného voči žalobcovi. Žaloba bola preto výrokom II. tohto rozsudku vo zvyšnej časti (teda v časti uplatneného úroku z omeškania) zamietnutá.

26. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Žalobca bol v predmetnom spore úspešný (úspešný vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý bol vyčíslený), avšak nárok na náhradu trov si neuplatnil, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).