Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. S. U. XXX/XX, F., občan SR, právne zastúpený JUDr. Iva Pavlíková, advokát so sídlom Ul. J. Milca 11, Žilina, proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 20.9.2013 je neplatné a náhrady mzdy od septembra 2013 do právoplatného skončenia sporu v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2013 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené listinou odporcu zo dňa 20.9.2013 je neplatné a odporca je povinný zaplatiť náhradu mzdy od septembra 2013 do právoplatného skončenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 22.9.2013 bolo jej doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle a odôvodnené tým, že bol zistený pokladničný rozdiel vo výške 16.560 eur a tento rozdiel vznikol na základe bezodkladného neodvedenia hotovosti do trezoru vo výške 21.500 eur ihneď po zaúčtovaní. Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľka považuje za neplatné, nie je si vedomá žiadnej sprenevery alebo pochybenia z jej strany a predmetná vec s ňou nebola vôbec prerokovaná pred zamestnávateľom, nemala žiadnu možnosť preukázať, že táto škoda vznikla úplne alebo sčasti bez jej zavinenia.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 5.11.2013 (čl. 8) žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 20.9.2013 (doručený navrhovateľke dňa 22.9.2013) vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru nie je zistenie pokladničného rozdielu vo výške 16.560 eur (schodok na zverených hodnotách) a teda škody samotnej, ktorá odporcovi vznikla, ale týmto dôvodom je predovšetkým porušenie pokynu č. 70/2004 „Klientske pokladničné operácie“ navrhovateľkou, ktoré malo za následok vznik schodku na zverených hodnotách. Išlo o porušenie interného predpisu odporcu upravujúceho nakladanie s hotovosťou takým závažným spôsobom, že odporca berúc do úvahy možné negatívne dôsledky porušenia vrátane vzniknutého schodku na zverených hodnotách stratil dôveru v navrhovateľku ako pokladníčku, medzi ktorej pracovné povinnosti patrí práca s hotovosťou klientov odporcu. Porušenie citovaného pokynu č. 70/2004 spočívalo v tom, že dňa 9.8.2013 bol o 15.55 hod. zaúčtovaný odvod hotovosti z klientskej pokladne navrhovateľky vo výške 21.500 eur a to do trezoru v jej kompetencii. Kamerovým

záznamom č. 11 bolo zistené, že navrhovateľka opomenula svoju základnú povinnosť pokladníčky a to povinnosť fyzického odnesenia zaúčtovaného odvodu v hotovosti do trezoru bezodkladne, ale navrhovateľka sa preukázateľne zdržala v trezore až na konci dňa po skončení prevádzkových hodín. Na základe vykonaného interného šetrenia vzniku okolnosti predmetného schodku a výsledku šetrenia, ktorého jedným zo záverov bolo zistenie vyššie uvedeného závažného porušenia interného predpisu navrhovateľkou odporca skončil pracovný pomer okamžite. Vzniknutú škodu si odporca u navrhovateľky uplatňuje v súlade s Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 23.6.2011 samostatne a nezávisle na skončení pracovného pomeru. Prípadné preukázanie skutočnosti, že schodok na zverených hodnotách vznikol celkom alebo sčasti bez zavinenia navrhovateľky, nemôže mať vplyv na existenciu či trvanie jej pracovného pomeru u odporcu, nakoľko z listu odporcu zo dňa 20.9.2013, ktorým navrhovateľke oznámil okamžité zrušenie pracovného pomeru jednoznačne vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vznik schodku samotného, ale skutočnosť porušenia interných predpisov odporcu, ktoré odporca kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou ako pokladníčkou bankovej pobočky, na základe čoho odporca prijal výnimočné rozhodnutie s menovanou skončiť pracovný pomer, a to okamžite.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Okamžité skončenie pracovného pomeru jej bolo doručené dňa 24.9.2013 v kancelárii regionálnej riaditeľky. K pracovnému postupu s hotovosťou dňa 9.8.2013 uviedla, že s riaditeľom pobočky boli prepočítať pred 16. hodinou hlavný trezor a následne sa vrátila na svoje klientske pracovisko a vybavovala klientov. Jeden klient priniesol takú hotovosť, že tam boli 20 eurovky, 10 a 5 eurovky a aby ich nemala veľa na svojej klientskej pokladni, tak urobila odvodom na hlavnú pokladňu a zaúčtovaná bola suma 21.500 eur a peniaze zobrala a uložila do spodnej zásuvky v klientskom trezore v časovo obmedzený na 10 minút a oslovila v ten deň asi troch pracovníkov, ktorých mená si už nepamätá a každý jej povedal, že teraz nemôžu. Uviedla, že po zaúčtovaní do hlavného trezoru táto hotovosť musela byť prepočítaná a verifikovaná aj iným pracovníkom a následne až pred 17,00 hodinou prišla kolegyňa (meno uviesť nevie) a prerátavali hlavnú pokladňu klientsku a následne aj trezor, v ktorom bola uložená hotovosť 21.500 eur s tým, že verifikovala zúčtovaný odvod hotovosti z klientskej pokladne a následne túto hotovosť odniesla aj s iným pracovníkom do hlavného trezoru, kde sa už tieto finančné hotovosti zaúčtované v klientskej pokladni neprerátavali. Dňa 15.8.2013 osobne prerátavala klientsku pokladňu a zistila, že táto klientska pokladňa jej nesedí a zistila rozdiel 16.560 eur a túto skutočnosť ohlásila riaditeľovi pobočky. Kontrolou hlavného trezoru, klientskej pokladne a jednotlivých dokladov nezistili nič, avšak chýbala hotovosť. Z hlavnej pokladne vyberala finančnú hotovosť do svojej klientskej pokladne sama, keďže mala jedny kľúče a s klientskou pokladňou, ktorú mala pridelenú mohla disponovať výlučne sama, nemohol disponovať nikto iný. Počas jej neprítomnosti v jej klientskej pokladni nevykonával prácu iný pracovník, zastupoval vždy vedľa a každý mal pridelené heslo do svojej klientskej pokladne. Po zistení tohto rozdielu kontrolovali sa kamerové systémy a následne od 15.8.2013 čerpala dovolenku. Pracovala na pozícii osobného bankára so zaradením do hlavnej pokladne, čo znamená oprávnenie na prijímanie hotovosti do hlavnej pokladne a do hlavnej pokladne aj tieto prostriedky po prijatí zaúčtovala. Za obdobie od roku 2008 mala jedno porušenie pracovnej disciplíny, kedy s kolegyňou zrušili a vyplatili vkladnú knižku na žiadosť klienta. S pokynmi vydávanými zamestnávateľom sa oboznamovali cez aplikáciu v počítači a tento následne aplikovali. Uviedla, že nepopiera, že schodok na zverených hodnotách 16.560 eur nie je závažná vec, ktorá má dohru aj v trestnom konaní, avšak nie je tu predpoklad, že bola odsúdená na trestný čin, ale je tu predpoklad, že závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. S poukazom na porušenie pokynu 70/2004 bod 4.2.3 je zrejmé, že k takémuto porušeniu z jej strany nedošlo, nakoľko jej povinnosťou v zmysle tohto ustanovenia bolo nemať hotovosť uloženú na zemi a mala k nej prístup s tým, že vo svojom kóde bola zaúčtovaná a neporušila svoje pracovné povinnosti. Hotovosť odviedla bezodkladne s tým, že táto hotovosť jej dňa 9.8. sedela a až následne 15.8. pri prerátavaní zistila po prevzatí hotovosti z hlavného trezoru, že hotovosť jej nesedí a medzitým uplynulo už niekoľko dní. Namietala tiež, že doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru podpisovala až po týždni ako sa udalosť, ktorá jej bola vytýkaná stala 9.8.2013 a potvrdila osobné prevzatie listu až 24.9.2013 kedy bola prizvaná večer mimo pracovnej doby o šiestej a mala potvrdiť len doručenie, ale následne zistila, že v obsahu listiny je, že i vyššie uvedený dlh uznáva a potvrdzuje. Jej pracovná doba bola do 17.15

hod., doručenie tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru prevzala dňa 24.9.2013 v priestoroch banky tj. na jej pracovisku o 17.45 hod a v tom čase už bola práceneschopná.

Odporca zotrval na svojom vyjadrení uviedol, že pracovný pomer bol skončený platne. Boli splnené všetky podmienky pre platnosť okamžitého skončenia, bolo vyhotovené písomne, bolo doručené a skutkovo sú v ňom uvedené dôvody tak, že nie je ich možné zameniť za iné skutky, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu a bolo urobené v zákonom stanovenej lehote. Vyjadrenia navrhovateľky považujú za účelové, keďže v danom období 9.8. o 15.55 hod. vykonala odvod z klientskej pokladne do hlavného trezoru, teda, do hlavnej pokladne, pričom odvod fyzicky odniesla až po ukončení prevádzkových hodín o 17. hodine, hoci neboli na to žiadne dôvody, jednoducho, neboli žiadne operácie, a teda náročné finančné operácie ani ich počet neodôvodňoval takýto postup navrhovateľky. Poukázal na skutočnosť, že počet finančných operácií v danom dni aj v inkriminovanom období od 15.50 hod. do 17.00 hod. boli vykonané 4 pokladničné operácie, ktorých sumy sa pohybovali rádovo vlastne v nižších čiastkach, čo znamená, že vlastne fyzicky otvoriť pokladňu a spracovať tieto operácie netrvalo dlho. Porušenie povinnosti navrhovateľky považujú v tom, že odúčtovaný odvod fyzicky do pokladne nedoviedla. U odporcu nie je zriadená zamestnanecká rada a v deň, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľke doručené, vec s ňou bola prejednávaná a zároveň vzniknutý schodok a jeho výšku uznala. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že s ňou okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované, nakoľko sama vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 27.1.2014, že pracovala celý deň do 17.30 hod. a riaditeľ pobočky prišiel za ňou a povedal, aby išla hore k regionálnej riaditeľke na prerokovanie tejto situácie a preto tvrdenie navrhovateľky považuje za účelové. V daný deň pracovala do 17.30 hod., pričom pracovná doba pre zamestnancov pobočky je ešte aj pol hodinu po skončení prevádzkových hodín a začiatok pracovnej neschopnosti u navrhovateľky je datovaný až 25.9.2013. Svedkyne nedisponovali žiadnou klientskou pokladňou navrhovateľky, nakoľko k tejto mala prístup a kľúčové heslo iba samotná navrhovateľka. Porušením pracovnej disciplíny dňa 9.8.2013 je tá skutočnosť, že nebol dodržaný pokyn č. 70/2004 zverenej hotovosti, kedy má prístup iba zamestnanec, ktorý má hotovosť naúčtovanú na svojom kóde pokladníka a pokiaľ bol urobený účtovný odvod z klientskej pokladne na hlavnú pokladňu, urobením tohto účtovného odvodu sa automaticky tieto peniaze mali odviesť do hlavného trezora, pretože už neboli naúčtované na kóde pokladníka na klientskej pokladni, ale boli naúčtované na kóde pokladníka hlavnej pokladne. Je zo svedeckých výpovedí nesporné, že tento fyzický odvod sa robil okamžite po zúčtovaní a nebol dôvod, aby tieto peniaze ostávali na klientskej pokladni a takisto vždy, keď niekto prišiel s tým, že potrebuje sprievod do hlavnej pokladne, vždy bol pracovník, s ktorým do hlavnej pokladne sa odvod urobil. Zamestnanci majú podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a je na každého zodpovednosti robiť všetko pre to, aby sa minimalizovala akákoľvek šanca stratu finančnej hotovosti v pokladni. Teda, zo strany navrhovateľky došlo k porušeniu tohto predpisu, a preto odporca bol oprávnený s ňou okamžite skončiť pracovný pomer.

V priebehu konania navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala návrh na prerušenie konania do skončenia trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-155/3-VYS-ZA-2014 a súd návrh zamietol; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2014. Je nesporné, že bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie proti navrhovateľke z prečinu sprenevery tým, že mala spôsobiť škodu v celkovej výške 16.520 eur, pričom v trestnom konaní je podmienkou rozhodnutia o uznaní viny preukázanie spáchania skutku, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu a vydanie rozhodnutia v trestnom konaní nie je možné viazať a podmieňovať rozhodnutím v danej prejednávanej veci otázky (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané navrhovateľke pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle .

Z obsahu listiny odporcu „Okamžitého skončenia pracovného pomeru“ zo dňa 20.9.2013 adresované navrhovateľke (č.l. 66) súd zistil, že zamestnávateľ oznamuje, že dňa 15.8.2013 na základe jej podnetu bol zistený pokladničný rozdiel a následným šetrením zamestnávateľom boli zistenia, že dňa 9.8.2013 bol zaúčtovaný odvod v hotovosti z klientskej pokladne navrhovateľky vo výške 21.500 eur do trezoru navrhovateľky a z kamerového záznamu bolo zistené, že tento odvod bezodkladne po zaúčtovaní navrhovateľka fyzicky neodniesla do trezoru napriek tomu, že to ukladá pokyn č. 70/2004 Klientske pokladničné operácie, v trezore bola až na konci dňa po skončení prevádzkových hodín a uvedená hotovosť bola uložená počas prevádzkových hodín v pokladni s časovou zámkou; kód od časovej pokladne je známy výlučne jej. Podľa pokynu č. 70/2004 Klientske pokladničné operácie bod 4.2.3 k

zverenej hotovosti má prístup iba zamestnanec, ktorý má hotovosť naúčtovanú na klientskom kóde pokladníka. Týmto konaním porušila pracovné povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedeného pokynu spôsobom, ktorý zamestnávateľ kvalifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorého zamestnávateľovi vznikla materiálna škoda vo výške 16.560 eur a zamestnávateľ prijal rozhodnutie a okamžite skončil pracovný pomer v súlade s . Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala navrhovateľka osobne dňa 24.9.2013.

Medzi účastníkmi je nesporný pracovnoprávny vzťah na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2008 v znení zmien dojednaných pracovných podmienok naposledy dňa 23.6.2011 v časti týkajúcej sa druhu vykonanej práce osobný bankár; stručná charakteristika druhu vykonávanej práce sa nachádza v Katalógu prác alebo opise práce, ktorý vyplýva z organizačného poriadku banky.

V konaní medzi účastníkmi nie je sporný ani výpis pokladničných operácii z pokladničného denníka priradený navrhovateľke v jej klientskej pokladni dňa 9.8.2013 z ktorých vyplýva časový prehľad ich realizácie a zaúčtovaný odvod hotovosti 21.500 eur o 15.55 hod. z klientskej pokladne (čl. 80) a zaúčtovanie sumy 21.500 eur o 15.55 hod do hlavnej pokladne (čl. 81).

Svedok I. (riaditeľ pobočky odporcu) k skutočnosti uviedol, že navrhovateľka bola jeho podriadenou a pracovala ako hlavný pokladník. Klientska pokladňa sa používala priamo pri styku s klientom a hlavná pokladňa bola výlučne ako hotovostná pokladňa v trezore banky. Dňa 15.8.2013 mu navrhovateľka oznámila, že má schodok a vykonali bežné opatrenia na zistenie nesúladu, kontrolu jednotlivých dokladov, záznamov a kontrolu vykonávali spolu aj s navrhovateľkou. Uviedol, že pri uzatváraní klientskej pokladne a odovzdanie hotovosti do hlavnej pokladne bol medzi jednotlivými pokladňami s poistným limitom na prevádzke obvyklým. Ak hotovosť klientskej pokladne na prevádzke presahoval limit 150 tisíc, bolo nevyhnutné odviesť hotovosť do trezora hlavnej pokladne a to účtovný prevod medzi klientskou pokladňou a hlavnou pokladňou a rovnako aj fyzicky za prítomnosti dvoch ľudí, spravidla pokladníka, ktorý odvádza a ďalšej osoby. Dňa 15.8.2013 navrhovateľka postupovala štandardne, avšak takýto postup nebol dodržaný dňa 9.8.2013, keď urobila niekoľko účtovných odvodov z klientskej pokladne rovno do hlavnej pokladne, ale hotovosť fyzicky neodniesla. Bolo to zaznamenané na kamerovom systéme a bol tam dostatočný priestor a čas, rovnako boli k dispozícii pracovníci, ktorých okamžite po účtovnom prevode navrhovateľka mohla požiadať o odnesenie hotovosti do trezora. Bežným postupom pri vykonaní účtovného odvodu a jeho následného fyzického odvodu do hlavného trezoru je, aby kontaktoval pracovníka, ktorý má zverenú v tom čase druhú sadu kľúčov a nestáva sa ak pracovník má v tom čase klienta a požiada klienta o chvíľočku trpezlivosti, aby túto činnosť nevykonal, nakoľko tento úkon trvá menej ako päť minút. Za normálnych okolností navrhovateľky vždy bezprostredne po účtovnom prevode odvádzala hotovosť do trezoru.

Svedkyňa W. vo svojej výpovedí udávala, že pracovala u odporcu v pozícii osobný bankár, mala na starosti klientsku pokladňu. Do hlavného trezoru odvody preberala hlavná pokladníčka, kedy si prepočítala svoju hotovosť a následne s pokladníčkou, boli to minimálne dve osoby, ale ona nikdy nemala prístup ako hlavný pokladník a ani kľúče od trezoru. Navrhovateľka ju nepožiadala o zastupovanie v pokladni a ak bol druhý pokladník, vždy sedel vo svojej pokladni, pričom nestriedali si pokladne. Boli určité limity pri odvádzaní finančnej hotovosti z klientskej pokladne do hlavnej pokladne a podľa toho sa robil odvod do hlavnej pokladne. Po odvode klientskej hotovosti do hlavnej pokladne sa hotovosť z klientskej pokladne neprepočítavala, keďže peniaze už prepočítaval pracovník jeho klientskej pokladne a išlo len o to, že sa tieto zniesli do trezoru. Limit bol len na obnos peňazí, a pokiaľ sa vykonal účtovný odvod z klientskej pokladne na hlavnú pokladňu, hneď sa mal vykonať aj fyzický odvod hotovosti.

Z obsahu predloženej listiny Pokyn odporcu č. 70/2004 účinný od 1.5.2013 (čl. 23 a nasl.) vyplýva, že je určený zamestnancom odporcu okrem iných i tým, ktorí sú poverení vykonávaním klientskych pokladničných operácií a stanovuje pracovný postup pri vykonávaní klientskych pokladničných operácií. Zásady vykonávania pokladničných operácií upravujú v časti 4.1. povinnosti zamestnancov pri vykonávaní pokladničných operácií okrem iných povinnosť dbať na čo najvyššiu bezpečnosť pri manipulácii s hotovosťou a inými hodnotami a dodržiavať všetky opatrenia a pravidlá na ochranu majetku (bod 4.1.4.), zodpovednosť za včasnosť a správnosť natypovania pokladničných dokladov do FE (bod

4.1.13) a v časti 4.2. uloženie a prenos hotovosti tak, že k zverenej hotovosti má prístup iba zamestnanec, ktorý má hotovosť naúčtovanú na svojom kóde pokladníka, pričom táto hotovosť nesmie byť voľne uložená, napr. na zemi, v skrini (bode 4.2.3).

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Hmotnoprávnou podmienkou platného okamžitého skončenia pracovného pomeru okrem platného prejavu vôle smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru je aj doručenie písomného prejavu druhému účastníkovi. Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom listom zo dňa 20.9.2013 navrhovateľka osobne prevzala dňa 24.9.2013 a návrh o určenie neplatnosti podala na súd dňa 11.10.2013, a teda zákonom stanovená lehota bola zachovaná.

Skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia je viazané na skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať zo zástupcami zamestnancov, inak je neplatné. U odporcu nepôsobia zástupcovia zamestnancov, preto nemožno vyžadovať a ani vykonať prerokovanie skončenia pracovného pomeru s takýmito neexistujúcimi zástupcami zamestnancov a súd je toho názoru, že v danej veci na takúto objektívne nemožnú podmienku preto neprihliada a zamestnávateľ môže konať samostatne a takéto konanie nevedie k neplatnosti právneho úkonu. Ďalej súd konštatuje, že pri žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa (priamo v tomto ustanovení sa pripúšťa žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ide teda o tzv. žalobu svojho druhu v zákone výslovne upravenú), a preto navrhovateľka nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okrem obligatórnej písomnej formy a dôvodu, ktorý je taxatívne vymedzený v ustanovení <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=120920-120936> , musí byť okamžité skončenie pracovného pomeru doručené. Účinky zrušovacieho prejavu urobené v súlade so nastávajú zo zákona tým dňom, kedy písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi doručený. Z formulácie ustanovenia Zákonníka <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=120657-120662> práce vyplýva, že písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk a tieto doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Zákonodarca v prípade písomností zamestnávateľa uprednostňuje priame doručovanie pred doručovaním sprostredkovaným poštou. Ide o kogentné ustanovenie . V danom prípade navrhovateľka (zamestnanec) listinu prevzala osobne a riadne dňa 24.9.2013 na pracovisku, čo potvrdila svojim podpisom a jej následnú argumentáciu v priebehu konania o prevzatí listiny po pracovnej dobe a v čase pracovnej neschopnosti súd považoval súd za právne bezvýznamnú. Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť bola splnená len čo zamestnanec písomnosť prevzal dňa 24.9.2013 a z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú predložila samotná navrhovateľka je nepochybné, že jej pracovná neschopnosť ošetrujúcim lekárom bola vystavená dňa 25.9.2013 a od uvedeného dňa bola neschopná práce (čl. 93).

Podľa a , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Súd skúmal, či jednostranný právny úkon zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru podľa dané listom zo dňa 20.9.2013 je platný, skúmal, či došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a kedy tento dôvod vznikol a z akého dôvodu bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa na okamžité skončenie pracovného pomeru a vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.

Čo sa týka formálnych náležitostí tohto právneho úkonu, tieto súd posudzoval v zmysle a konštatuje, že všetky formálno-právne náležitosti tohto právneho úkonu sú riadne splnené, právny úkon bol urobený písomne, skutkovo v ňom je vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a taktiež i v ustanovenej lehote v dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel (15.8.2013) v zmysle bol navrhovateľke doručený dňa 24.9.2013; o jeho doručení v stanovenej lehote neboli zo strany súdu ani pochybnosti.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočné, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu a zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru ( ) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanovení , ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom zamestnávateľa. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenia pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru ( a časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Skúmanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v predmetnej listine odporca skutkovo vymedzil tým, že dňa 15.8.2013 na základe podnetu samotnej navrhovateľky bol zistený pokladničný rozdiel a následným šetrením boli zistenia, že dňa 9.8.2013 zaúčtovala odvod v hotovosti z klientskej pokladne vo výške 21.500 eur do trezoru a tento odvod 21500 eur bezodkladne po zaúčtovaní fyzicky neodniesla do trezoru, napriek tomu, že to ukladá pokyn zamestnávateľa a uvedená hotovosť bola uložená počas prevádzkových hodín v pokladni s časovou zámkou a kód od časovej pokladne bol známy výlučne navrhovateľke. Sama navrhovateľka vo svojom vyjadrení ku vytýkaného porušeniu pracovnej disciplíny a postupu stanovenému pokynom zamestnávateľa (č. 70/2004) uviedla, že aby nemala veľa na svojej klientskej pokladni, tak urobila odvodom na hlavnú pokladňu zaúčtovanú sumu 21.500 eur a peniaze uložila do klientskeho trezoru s časovým obmedzením na 10 minút a oslovila v ten deň asi troch pracovníkov, ktorých mená si už nepamätá a každý jej povedal, že teraz nemôže. Dňa 15.8.2013 osobne prerátavala klientsku pokladňu a zistila, že táto klientska pokladňa jej nesedí a zistila rozdiel 16.560 eur a túto skutočnosť ohlásila riaditeľovi pobočky. Obvyklý postup zamestnanca pri pokladničnej operácii tj. odvod bezodkladne po zaúčtovaní ( účtovný odvod z klientskej pokladne na hlavnú pokladňu, hneď sa mal vykonať aj

fyzický odvod hotovosti) potvrdili i vypočutí svedkovia. V danom prípade u navrhovateľky nejde o novoprijatého zamestnanca, navrhovateľka dlhšiu dobu bola zaradená na funkciu osobného bankára a pri vykonávaní pokladničných operácií a pri manipulácii s hotovosťou sa vyžaduje vo vyššej miere dodržiavanie opatrení na ochranu majetku ako pri vykonávaní iných pracovných činností. Navrhovateľka z hľadiska výkonu svojej funkcie mala vedomosť o interných pokynoch a postupov pri vykonávaní klientskych pokladničných operácií s vopred stanoveným pracovným postupom. Obranu navrhovateľky, že po zaúčtovaní odvodu oslovila asi troch pracovníkov (ich mená si už nepamätala) a každý jej povedal, že teraz nemôže vyhodnotil súd ako účelovú a absolútne nereálnu stanoveným postupom, keď zo skutkových zistení (výsluch svedkov) vyplynulo, že pokiaľ sa vykonal účtovný odvod z klientskej pokladne na hlavnú pokladňu, hneď sa mal vykonať aj fyzický odvod hotovosti a tento úkon trvá menej ako päť minút. Špecifickou črtou práce navrhovateľky poverenej vykonávaním klientskych pokladničných operácií bola práca s hotovosťou, kedy z hľadiska hotovostnej likvidity má zamestnávateľ právo si stanoviť takú štruktúru hotovosti ako i pokladne s časovou zámkou, ktoré zodpovedajú bezpečnostným opatreniam stanovených v platných pokynoch zamestnávateľa a dodržiavanie týchto stanovených postupov (dbať na čo najvyššiu bezpečnosť pri manipulácii s hotovosťou) vyžadovaných od navrhovateľky je vo väčšej miere zodpovednosti ako pri vykonávaní iných pracovných činností. Konanie navrhovateľky pri riadení hotovostnej likvidity bolo v rozpore s pokynom a porušenie jej povinností má nepriaznivé dôsledky pre zamestnávateľa, a to nielen v materiálnej ujme - spôsobenie škody, ale i strate dôvery zamestnávateľa k takémuto zamestnancovi. V danom prípade, pokiaľ bolo oprávnením navrhovateľky preberať hotovosť od klientov odporcu a následne tieto nad limit klientskej pokladne odviesť bezodkladne do hlavnej pokladne, ktorú povinnosť však porušila (a to povinnosť odvodu finančných prostriedkov podľa interných pokynov odporcu) takéto konanie napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho následkom zamestnávateľovi vznikla materiálna škoda vo výške 16.560 eur.

Súd preto konštatuje, že všetky náležitosti tohto právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa sú riadne splnené, právny úkon je platný a preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Keďže v prejednávanej veci nie je daný právny základ, preto aj čo do náhrady mzdy súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky uplatňovaného nároku a preto návrh aj v tejto časti zamietol.

Je tiež potrebné uviesť, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú a navrhovaný dôkaz navrhovateľa výsluch svedka H. súd nevykonal z dôvodu objektívnej nemožnosti (nepriaznivý zdravotný stav syna potvrdený ošetrujúcim lekárom, ktorý si vyžaduje jej celodennú starostlivosť č.131, 144) a v danom prípade mal súd možnosť zistiť skutkový stav vec z iných dôkazných prostriedkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V prejednávanej veci odporca mal voči navrhovateľke plný úspech, avšak zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a ani trovy priznať nežiadal, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).